Investície do energetiky a dopravy chce Komisia v novom rozpočte zvýšiť

Elektromobil Microlino Micro [TASR/AP/Cyril Zingaro]

Posilnený Nástroj na prepájanie Európy má zaručiť „dramatický vývojový skok“ európskej ekonomiky, tvrdí Maroš Šefčovič. Viac prostriedkov pôjde aj do vesmírneho programu.

Európska komisia s odkazom na dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 v stredu 6. júna navrhla obnovenie Nástroja na prepájanie Európy (CEF), na ktorý vyčlenila rozpočet 42,3 miliardy eur.

Táto suma má podporiť investície do európskej infraštruktúry v oblasti dopravy (30,6 mld. eur), energetiky (8,7 mld. eur) a digitalizácie (3 mld. eur). Navrhnutý rozpočet pre túto obálku predstavuje 47-percentný nárast v porovnaní s obdobím 2014 – 2020.

„Dramatický vývojový skok“

Komisia v rámci budúcej finančnej perspektívy navrhuje posilniť ekologický rozmer nástroja CEF s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy vo výške 60 percent jeho rozpočtu. Tento zámer posilní energetickú úniu, pomôže plniť záväzky EÚ vyplývajúce z Parížskej dohody o klíme a podporí vedúce postavenie Európy v boji proti zmenám klímy.

„Titanic sa nemohol v poslednej chvíli obrátiť.“ Brusel chce viac bezuhlíkových investícií

Európska komisia predstavila sériu návrhov zameraných zvýšenie investícií do čistej energetiky a životného prostredia. Slovensko zatiaľ v tejto oblasti v porovnaní s EÚ a V4 nezaostáva.

Podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v rozhovore pre TASR uviedol, že dejiny nás naučili, že ak chceme dosiahnuť „dramatický vývojový skok“ v ekonomike, tak potrebujeme pokrok v troch oblastiach – v doprave, telekomunikáciách a energetike. Spresnil, že práve na tieto oblasti je zameraný Nástroj pre prepájanie Európy.

„Som rád, že sa podarilo navýšiť rozpočet na 42 miliárd eur. Budeme hľadať synergie medzi týmito oblasťami tak, aby prinášali čo najväčší úžitok a aby sa rozvíjali nákladovo čo najefektívnejšie. Špeciálny bonus dostanú cezhraničné projekty, ktoré budú pomáhať prepájaniu jednotlivých krajín či už v doprave, telekomunikáciách alebo energetike,“ opísal situáciu Šefčovič.

Podľa jeho slov zvýšený rozpočet CEF a možné spojenie s inými nástrojmi pomôže Európe udržať krok vo svete v oblasti inovatívnych projektov, ako sú inteligentné siete a skladovanie energie.

Urýchlenie dekarbonizácie

Komisárka pre dopravu Violeta Bulcová pred novinármi v Bruseli uviedla, že EÚ navrhla bezprecedentný rozpočet na zlepšenie mobility v Európe.

Upozornila, že cieľom Komisie je lepšie integrovať dopravné, energetické a digitálne odvetvia za účelom urýchlenia dekarbonizácie a digitalizácie európskeho hospodárstva. Budúcnosť podľa jej slov patrí čistej mobilite (napríklad elektrické autá), autonómnym vozidlám, ale aj skladovaniu energie a inteligentným sieťam, čo si bude vyžadovať úzku integráciu medzi odvetviami dopravy a energetiky.

Do roku 2027 má prvý digitálny program Únie získať 9,2 miliardy eur

Európska komisia predložila návrh na vytvorenie vôbec prvého programu Digitálna Európa. V rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 by mal mať k dispozícii investície vo výške 9,2 miliardy eur.

Bulcová za novinku označila fakt, že prvýkrát sa cez CEF bude podporovať aj civilno-vojenská dopravná infraštruktúra. Balík vo výške 6,5 miliardy eur má prispôsobiť európsku dopravnú sieť vojenským požiadavkám a zlepšiť vojenskú mobilitu v EÚ.

Komisia po novom navrhla vyčleniť 11,3 miliardy eur, ktoré môžu členské štáty čerpať cez kohézny fond na ciele v oblasti inteligentnej, udržateľnej, inkluzívnej, bezpečnej a chránenej mobility.

Vesmírna politika: 16 miliárd

Komisia v rámci návrhov pre budúci dlhodobý rozpočet EÚ (2021 – 2027) v stredu odporučila vyčleniť 16 miliárd eur na oblasť vesmírnej politiky s cieľom udržať a naďalej posilňovať vedúce postavenie EÚ vo výskume vesmíru.

S osemročným meškaním je tu Galileo

Európsky navigačný systém odvčera poskytuje svoje služby verejnosti, dokončený ale nie je.

Európska exekutíva vo svojom návrhu pripomenula, že vesmírne technológie a údaje a služby nimi poskytované sa stali nenahraditeľnými v každodennom živote Európanov a Európe pomáhajú presadzovať svoje strategické záujmy.

Vďaka štedrým investíciám má EÚ silné postavenie v oblasti vesmírnych aktivít a európsky vesmírny priemysel je v súčasnosti jedným z najkonkurencieschopnejších.

Podľa Komisie by nový vesmírny program EÚ mal viac investovať do vesmírnych aktivít, prispôsobovať sa novým potrebám a technológiám a posilňovať autonómny prístup EÚ do vesmíru. Európska exekutíva navrhla rozdeliť 16-miliardový balík nasledovne: 9,7 miliardy eur na programy Galileo a EGNOS, 5,8 miliardy eur na Copernicus a 500 miliónov eur na vývoj nových bezpečnostných komponentov v prospech autonómneho získavania informácií o situácii vo vesmíre.

Únia chce zostať svetovým hráčom

Podpredseda Komisie Šefčovič, ktorý je zodpovedný aj za oblasť vesmírnej politiky, v rozhovore pre TASR ocenil, že sa podarilo navýšiť rozpočet pre vesmírne projekty. Spresnil, že viac ako 10 percent HDP EÚ už závisí od služieb súvisiacich s európskym vesmírnym programom a dodal, že veľké investície doň umožnili Únii dosiahnuť pokrok, ktorý by žiaden jej členský štát nemohol dosiahnuť sám.

„Vlajkovými loďami tejto politiky bude ďalší upgrade navigačného systému Galileo, rozšírenie poskytovania služieb cez systém Copernicus, ktorý už dnes je najkvalitnejším programom pokiaľ ide o satelitné pozorovanie Zeme. Rozšíriť chceme aj využívanie programu EGNOS, ktorý zabezpečuje to, že lietadlá môžu bezpečne pristávať aj v zlých poveternostných podmienkach a potme, a chceme preskúmať, ako môžeme tento signál využívať aj pre bezpečnú prevádzku železníc,“ opísal situáciu slovenský eurokomisár.

Šefčovič upozornil na ambície EÚ zostať popredným svetovým hráčom pri využívaní vesmírnych programov, lebo v budúcnosti bude konkurencia neustále rásť. Prvenstvo patrí Spojeným štátom, druhú pozíciu si udržiava EÚ, keď napríklad 30 percent všetkých družíc nad Zemou bolo vypustených za pomoci európskych nosičov alebo vďaka európskej technológii.

Služby občanom aj geopolitika

„Investície EÚ do vesmíru už priniesli výsledky na svetovej úrovni v prospech európskych občanov a podnikov,“ skonštatoval Šefčovič. V konkrétnej rovine sa to prejavuje v najnovšej generácii smartfónov, ktoré prijímajú signály cez systém Galileo, automobilisti už využívajú v autách systém e-Call, ktorý cez družicový signál sám privolá pomoc v prípade havárie. „Aplikácií je veľmi veľa a budú zohrávať stále väčšiu úlohu v geostrategickom súperení a aj v tom, aké kvalitné služby budeme vedieť poskytnúť občanom EÚ,“ vysvetlil.

Šefčovič: Družice programu Copernicus pomôžu EÚ zvládať aj migračné toky ľudí

Brusel 17. februára (TASR) – V utorok večer bola vypustená tretia z družíc vesmírneho programu EÚ Copernicus.

Pred novinármi v Bruseli dodal, že EÚ potrebuje zlepšiť svoju vesmírnu stratégiu, pričom satelitné údaje môžu prispieť k tomu, aby európsky priemysel zohrával vedúcu úlohu v rámci internetu vecí a automatizovanej jazdy, aby EÚ presnejšie monitorovala emisie skleníkových plynov a mohla plniť svoje záväzky v rámci boja proti klimatickým zmenám.

Komisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP Elžbieta Bieňkowská upozornila, že návrh EK prinesie všetky existujúce a nové vesmírne aktivity pod záštitou jediného programu. Ten prináša aj niekoľko nových funkcií zameraných na podporu silného a inovatívneho vesmírneho priemyslu, zachovanie autonómneho a nákladovo efektívneho prístupu k vesmíru a na jednotný a zjednodušený systém správy vecí verejných. Dodala, že Európska vesmírna agentúra (ESA) zostane aj naďalej hlavným partnerom v technickom a prevádzkovom vykonávaní vesmírneho programu EÚ.