Hornonitrianske bane počítajú s ťažbou do roku 2033 (+závery z rokovania)

Šéf HBP Peter Čičmanec (v prvom rade druhý sprava) [TASR/Alexandra Moštková]

V júni majú byť známe alternatívy pre rozvoj hornej Nitry. Je tu naozaj silné odhodlanie byť proaktívny, nechceme reagovať ex-post, hovorí komisár Maroš Šefčovič.

Doplnené 15. februára o 16:25 o závery z rokovania o hornej Nitre a sprievodný list.

„Ja neviem nič o zatváraní baní. To je nejaký nezmysel. Akékoľvek slová o zatváraní baní ja absolútne odmietam a nechcem mať s tým nič spoločné,“ povedal na tlačovej konferencii 5. februára predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

V rovnaký deň sa v Trenčíne konalo rokovanie o transformácii uhoľného regiónu hornej Nitry. Zúčastnil sa ho aj podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý na ňom predstavil štúdiu z dielne európskej exekutívy.

Štúdia Spoločného výskumného centra vznikla z podnetu slovenskej vlády a zverejnená bola týždeň po rokovaní v Trenčíne. „Slovenská vláda plánuje úplný útlm ťažby uhlia spolu so zatvorením poslednej zostávajúcej uhoľnej spoločnosti v trenčianskom kraji (Hornonitrianske bane Prievidza) a požiadala Komisiu o pomoc v tomto procese,“ píše sa v 124-stranovej analýze. Tá pracuje so scenárom, podľa ktorého by sa bane a elektrárne zatvorili v roku 2023.

Hoci Fico 5. februára priznal, že okrem baníctva potrebuje horná Nitra aj iný priemysel, názory najdôležitejších aktérov sú stále veľmi vzdialené. Iný názor na budúcnosť regiónu ako Komisia nemá len slovenský premiér, ale aj kľúčová firma. Bane počítajú s ťažbou až do roku 2033.

Akčný plán do konca júna

Rokovania v Trenčíne sa zúčastnil spolu so Šefčovičom aj vicepremiér Peter Pellegrini, trenčiansky župan Jaroslav Baška (obaja Smer-SD), štátni tajomníci viacerých ministerstiev, ako aj generálny riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza Peter Čičmanec.

Dohodli sa, že pod vedením kraja vypracujú do konca júna akčný plán transformácie hornej Nitry. Návrhy na projekty musia byť podľa záverov z rokovania a sprievodného listu, ktorý má EURACTIV k dispozícii, predložené už do 30. apríla.

List v nadväznosti na rokovanie v Trenčíne

 

„Európska komisia poskytne technickú pomoc a využije sa tiež socioekonomická štúdia Spoločného výskumného centra Komisie. Tá napríklad hovorí o tom, že Slovensko má značný potenciál, pokiaľ ide o geotermálnu energiu, ktorá by sa v regióne hornej Nitry dala využiť pri zapojení nových pokrokových technológií,“ vysvetľuje Šefčovič pre portál euractiv.sk.

„Zároveň by sa v najbližších týždňoch mali zhromažďovať návrhy možných transformačných projektov, z ktorých sa vyselektujú tie prioritné a pre ne by sme mobilizovali možné zdroje financovania. Podobne už postupujú napríklad v Poľsku, kde si identifikovali dva – tri projekty, cez ktoré je snaha naštartovať zmenu regionálnej ekonomiky. V Trenčíne sa často skloňovala napríklad cestná infraštruktúra,“ hovorí komisár.

Rýchlocestami k turizmu

Práve vybudovanie rýchlostných komunikácií je teraz prioritou. Obchvat Prievidze sa podľa vicepremiéra Pellegriniho môže začať stavať už budúci rok. Za mylnú podľa TASR označil informáciu, že cesta R2 spájajúca hornú Nitru s Považím sa začne stavať až v roku 2035. Lepšie cestné spojenie má regiónu pomôcť rozvinúť turizmus tak, ako to odporúča aj štúdia Komisie.

Župan Baška považuje za prioritu akčného plánu zamestnanosť. Úspešný bude podľa neho vtedy, „keď posledný baník, ktorý odíde z hornej Nitry, bude zamestnaný.“

14022018-Pracovne-zavery_Trencin

 

S tým súhlasil aj podpredseda vlády Pellegrini. S odkazom na pokles ťažby a spaľovania uhlia však dodal, že „nemôžeme opomínať vývoja a trendy, ktoré sú vo svete, Európe, ale aj v tomto regióne“.

Na „trendy“ sa odvolal tiež komisár Šefčovič: „Je tu naozaj silné odhodlanie byť proaktívny, pretože sa nechceme ocitnúť v závese očakávaných trendov a reagovať ex-post. Práve naopak,“ avizoval pre euractiv.sk.

V Bruseli sa zíde platforma

Šefčovič oznámil, že na konci februára sa v Bruseli uskutoční pracovné stretnutie Platformy pre uhoľné regióny. Slovensko je jednou z jeho pilotných krajín.

„Dohodli sme sa, že naň prídu aj zástupcovia Trenčianskeho samosprávneho kraja,“ ozrejmil komisár.

„Aj toto je pôda, kde vieme priebežne konzultovať prípravu akčného plánu alebo sa rozprávať o dostupnosti, prípadne flexibilite vhodných podporných nástrojov. Už na stretnutí v Trenčíne prítomní kolegovia z jednotlivých riaditeľstiev Európskej komisie načrtli zopár možností nad rámec štrukturálnych fondov, na ktoré sa oplatí pozrieť bližšie – napríklad aukcie v rámci systému ETS (obchodovanie s emisiami), program LIFE alebo výskumný fond pre uhlie a oceľ,“ vysvetlil.

Primátorka Prievizde a opozičná poslankyňa Katarína Macháčková (SPOLU-občianska demokracia) za najdôležitejší krok považuje vypracovanie časového rámca pre transformáciu regiónu. V rozhovore pre euractiv.sk to označila za férový postup, na ktorý majú ľudia právo.

Primátorka Prievidze: Výber alternatív k uhliu musí byť čo najtransparentnejší

KATARÍNA MACHÁČKOVÁ očakáva od vlády časový rámec pre transformáciu hornej Nitry. Bol by to férový krok, na ktorý majú ľudia právo, hovorí pre euractiv.sk.

Bane hovoria o roku 2033

Práve časový rámec je najväčším kameňom úrazu. Hornonitrianske bane Prievidza počítajú s ťažbou minimálne do roku 2030.

„Rokovanie potvrdilo, že rámec ťažby hnedého uhlia na Slovensku určený vládnym uznesením o využívaní domáceho uhlia na výrobu elektrickej energie vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030 stále platí, a nikto ho nespochybnil,“ uviedla pre euractiv.sk hovorkyňa Adriana Siváková.

Na rokovaní podľa nej odznelo, že „ukončenie ťažby bude dlhodobý proces, v časovom horizonte najmenej 10 – 15 rokov“. Podľa Sivákovej nemôže úplný útlm nastať skôr, ako budú vytvorené „adekvátne pracovné príležitosti pre tých, ktorí v baníctve pracujú.“

„Uvedený časový horizont zodpovedá  zámerom Hornonitrianskych baní Prievidza, ako aj objemu uhoľných zásob, ktorých harmonogram postupného vyťaženia máme na hornej Nitre spracovaný do roku 2033,“ spresnila Siváková.

Boja sa „mesačnej krajiny“

Ťažobná firma chce napriek tomu prispieť k „diverzifikácii zamestnanosti po skončení ťažby uhlia.“ Plánuje rozšíriť súčasné mimobanské aktivity tak, aby sa zamestnanosť udržala na dnešnej úrovni. Chce tiež vytvoriť „približne 1795 pracovných miest mimo ťažby uhlia“.

Ak Slovensko nahradí uhlie geotermálnou energiou, ušetrí 2,7 miliardy eur

Štúdia z dielne Európskej komisie tvrdí, že na slovenskom uhoľnom priemysle je závislých 7 000 pracovných miest. Hornonitrianske bane doteraz hovorili o 11 000.

„Kľúčové projekty smerujú do oblasti hospodárstva, poľnohospodárstva, poskytovania dopravných služieb, vedy a výskumu, ale aj do sociálnej oblasti,“ spresnila Siváková.

Bane však očakávajú od vlády „komplexný program a stratégiu transformácie regiónu“ aj „poskytnutie regionálnej štátnej pomoci pre podporu a rozvoj zamestnanosti ako náhradu za postupný pokles zamestnanosti pri ťažbe uhlia.“

Chcú zabrániť vzniku „mesačnej krajiny“.

„Potrebný dôraz preto kladieme na riešenie sanácie podzemných a povrchových objektov, spojených s ťažbou uhlia a komplexnú revitalizáciu územia dotknutého ťažobnou činnosťou, v súlade s environmentálnymi požiadavkami. V tejto oblasti predpokladáme zo strany Európskej únie a vlády SR pomoc poradnú, technickú a finančnú.“

Aktivisti volajú po udržateľnosti

Ochranári vyzývajú na obozretnosť. Nechcú, aby nové dotácie skončili v neekologických projektoch, ktoré budú prevádzkovať len Hornonitrianske bane Prievidza.

„Z hľadiska rozdelenia financií, fondy EÚ nesmú byť použité na podporu uhoľných technológií, biomasu, ktorá nespĺňa kritériá udržateľnosti, spaľovanie odpadu a nemali by podporovať len jednu známu firmu, ktorej skoro polovicu (44,8 percenta) vlastní jeden akcionár,“ povedal pre euractiv.sk Juraj Melichár, koordinátor pre verejné financie v združení Priatelia Zeme-CEPA.

Elektrinu z Novák netreba, priznal slovenský zástupca na medzinárodnom fóre

Problém ústupu od uhlia je európsky, riešenia sú lokálne, odznelo na konferencii SET Plan 2017.

Melichár verí, že vláda sa napokon prikloní k roku 2023 a podporí samovýrobcov energie.

„Dúfame, že vláda bude do roku 2023 postupne znižovať povinné množstvo výroby elektriny v elektrárni Nováky tak, aby chránila zdravie ľudí pred ďalším prevádzkovým pokusom a uvoľnila priestor čistým zdrojom energie, napríklad na strechách ľudí z hornej Nitry. Aj po modernizácii tejto 54-ročnej elektrárne Slovensko ušetrí útlmom každý rok 170 miliónov eur ročne na zdraví ľudí a životnom prostredí,“ zdôraznil Melichár.