Investície do plynu ohrozuje neistý dopyt

Zdroj: TASR

Nórsko každoročne do EÚ dovezie podmorskými plynovodmi a terminálmi na skvapalnený plyn (LNG) asi 20 percent potrebného zemného plynu. V budúcnosti by to tak byť už nemuselo. Nie však kvôli stenčujúcim sa nórskym rezervám.

„… investičné signály sú v Európe nejasné. V dôsledku politík EÚ, v ktorej nie je jasne určená úloha plynu, existuje ďalšie politické riziko týkajúce sa budúceho európskeho dopytu po plyne,“ odpovedalo nórske Ministerstvo pre ropu a energetiku Európskej komisii, v rámci konzultácií o stratégii EÚ v oblasti LNG a plynových zásobníkov.

„To stlmí ochotu plynárenského priemyslu investovať do nových projektov týkajúcich sa produkcie a infraštruktúry,“ vysvetľuje ministerstvo v liste z 30. septembra.

V dokumente zároveň Nóri vyjadrili nesúhlas s názorom EÚ, že vývoz plynu z tejto severskej krajiny do roku 2030 poklesne v dôsledku stenčujúcich sa zásob. Nórske ministerstvo pritom poukázalo na fakt, že doteraz načreli len do približne tretiny svojich rezerv.

Ďalšia tretina úplne nevyužitých zásob sa nachádza na severe v Nórskom a Barentsovho mori. Rozvoj týchto ťažobných polí si však vyžaduje značné investície do nových plynovodov alebo LNG terminálov.

V najbližších rokoch preto investori musia rozhodnúť o prípadnom rozšírení vývozných kapacít z týchto oblastí. To však do značnej miery závisí  na tom, či si zapojené spoločnosti budú isté bezpečnosťou budúceho dopytu po plyne v Európe.

Nórsko zároveň v liste posporilo plán na väčšie využívanie LNG terminálov v rámci únie, nesúhlasí však s návrhmi na spoločný nákup plynu, čo by „obmedzilo hospodársku súťaž“ a bolo v rozpore s „liberalizáciou energetických trhov,“ ktorá sa udiala v poslednom desaťročí.

Spoločný nákup plynu navrhol bývalý poľský premiér Donald Tusk, ako spôsob na zlepšenie vyjednávacej pozície členských štátov voči ruskému dodávateľovi plynu. EÚ v rámci vyšetrovania obvinila Gazprom zo zneužívania dominantnej trhovej pozície vo strednej a východnej Európe.