Jedenásť členských štátov chce zastaviť dotovanie fosílnej infraštruktúry

Kompresorová stanica vo Veľkých Kapušanoch. [EPA/Filip Singer]

Skupina členských štátov žiada, aby bolo z projektov Transeurópskych energetických sietí (TEN – E) vylúčené financovanie ropnej a plynovej infraštruktúry. Prioritou má byť naopak dekarbonizácia energetického systému, tvrdia krajiny v neformálnej deklarácii.

Varovanie členských štátov prichádza v rámci diskusie o novelizovanom nariadení Únie o transeurópskych energetických sieťach (Trans-European Networks for Energy – TEN-E). V rámci neho sú definované kľúčové energetické projekty spoločného záujmu (Projects of Common Interest – PCI), ktoré by mali Európsku úniu priblížiť k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.

PCI sú zvýhodnené zrýchleným udeľovaním povolení, efektívnejším regulačným postupom a majú garantovanú podporu z európskych verejných zdrojov.

Neformálnu deklaráciu proti zaradeniu fosílnej infraštruktúry medzi projekty spoločného záujmu podpísalo 11 členských štátov po rokovaniach v Bruseli v stredu (5. mája). Medzi signatármi sú Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Dánsko, Estónsko, Írsko, Luxembursko, Lotyšsko, Holandsko, Španielsko a Švédsko.

 

Návrh Komisie z decembra minulého roku nezmieňuje projekty ropnej a plynovej infraštruktúry. Ponecháva však možnosť financovania vodíkových sietí. Na prepravu vodíka má podľa plánov eurokomisie slúžiť upravená plynárenská infraštruktúra.

Návrh momentálne skúma Európsky parlament a členské štáty EÚ. Práve tie budú mať posledné slovo, či sa nakoniec návrh schváli na európskej úrovni. Štáty podpísané pod deklaráciou preto hovoria o revízii nariadenia TEN-E ako o „lakmusovom papieriku“ odhodlania Únie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Neúspešné plynové projekty stáli Úniu 440 miliónov eur

Európska únia minula za posledných sedem rokov 440 miliónov eur na plynovody, ktoré sa pravdepodobne nikdy nedostavajú. Príčinou je konflikt záujmov pri rozhodovaní o verejných investíciách, tvrdí mimovládka.

Uviaznutie investícií

Ak chce Únia do roku 2030 znížiť emisie o viac ako polovicu a do 2050 dosiahnuť čisté nulové emisie, musí úloha fosílnych palivá v energetickom systéme klesať, argumentujú členské štáty.

„Luxembursko je hrdé, že môže byť súčasťou tejto deklarácie spolu s Dánskom a deviatimi ďalšími členskými štátmi, ktoré si myslia, že fosílne palivá nie sú naša budúcnosť,“ napísal luxemburský minister energetiky a priestorového plánovania Claude Turmes na svojom twitterovom účte.

Cieľom TEN-E by malo byť postupné znižovanie závislosti Európy na dovoze fosílnych palív, upozorňujú signatári. Zdôrazňujú, že investície v najbližších rokoch budú mať zásadný vplyv na vývoj v energetike v nasledujúcich desaťročiach.

Plynovody majú totiž životnosť asi 50 rokov a plynové elektrárne fungujú viac ako 20 rokov, upozorňujú štáty v deklarácii. Znamená to, že investície uskutočnené v tomto desaťročí budú ovplyvňovať charakter energetiky ešte v roku 2040.

Ďalšie financovanie fosílnej infraštruktúry povedie k uviaznutiu investícií, vystríhajú štáty v deklarácii.

V otázke podpory zemného plynu ako prechodného paliva na ceste k uhlíkovej neutralite sú členské štáty rozdelené. Vzhľadom na protichodné názory sa Európska komisia rozhodla odložiť svoje rozhodnutie o tom, či plyn je alebo nie je prechodné palivo, do konca roka 2021.

Slovensko chce odklad celých zelených investičných pravidiel

Predseda vlády Eduard Heger žiada spolu s ďalšími lídrami členských krajín Európsku komisiu, aby pozdržala taxonómiu zelených investícií. Komisia chcela v prvom kole predstaviť pravidlá pre obnoviteľné zdroje a biomasu, kým rozhodnutie o zemnom plyne a jadre nechať na neskôr.