Jadrová energia je udržateľná, znie verdikt európskych expertov

Otázky ohľadom udržateľnosti vzbudzuje najmä uskladňovanie jadrového odpadu. [EPA/Ritchie B. Tongo]

Komisia dala posúdiť analytikom, či zaradiť jadrovú energiu medzi zelené investície. Ich záver je jednoznačný. Jadrová energia spĺňa podmienky pre to, aby bola označená za udržateľnú, vyplýva z očakávanej analýzy, ktorá unikla na verejnosť pred oficiálnym zverejnením.  

Európska komisia dokončuje Taxonómiu udržateľných investícií. Tá delí ekonomické činnosti podľa toho, aký majú vplyv na životné prostredie a či prispievajú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality.

Jadro síce ako zdroj energie produkuje veľmi nízke emisie skleníkových plynov, no pochybnosti o udržateľnosti vzbudzuje nakladanie s jadrovým odpadom. Analýza Európskeho výskumného centra (Joint Research Centre – JRC)  mala pomôcť Komisii pri rozhodovaní, či zaradiť jadrovú energiu medzi „prechodové“ aktivity, ktoré pomáhajú dosiahnuť ciele znižovania emisií. Záver je uniknutého dokumentu je jasný.

„Analýzy neodhalili žiadne vedecky podložené dôkazy o tom, že jadrová energia viac škodí ľudskému zdraviu alebo životnému prostrediu ako iné technológie na výrobu elektriny,“ uvádzajú výskumníci v správe.

O budúcnosti jadra má rozhodnúť analýza eurokomisie

Európska komisia chce vedieť, či má jadrovú energiu považovať za udržateľnú alebo nie. Dala preto vypracovať vedeckú analýzu, ktorá má „vyvážene zohľadniť rôzne názory”. Faktorom, ktorý môže vychýliť rozhodovanie v neprospech jadrovej energetiky, je nakladanie s jadrovým odpadom.

Skladovanie jadrového odpadu v hlbokých geologických formáciách je podľa uniknutého dokumentu  považované za „vhodné a bezpečné“. Ako príklad uvádzajú Francúzsko a Fínsko, ktoré sú v pokročilej fáze vývoja týchto lokalít.

Krajiny EÚ sa v názore na jadro rozchádzajú. Rakúsko, Nemecko ako aj iné členské štáty sú proti jadrovej energii a poukazujú na environmentálne riziká, ktoré predstavuje rádioaktívny odpad. Členské štáty, ktoré majú energetický mix postavený na jadre vrátane Slovenska či Francúzska naopak lobujú v prospech zaradenia jadrovej energie medzi udržateľné zdroje energie.

Lobing pred summitom

Sedem členských štátov vrátane Slovenska pred minulotýždňovým summitom európskych lídrov vyzvalo Európsku komisiu, aby prestala brzdiť rozvoj jadrovej energie a zaradila ju do Taxonómie udržateľných investícií.

V liste adresovanom Komisii vedúci predstavitelia siedmich členských štátov otvorene deklarovali svoju podporu jadrovej energii pri plnení klimatických cieľov EÚ.

„Sme presvedčení, že všetky dostupné technológie s nulovými a nízkymi emisiami, ktoré prispievajú ku klimatickej neutralite (…), by mali byť nielen uznané, ale aj aktívne podporované Európskou úniou,“ napísali signatári.

„Platí to najmä pre jadrovú energiu, ktorej rozvoj je jedným z hlavných cieľov Zmluvy o založení spoločenstva Euratom, ktorá zaväzuje inštitúcie EÚ k jej podpore,“ uvádza sa v liste z 19. marca.

Odporcovia jadrovej energie upozorňujú, že aby bola akákoľvek investícia v súlade s taxonómiou, musí výrazne prispieť k jednému zo šiestich environmentálnych cieľov a ďalších päť nesmie „významne ohroziť“ (do no significant harm – DNSH). Podľa Rakúska a Nemecka jadrová energia tento princíp nespĺňa. Skladovanie jadrového odpadu porušuje environmentálny cieľ predchádzania a kontroly znečisťovania, myslia si.

Poľsko, Česká republika a Bulharsko, ktoré list tiež podpísali, plánujú stavať nové jadrové reaktory, aby znížili svoju závislosť od uhlia a splnili európske klimatické ciele. Francúzsko zahájilo ambiciózny program nahradenia niektorých svojich starnúcich jadrových elektrární novou generáciou tlakovodných reaktorov s názvom EPR. Fínsko a Británia majú tiež vo výstavbe EPR, ale náklady sa zvýšili kvôli oneskoreniam a bezpečnostným problémom.

Komisia odložila pravidlá zelených investícií kvôli vetu členských štátov. Návrh blokuje aj Slovensko

Európska komisia bola nútená odložiť zverejnenie návrhu taxonómie zelených investícií kvôli veľkému počtu prijatých pripomienok. Ďalším dôvodom bola hrozba veta zo strany desiatich členských štátov. Tie požadujú zaradenie zemného plynu medzi udržateľné investície.

V hre sú verejné financie

Nejde však len o dôsledky pre životné prostredie. Kritici jadrovej energetiky hovoria aj o oneskorovaní projektov a stúpajúcich nákladoch, ktoré bez finančnej podpory z verejných zdrojov nemajú investori šancu utiahnuť.

„Jadrový priemysel sa zúfalo snaží o finančné prostriedky, pretože jadrová energia je príliš drahá a nových projektov je čoraz menej,“ uviedla politická poradkyňa pre Greenpeace Silvia Pastorelli.

Nová klasifikácia jadrovej energie môže ovplyvniť aj výšku finančnej podpory, ktorú budú môcť vlády poskytnúť novým projektom. Tá závisí od pravidiel Únie o štátnej pomoci, ktoré sa eurokomisia tento rok chystá revidovať.

„Zaradenie medzi udržateľné investície umožní spoločnostiam prístup k dlhopisom a fondom s nižšou úrokovou sadzbou. To pre firmy znamená zníženie celkových nákladov,“ upozornila novinárov vedúca komunikačného oddelenia Európskeho atómového fóra (FORATOM) Jessica Johnson.

„Posledný návrh pravidiel štátnej pomoci sa odvolával na nariadenie o taxonómii. To naznačuje, že v budúcnosti sa možno prepoja,“ dodala Johnson.

Závislosť rozvoja jadrovej energetiky od verejných zdrojov podčiarkuje aj fakt, že súkromné banky sú ochotné podieľať sa na nových projektoch len v tom prípade, ak im vlády poskytnú dostatočné finančné záruky a štátnu pomoc. Investície do jadra sa im napríklad v porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi nevyplácajú. Zelená energia je čoraz lacnejšia a menej závislá od štátnej podpory.

„Budovanie nových jadrových elektrární v Spojených štátoch a západnej Európe nevnímame ako výhodnú investíciu. Náklady na tieto projekty stále rastú a obnoviteľné zdroje sú čoraz konkurencieschopnejšie,“ uviedla ratingová agentúra Standard & Poor’s vo svojej správe z roku 2019.

Jadrový priemysel o tomto trende vie. Jadrové elektrárne sú „veľmi náročné na kapitálové investície. Samotná výstavba je zdĺhavá a počas nej narastá cena investovaného kapitálu,“ povedal generálny riaditeľ FORATOM Yves Desbazeille.

„Pre perspektívu ďalšej výstavby je otázka financovania absolútne kľúčová. Je zrejmé, že taxonómia bude hrať v tejto súvislosti dôležitú úlohu,“ dodal Desbazeille.

Závery Spoločného výskumného centra po zverejnení preskúmajú dve odborné pracovné skupiny. Prvá sa pozrie na súlad výsledkov analýzy s článkom 31 Zmluvy o Euratome, ktorá sa týka ochrany pred radiáciou a nakladania s radioaktívnym odpadom. Druhá bude riešiť dopady na životné prostredie podľa ustanovení Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká.

List siedmich členských štátov na podporu jadrovej energie si môžete stiahnuť tu.

Nuclear-letter-march-2021