Južný prúd chytá nový dych

Pred blížiacou sa aprílovou prezentáciou projektu plynovodu Južný prúd v Európskej komisii v Bruseli naberá projekt na obrátkach.

V utorok (22.3.) podpísal ruský energetický gigant Gazprom dohodu v hodnote 1 mld amerických dolárov o vybudovaní časti plynovodu Južný prúd cez slovinské územie, ktoré ku projektu formálne pristúpilo už podpisom medzivládnej dohody v novembri 2009. Zatiaľ sa ale neurčila konečná trasa plynovodu v krajine.

Dohoda so slovinskou spoločnosťou Geoplin Plinovodi je zatiaľ posledná zo série bilaterálnych dohôd, ktoré už Gazprom podpísal so spoločnosťami v Bulharsku, Srbsku, Maďarsku, Grécku a Rakúsku.

Medzivládnu dohodu o spolupráci na projekte podpísala Moskva aj so Záhrebom, onedlho sa očakáva uzatvorenie dohody s Bukurešťou a záujem podieľať sa na projekte vyjadrilo aj Skopje.

Projektu pritom mnohí kritici predpovedali neúspešný koniec.

Putin: Sme pripravení na každý scenár

Vzhľadom na oddiaľovanie dohody o využití tureckých teritoriálnych vôd v Čiernom mori pri stavbe potrubia, premiér Vladimir Putin na tlačovej konferencii v Slovinsku uviedol, že turecký postoj Južný prúd neohrozuje a priznal, že ruská strana momentálne zvažuje tri možné varianty projektu.

„Sme pripravení na každý scenár,“ povedal Putin a dodal, že Rusko v najbližších mesiacoch poskytne vyžiadanú dodatočnú dokumentáciu o ekologickom dopade plynovodu, rovnako ako ďašie materiály.

Putin uviedol, že Rusko môže skvapalniť plyn v novom závode na úpravu LNG a transportovať ho do Bulharska. Takisto môže využiť LNG zariadenie na polostrove Jamal, ktoré kontroluje ruský rival Gazpromu firma Novatek.

„Dúfame, že sa projekt bude realizovať v pôvodnej forme,“ dodal šéf Gazpromu Alexej Miller.

Viac európskych partnerov

Posilniť postavenie v očiach Bruselu by malo aj zapojenie nemeckého partnera do projektu. V pondelok došlo aj k podpisu predbežnej dohody o účasti na výstavbe plynovodu medzi Gazpromom a koncernom BASF, ktorý je materskou firmou Wintershallu. Jej investícia do Južného prúdu má byť v hodnote 2 miliardy eur, za čo získa 15-percentný podiel.

Ruský premiér zdôraznil, že Južný prúd podporuje aj nemecká spolková vláda, ktorá preň poskytla finančné záruky.

Predseda správnej rady BASF Jürgen Hambrecht pri príležitosti podpisu dohody uviedol: „Toto memorandum je len začiatkom. Je potrebné rýchlo postúpiť k podpisu detailnejšej dohody, ale vždy sme pracovali rýchlo.“

Wintershall spolupracuje s Gazpromom aj na výstavbe plynovodu Severný prúd, ktorý bude do Nemecka transportovať ruský plyn cez Baltské more a na rozvoji dvoch veľkých sibírskych ložísk plynu.

Hambrecht zároveň upozornil, že vstup Wintershallu „neznamená, že Nabucco je mŕtve“.

Nemecký Wintershall sa tak po boku talianskej firmy ENI a francúzskej EdF, ktorá je najväčším európskym výrobcom elektriny a zmluvu o zapojení sa do Južného prúdu podpíše tento rok, stane ďalším partnerom zo silnej európskej ekonomiky v projekte.

V súvislosti s trvajúcim zdráhaním sa Ankary, Alexej Miller v Slovinsku uviedol: „Som si istý, že ciele, ktoré sledujeme čo sa týka podmorskej sekcie sa po vstupe BASF do projekt dosiahnu rýchlejšie,“ pričom narážal na skúsenosť so získavaním povolení pri výstavbe plynovodu v Baltskom mori.

Šmatko: Problémom zostáva legislatíva EÚ

Rusko sa už dlhšie sťažuje na to, že ďalšou hrozbou projektu je nová energetická legislatíva EÚ, ktorá obmedzuje vlastníctvo plynovodnej infraštruktúry a vyžaduje oddelenia koncentrovaného vlastníctva (unbundling).

V utorok ruský minister pre energetiku uviedol, že Rusko navrhlo Únii, aby boli cezhraničné plynovody vyňaté z týchto pravidiel, pretože inak by bolo Rusko prinútené predať časti vlastnej vybudovanej siete plynovodov v Európe.

Podľa premiéra Putina sú rozhovory s Bruselom v tejto záležitosti „v procese konštruktívnych rozhovorov, “ slovinská ministerka hospodárstva Darja Radićová podotkla, že Rusko by sa malo naďalej usilovať túto výnimku získať.

„Tretí eneretický balík umožňuje výnimky pre určité projekty a myslím si, že správnou cestou by bolo snažiť sa získať výnimku pre nové plynovody v Európe,“ uviedla Radićová.

(EurActiv/Reuters)