Jadro nie je čisto zelenou technológiou, môže však byť prechodnou

Španielska atómka Vandellos. [EPA-EFE/Jaume Sellart]

Európske inštitúcie schválili taxonómiu zelených investícií. Osud atómovej energie a zemného plynu vložili do rúk Európskej komisie, ktorá o nich rozhodne neskôr.

Jadrová energia nie je „čisto zelenou“ technológiou. Môže však byť považovaná za „prechodnú“ technológiu, ak to schváli Európska komisia na základe konzultácií s expertmi a zástupcami členských štátov. To isté platí pre zemný plyn.

Vyplýva to z politického kompromisu, na ktorom sa dohodli Európska komisia, Európsky parlament a Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty. Túto interpretáciu dohody pre EURACTIV.sk potvrdil europoslanec Martin Hojsík (Renew Europe, PS), tieňový spravodajca nariadenia.

O pozícii Slovenska v Rade EÚ rozhodovalo ministerstvo financií. Celkový kompromis víta. „Slovenská republika sa prihlásila k ambicióznemu cieľu klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 ako prvá v rámci regiónu V4. Ide o zásadnú výzvu, ktorá si vyžiada obrovské investície,“ uviedol tlačový odbor rezortu pre EURACTIV.sk.

Konečné znenie nariadenia o taxonómii zelených investícií formálne potvrdili v Rade EÚ veľvyslanci členských štátov v stredu (18. decembra). Čaká sa už len na formálny súhlas Európskeho parlamentu.

Tri druhy aktivít

Taxonómia má pomôcť verejným orgánom aj hráčom na trhu rozlíšiť, ktorá investícia bude naprieč Európou považovaná za trvalo udržateľnú. Druhým cieľom nového európskeho nariadenia je zabrániť greenwashingu, teda vydávaniu finančného produktu za udržateľný, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne štandardy.

„Ide o nástroj, ktorého zámerom je nasmerovať budúce investície do udržateľných ekonomických aktivít a tak prispieť k napĺňaniu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a Európskej únie v oblasti ochrany prírody a klímy,“ zhodnotilo ministerstvo financií.

Pri jadrovej energii je Únia „bez vyznania“, no musí sa dohodnúť na jej financovaní

Stredná Európa sa obáva, že jadro bude vyradené zo zoznamu zelených technológií. Aj keď chce investovať do iných projektov, naráža na nezáujem verejných a súkromných investorov.

Právny predpis rozlišuje tri druhy technológií, respektíve hospodárskych aktivít: čisto zelené, prechodné a pomocné (enabling).

Slovenské ministerstvo financií sa v tejto súvislosti nevyjadrilo k nezaradeniu jadrovej energie a zemného plynu medzi čisto zelené technológie. Priestor na vyjadrenie nevyužilo ani ministerstvo hospodárstva zodpovedné za agendu energetiky.

Slovensko sa pritom zaradilo do skupiny štátov, ktorá predchádzajúci politický kompromis odmietla v Rade EÚ. Dôvodom boli tvrdšie formulácie, ktoré by jadro poškodili ešte viac. Skoršiu dohodu zablokoval aj zvyšok Vyšehradskej skupiny so Spojeným kráľovstvom, Francúzskom, Slovinskom, Rumunskom a Bulharskom.

Prechodné technológie?

„Jadro ani zemný plyn nebude medzi čisto zelenými technológiami,“ povedal pre EURACTIV.sk Martin Hojsík, ktorý sa zúčastnil inštitucionálneho trialógu. Potvrdil, že vznikla kategória prechodných technológií, kam sa atómová energia a zemný plyn môžu dostať.

Rozhodne o tom Európska komisia v delegovanom nariadení. Pred tým bude viesť konzultácie s technickou odbornou skupinou a s odbornou komisiou zloženou zo zástupcov členských štátov, uvádza stránka Rady EÚ. Rozhodnutie padne na základe vyhodnotenia všeobecných kritérií stanovených v nariadení. Účinné bude najneskôr v roku 2022.

Poľsko sa k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 nepripojí, ostatní sa dohodli

K uhlíkovej neutralite do roku 2050 sa nakoniec zaviazali aj Česká republika a Maďarsko. Presvedčil ich prísľub akceptácie národnej voľby energetického mixu a zmienka o jadrovej energii.

Dosiahnutý kompromis znamená, že rozhodnutie o klasifikácii jadrovej energie a zemnom plyne ako o prechodných technológiách sa odkladá, potvrdil Hojsík. Podotkol však, že rozhodnutie bude „odborné a transparentné“.

Do tretej kategórie pomocných hospodárskych aktivít možno podľa neho zaradiť napríklad výrobu veterných turbín, ktorá síce nie je bezemisná, ale prispieva k dekarbonizácii ekonomiky.

„Táto dohoda predstavuje (…) veľký potenciál pre rast zelených investícií na Slovensku ak im budeme otvorení a štát pre ne vytvorí podmienky. Napríklad pripájaním obnoviteľných zdrojov do siete,“ uviedol Hojsík vo vyhlásení pre médiá. „Slovensko a ďalšie vyšehradské krajiny nesmú zostať stáť na zlej strane histórie,“ dodal Hojsík.

Prísny test

Samotné nariadenie sa priamo o jadrovej energii či zemnom plyne nezmieňuje. Hojsíkovu interpretáciu však potvrdzujú europoslanci z iných politických skupín.

„Zemný plyn a jadrová energia nebudú za žiadnych podmienok zahrnuté v kategórii čisto zelených investícií, v princípe však nie sú zahrnuté ani vylúčené z iných kategórií. Ako všetky relevantné technológie budú predmetom prísneho testu podľa princípu do no significant harm (nespôsobujúce významné poškodenie životného prostredia),“ citoval portál EURACTIV.com francúzskeho šéfa europarlamentného výboru pre životné Pascala Canfina (Renew Europe).

Francúzsky expert obhajuje jadro: V boji za klímu nás obnoviteľné zdroje len vyrušujú

Obnoviteľné zdroje sú drahšie a nebezpečnejšie ako atómky. Lenže dnešné demokracie neprajú jadrovej energii, myslí si JEAN-MARC JANCOVICI, ktorý je členom poradného orgánu francúzskej vlády.

„Už z minulotýždňovej dohody bolo jasné, že jadro možno považovať len za prechodný zdroj energie,“ povedal pre EURACTIV.com spravodajca návrhu a hlavný zástupca Parlamentu v trialógu, holandský europoslanec Bas Eickhout (Zelení).

Úpravu formulácie tak, aby vyhovovala projadrovým krajinám nazval „technickým upresnením“.

Český europoslanec a člen výboru pre životné prostredie Alexandr Vondra (ECR) podľa portálu EURACTIV.cz dohodu zhodnotil tak, že „jadro nezaraďuje medzi špinavé technológie, ako chcel Európsky parlament, ani ju nezvýhodňuje ako zelenú, ako chcela Česká republika“.