V posledných dvoch rokoch sa podarilo zástancom jadrovej energie v EÚ presadiť niekoľko zmien, ktoré môžu posilniť postavenie jadra v európskom energetickom mixe. Ešte pred pár rokmi pritom tento zdroj vyzeral byť na ústupe.
Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre Denník N.
Produkcia jadrovej energie – svet a EÚ-27
Zdroj: Our world in data
O čo ide
Jadrová loby v Európe bola v posledných dvoch rokoch aktívna, a úspešná. Hoci politickou prioritou ostáva rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, jadro sa presadilo ako „prechodný zdroj“, ktorý pomôže zaistiť energetickú bezpečnosť, zbaviť Európu závislosti od Ruska a znížiť uhlíkovú stopu.
Jeho hlavným advokátom na európskej úrovni je Francúzsko. Vo februári zorganizovali stretnutie ministrov energetiky jedenástich krajín s cieľom brániť záujmy využívania atómovej energie. V marci sa k nim pridalo Belgicko a Taliansko.
Okrem toho, že „jadrová aliancia“ súťaží o politický vplyv so skupinou „Priateľov obnoviteľných zdrojov“, na treťom stretnutí v máji sa zaviazala postaviť 30 až 45 nových jadrových reaktorov vrátane malých modulárnych reaktorov.
V júli sa skupina stretla opäť. Komisiu vyzvala, aby sa v budúcich návrhoch klimatickej legislatívy stavala k jadru rovnako ako k obnoviteľným zdrojom.
Čo zatiaľ dokázali (a čo sa nepodarilo)
Prvým dôležitým víťazstvom advokátov jadra bolo zaradenie atómovej energie medzi „prechodné“ zdroje v rámci európskej zelenej taxonómie, ktoré začalo platiť 1. januára 2023. Investičným projektom to uľahčí prístup k financovaniu.
Pri rokovaniach o revízii smernice o obnoviteľných zdrojoch (RED III) sa Francúzsko snažilo presadiť, aby sa na krajiny s vysokým podielom „nízkouhlíkových zdrojov“ (teda jadra) vzťahoval nižší povinný podiel OZE. Nepodarilo sa to a členské krajiny sa s europarlamentom dohodli na tom, že pre všetkých bude platiť 42,5-percentný limit minimálneho podielu OZE do roku 2030 (namiesto 45 percent navrhnutých Komisiou).
Jednou z priorít Francúzska (a ďalších projadrových krajín) je podpora vodíka vyrobeného s využitím atómovej energie (tzv. modrý vodík; zelený vodík je vyrobený len s využitím elektriny z OZE). Paríž v máji dokonca zablokoval prijatie revízie smernice RED III pre obavu, že neposkytuje dostatočné garancie pre modrý vodík. Ustúpil až po tom, ako v polovici júna dostalo Francúzsko od Európskej komisie oficiálnu deklaráciu uznávajúcu úlohu jadra v dekarbonizácii. K modrému vodíku sa v aktualizovanej národnej stratégii prihlásilo dokonca aj Nemecko.
Ďalším frontom je schvaľovanie Aktu o klimaticky neutrálnom priemysle (NZIA), ktorý Komisia navrhla v marci. Má stanoviť zoznam preferovaných technológií pre rozvoj nízkoemisného priemyslu. V pôvodnom zozname „strategických technológií“ sa jadro nenachádzalo. V polovici júla však po intenzívnom lobingu europoslancov zo širokého spektra politických skupín spravodajca legislatívy v europarlamente navrhol, aby sa k nemu pristupovalo rovnako ako k technológiám OZE. Pre „jadrovú alianciu“ je to len začiatok cesty, pozíciu musí schváliť europarlament a musia presvedčiť aj členské krajiny. Proti je napríklad Nemecko, ktoré sa obáva, že atómová energia tým získa rovnaký prístup k európskym peniazom ako obnoviteľné zdroje.
Do konca roka chce Únia schváliť reformu trhu s elektrickou energiou. Ak prejde navrhnutá verzia, môže uľahčiť financovanie budúcich jadrových projektov.
Čo bude nasledovať
V dekarbonizačných cieľoch do roku 2030 sa jadrovej loby podarilo vytvoriť priestor pre atómovú energiu, ten sa pokúsi rozšíriť pri rokovaniach o cieľoch do rokov 2040 a 2050. Dôležitý bude výsledok volieb do Európskeho parlamentu, zostavovanie novej Komisie a jej programu v lete a na jeseň 2024.
Nálada sa mení aj v členských krajinách. V Holandsku sa vytvoril silný konsenzus o potrebe rozvoja jadra, Švédsko, ktoré bolo v otázke donedávna neutrálne, začína jadro otvorene brániť. Z pôvodných jedenástich krajín sa jadrová aliancia rozrástla na 15 plus pozorovatelia.
