Je biometán kľúčom k dekarbonizácii slovenského plynárenstva? Zatiaľ len teoreticky

Ilustračná fotografia. [Flickr.com/Jean Schweitzer]

Biometán má na Slovensku budúcnosť pri zhodnocovaní odpadov, v energetike aj v doprave, zhodnú sa zástupcovia priemyslu aj odborníci. Výhodou sú existujúce bioplynové stanice a rozvinutá plynárenská infraštruktúra. Výzvou ostáva environmentálna udržateľnosť vstupnej biomasy.

V kľúčovom legislatívnom balíku ,,Fit for 55″, ako aj v ďalších európskych legislatívnych iniciatívach, Komisia ráta s dekarbonizáciou plynárenského sektora. Želiezkami v ohni sú vodík a biometán. Z decentralizovanej výroby obnoviteľných plynov by mohli profitovať regióny, v prípade biometánu však chýba prepojenie bioplyniek a distribučnej siete.

Bioplyn z odpadu môže byť odpoveďou na klimatické ambície Únie a Slovenska

Elektrina a teplo bez emisií, zvyšovanie podielu obnoviteľnej energie, rozvíjanie obehového hospodárstva – to sú výhody  biometánu vyrábaného z biologického odpadu. Jeho rozvoju nahráva návrh reformného plánu Slovenska.

Využiť existujúce bioplynky

Vyhliadky pre bioplyn vyzerajú sľubne, pričom konzervatívne odhady hovoria o desaťnásobnom zvýšení produkcie do roku 2030.  Podľa predsedníčky Slovenskej bioplynovej asociácie Patrície Gašparcovej máme na Slovensku stovku funkčných bioplynových staníc, ale chýbajú im technológie na transformáciu bioplynu na biometán.

Prvá bioplynová stanica, ktorá bude čistiť bioplyn na úroveň biometánu, je v Jelšave. Výroba biometánu by mala začať ešte tento rok, povedala predsedníčka bioplynovej asociácie na diskusii organizovanej EURACTIV Slovensko v spolupráci s SPP.

Klimatické plány a scenáre Únie hovoria o tom, že objemy prepravovaného zemného plynu budú v dlhodobom horizonte klesať. Zároveň kritici hovoria o tom, že ďalšie investovanie do plynárenskej infraštruktúry je nezlučiteľné s dlhodobými cieľmi EÚ v oblasti klímy. Podľa vedúceho oddelenia riadenia transakcií SPP Martina Kečkéša bude mať plynárenstvo význam aj v horizonte roku 2030 a dokonca aj v 2050, kedy by mala Únia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Výhľadovo sa však neráta s plynom fosílneho pôvodu. „Práve biometán či vodík dá už vybudovanej plynárenskej infraštruktúre zmysel aj do budúcna. Prebudovať plynárenskú infraštruktúru na vodíkovú predstavuje približne 20 percent nákladov oproti vybudovaniu úplne novej vodíkovej infraštruktúry. Takže tu využime to, čo tu máme a v čom sme dobrí,“ dodáva.

Biometán ako zelené palivo

Odborný analytik Ladislav Hegyi pripomína, že dôležité je pri akomkoľvek spracúvaní biomasy rešpektovať štandardy udržateľnosti. „Bioplyn a biometán môžu byť prínosom z hľadiska ochrany klímy a životného prostredia, ak bude dodržaná dobrá prax a príslušné kritériá. V prvom rade záleží na kvalite vstupnej suroviny, teda používať by sa mal primárne bioodpad z triedeného zberu. Určite nie potravinárske plodiny či slama a iné poľnohospodárske produkty,“ tvrdí Hegyi.

Ak má byť výroba udržateľná, nemala by viesť k zmene využívania pôdy a k poškodzovaniu biodiverzity. Tretím kritériom je podľa Hegyiho manažovanie únikov metánu.

Biometán je možné využiť ako palivo v doprave. „Biometán prepojí staršie bioplynové stanice, ktoré nie sú v blízkosti plynárenskej infraštruktúry, a zákazníka, teda teplárenské či dopravné spoločnosti. Vo veľkých mestách ako Bratislava je tento princíp obehovosti dokonalý, pretože biometán sa na jednom mieste vyrobí aj zužitkuje,“ hovorí Kečkéš z SPP.

Podľa analýzy SPP je asi tretina v efektívnom dosahu plynárenskej sústavy a je efektívne pripojiteľná. Tak, aby bioplyn po dočistení na biometán bolo možné natlačiť do plynárenskej sústavy, upresňuje Kečkéš.

„Nehovoríme len o mestskej doprave, ale aj o kamiónovej. Bio-CNG je ideálne na krátke vzdialenosti, najlepšie využiteľné v osobnej doprave. Bio-LNG je zas vhodné pre kamiónovú dopravu pre vysoký dojazd. Preto by tieto čerpacie stanice mohli vzniknúť už v existujúcich bioplynkách, ktoré sú rozmiestnené po celom Slovensku,“ dodáva Gašparcová.

Biostanice na Slovensku vyrábajú z biomasy aj zelenú elektrinu a teplo, upozorňuje. To dodávajú príslušnému družstvu, blízkej obci či firmám. „Teda sme jediný obnoviteľný zdroj, ktorý má k dispozícii tieto tri odvetvia – teplo, elektrickú energiu a plyn,“ uzatvára Gašparcová.

Veľký význam biometánu pre ozelenenie teplárenstva zdôrazňuje aj Kečkéš. Mohol by byť podľa neho záchranou pre centrálne zásobovanie teplom na Slovensku.

Bioodpad nie je problém, ale vzácny zdroj, odkazujú odborníci samosprávam

O bioodpad budú súperiť bioplynky, kompostárne a spaľovne. Samosprávy triedenie bioodpadu vnímajú ako záťaž a žiadajú ministerstvo aj parlament o odklad. Rezort životného prostredia im vyhovieť neplánuje.

Aké sú výzvy?

Výrobou biometánu sa získava digestát, ktorý je možné využiť v poľnohospodárstve ako hnojivo. Kritici však tvrdia, že ak sa chceme vyhnúť negatívnym ekologickým dopadom výroby biometánu, musí byť jeho výroba zakorenená v miestnej ekonomike a spĺňať princípy udržateľnosti a obehového hospodárstva.

Problémom je to, že v Európskej únii chýba usmernenie na využívanie najlepších dostupných metód a praxe, ako vybudovať a prevádzkovať bioplynové stanice. Podľa Hegyiho je potrebné strážiť kvalitu vstupných surovín.

Zakladateľ REWA-TECH Kamil Potoma vidí problém vo využiteľnosti bioodpadu na výrobu metánu. „Ani najvyspelejšie štáty nedostanú všetok bioodpad z čiernej nádoby. Slovensko je vidiecka  riedko osídlená krajina a absolútna väčšina obcí bioodpad nezbiera a končí to v kompostéroch. Z pohľadu odpadov bude problém naplniť ambiciózne ciele stovky miliónov ton biometánu,“ naznačuje Potoma.

Tomu kontruje Kečkéš, ktorý ako riešenie vidí vytvorenie systému zvozu rozložiteľných odpadov, ktoré budú zhodnotené aj energeticky. „Najväčšia výhoda takého spracovania biologických odpadov je, že dostaneme hodnotný digestát. Ten je možné ďalším kompostovaním dostať až do kompostu najvyššej kvality, ktorý je veľmi žiadaný na trhu,“ myslí si Kečkéš.

EURACTIV Podcast: Zástupkyňa Komisie: V energetike potrebujeme jasnú víziu. Nemôžeme ísť metódou pokus-omyl

„Pri rozvoji obnoviteľných plynov by sme sa mali sústrediť na tie odvetvia, kde elektrifikácia nie je najlepším riešením. A to aj za cenu, že to nebude technologicky neutrálne,“ upozornila vedúca oddelenia Európskej komisie pre klímu Elena Višnar Malinovská na diskusii, ktorú organizoval EURACTIV Slovensko spolu s SPP.

Kompostovanie či bioplynky

Podľa Potomu je dôležité neprevážať odpad na veľké vzdialenosti. „Čím menej odpadu prevážame, tým lepšie,“ tvrdí. Podľa neho je však odpadu vhodného na výrobu biometánu v regiónoch málo, čo je v protiklade s ekonomickou efektivitou. Tá je podľa neho nákladná. „Myslím, že z konárov bioodpad nevytvoríte. Ale z poľnohospodárskej biomasy áno. Preto ak chceme ísť do regiónov, musíme hľadať ďalšie zdroje materiálu,“ dodáva Potoma.

Z environmentálneho a klimatického hľadiska je potrebné sa zamerať najskôr na triedenie a kompostovanie biologicky rozložiteľných odpadov, myslí si Hegyi.

Kompostovanie je lacnejšie než anaeróbna digescia, ktorou sa biometán vyrába. Vo veľkých mestách, kde je k dispozícii veľká zmes biologicky rozložiteľných odpadov, je nevýhodné a nekorektné postaviť len kompostárne, pretože nebudú mať taký požadovaný výsledok, hovorí analytik.

Na Slovensku sa musíme zameriavať na konkrétne mestá, nie je možné situáciu na Slovensku hodnotiť všeobecne. „V prípade väčších miest je určite dôležité urobiť štúdie uskutočniteľnosti, či bioplynová stanica vôbec dáva zmysel. Obávam sa, že vo väčšine prípadov zmysel dávať nebude,“ myslí si.

Naopak, Gašparcová poukazuje na to, že biostanice na Slovensku už existujú a ich umiestnenie v minulosti zvolili výhodne – v blízkosti poľnohospodárskych družstiev a obytných zón. „Preto by bola škoda vymýšľať nové biometánové stanice niekde v odľahlých miestach,“ vraví Gašparcová.

Partner