Javorčík o novom klimatickom fonde: S výslednou čiastkou pre Slovensko sme spokojní

podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Slovensko bude mať z novovznikajúceho Fondu pre spravodlivú transformáciu k dispozícii viac ako 160 miliónov eur. Aby sa slovenské regióny k týmto peniazom dostali, musia podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča predložiť kvalitné projekty.

Všetky zodpovedné štátne inštitúcie, ale aj priemysel, podnikatelia a vedecká obec sa musia dobre pripraviť na financie, ktoré Slovensko bude môcť čerpať cez takzvaný Fond pre spravodlivú transformáciu (JTF). Uviedol to podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič na okraj utorňajšieho zasadnutia ministrov financií EÚ (Ecofin) v Bruseli.

Mechanizmus známy pod skratkou JTF je súčasťou Európskej zelenej dohody, o ktorej v utorok debatovali ministri financií EÚ z pohľadu financovania ambicióznych ekologických cieľov.

Šefčovič spresnil, že Slovensko by prostredníctvom JTF malo získať konkrétny príspevok vo výške 162,4 milióna eur. Podľa jeho slov ide o zdroje, ktoré by mali byť nasmerované do regiónov, ktoré budú prechádzať tou najdramatickejšou transformáciou. Najviac sa v tejto súvislosti spomínajú projekty, ktoré už EÚ podporuje v baníckej oblasti na hornej Nitre.

Slovenský eurokomisár zdôraznil, že uvedená suma pôjde nad rámec zdrojov, ktoré už Európska komisia predstavila pre budúce sedemročné rozpočtové obdobie EÚ (2021 až 2027).

Šefčovič pripomenul, že Únia chce v nasledujúcom desaťročí venovať na projekty zelenej transformácie európskeho hospodárstva až „tisíc miliárd“ eur a vyzval všetky zodpovedné zložky slovenskej spoločnosti, aby túto skutočnosť nepodcenili.

„Je potrebné, aby sa všetci na Slovensku, vláda, vyššie územné celky, primátori, ale takisto aj podnikatelia, vedci a výskumníci zamerali na to, aby sme predložili čo najviac kvalitných programov. Aby sme toto financovanie získali a aby čo najviac prostriedkov určených na zelenú transformáciu skutočne na Slovensko prišlo,“ zdôraznil.

Jadrovej energii ani zemnému plynu nový klimatický fond nepomôže

Slovenská vláda, europoslanci a ochranári vítajú Fond spravodlivej transformácie. Ten nebude podporovať jadrové ani plynárenské projekty, hoci pôžičky môžu získať od Európskej investičnej banky.

Nielen horná Nitra

Podpredseda EK priznal, že najviac sa v tejto súvislosti hovorí o hornej Nitre, sám k tomu v minulých rokoch prispel aktivitami v rámci agendy energetickej únie, ako však dodal, zdroje cez JTF by mohli pomôcť aj projektom v oblasti železničnej infraštruktúry, oceliarstve a hlinikárstve. A tiež pri renovácii starých budov, ktoré na Slovensku, podobne ako aj inde v Európe, „požierajú“ až 40 percent energie a tým pádom sú tiež zodpovedné za tvorbu uhlíkových emisií.

„Toto sú projekty, na ktoré môžu byť nasmerované finančné prostriedky. Problémom Slovenska však často býva, že aj keď tie prostriedky máme, nie vždy vieme dostatočne rýchlo a kvalitne predložiť projekty, ktoré by mohli byť z týchto prostriedkov financované,“ opísal situáciu.

A dodal, že ide o veľkú výzvu do budúcnosti, lebo transformácia hospodárstva a spoločnosti bude postupovať nezadržateľne a uspejú v nej najmä tí, ktorí sa dokážu čo najlepšie pripraviť a predložia také transformačné projekty, ktoré pomôžu modernizácii ekonomiky a aj ľuďom žijúcim v „energeticky náročných“ regiónoch.

Nový klimatický fond nevznikne na úkor eurofondov, rozpočet EÚ vyjde na 7,5 miliardy eur

Novovznikajúci Mechanizmus spravodlivej transformácie bude financovať aj plynárenskú infraštruktúru, ukazuje uniknutý návrh eurokomisie. Dobrou správou pre Slovensko je, že okrem uhoľných regiónov podporí aj regióny s ťažkým priemyslom.  

Javorčík: Sme spokojní

Ako po zasadnutí Rady povedal vedúci Stáleho zastúpenia Slovenska pri EÚ Peter Javorčík, ministri vznik nového fondu privítali. „Bude treba viac spresnení, podstatné pre nás je však to, že cez fond budú podporované regióny, ktoré sú silno zasiahnuté prechodom na zelenú ekonomiku. V našom prípade je to najmä región hornej Nitry, ktorý bude môcť čerpať dodatočné financie na to, aby sa aktivity uhoľného priemyslu presmerovali smerom, ktorý nebude tak spätý s emisiami CO2,“ vysvetlil Javorčík.

Z Fondu pre spravodlivú transformáciu by najviac mali ťažiť krajiny s priemyslom najviac závislým na fosílnych palivách – Poľsko (okolo 2 mld. eur), Nemecko (vyše 876 miliónov eur) a Rumunsko (757 miliónov eur). Všetky členské krajiny musia ku každému euru z JTF zaistiť 1,5 až 3 eurá cez kohézne fondy alebo vlastné spolufinancovanie.

Javorčík dodal, že možno ešte prebehnú debaty o kľúči, na základe ktorého by mali členské krajiny získavať financie cez JTF, ale zohľadnili sa objektívne kritériá, ako je zamestnanosť v uhoľnom priemysle, celkové emisie CO2 a výška HDP.

„S tým kľúčom sme celkom spokojní a aj s výslednou finančnou čiastkou, ale ide iba o jeden zo zdrojov financovania,“ dodal slovenský diplomat.