Ukrajina v okolí plynovej stanice, ktorý zásobuje Európu, nepoužíva ťažké zbrane, môže ju však využívať ako úkryt pre vojakov či protidronovú výzbroj. Ak bude Rusko v regióne útočiť lietadlami a ťažkým delostrelectvom, riziko poškodenia infraštruktúry je veľmi vysoké.
Ukrajina po dvoch týždňoch bojov ovládla 1 250 štvorcových kilometrov Kurskej oblasti v Rusku, ako aj kľúčový plynárenský uzol, ktorý zásobuje ruským plynom niektoré európske krajiny vrátane Slovenska. Mesto Sudža, len 10 kilometrov od ukrajinských hraníc, sa stalo ústredným bodom ukrajinskej ofenzívy a teraz je domovom novozriadenej ukrajinskej vojenskej správy.
Kedysi pokojná cesta zo Sudže do Sumy bola v pondelok, keď oblasť navštívil portál Euractiv, rušná. Ukrajinské tanky pod maskovacími sieťami, americké obrnené vozidlá a početné pickupy so symbolom operácie, s bielym trojuholníkom, sa ponáhľali do a z Ruska. Na jednom z vozidiel vracajúcich sa z hranice trojuholník nahradil obávané ruské Z na dvoch trofejných vozidlách „získaných“ od Rusov.
„Pracuje sa tu ľahšie, pretože to bolo veľmi, veľmi dobre zorganizované a konečne máme všetkého dosť,“ povedal pre portál Euractiv Petro, logistik z útočnej brigády, keď sa vracal z hraníc. Dedina, kde urobil zastávku, asi 15 kilometrov od hraníc, je teraz mimo dosahu delostrelectva, pretože Ukrajinci sa tlačia hlbšie do Ruska.
Úkryt pre ukrajinských vojakov aj vybavenie
Asi 30 minút jazdy odtiaľ je malá ruská dedina Sudža. Pre Európu má strategický význam, pretože je jediným vstupným bodom pre ruský plyn na Ukrajinu, kým sa dostane k európskym zákazníkom.
Napriek reštriktívnym opatreniam EÚ, ktoré obmedzujú tok energie z Ruska, krajiny EÚ Slovensko, Maďarsko a Rakúsko stále spotrebúvajú ruský plyn, ktorý je dodávaný cez plynovod Sudža. Toto sú hlavní odberatelia, no určitý podiel plynu získava aj Taliansko a Chorvátsko.
Posledná plynomerná stanica na ruskom plynovode Urengoj-Pomary-Užhorod mimo územia Ukrajiny sa dostala pod kontrolu Kyjeva 7. augusta.
Ukrajinskí vojenskí experti špekulujú, že miesto by mohlo slúžiť ako úkryt pre ukrajinské jednotky a vybavenie proti ruským dronom a kĺzavým bombám.
Ďalšiu tranzitnú cestu z Rostova na územie EÚ cez Sokhranivku v Luhanskej oblasti blokuje Kyjev od 11. mája 2022. Ukrajinský prevádzkovateľ prenosovej sústavy vtedy tvrdil, že tranzitné plynovody už nemôže prevádzkovať, pretože sú na okupovanom území.
Meracia stanica Sudzha patrí do potrubného systému pôvodne nazývaného Bratstvo, ktorý Sovieti vybudovali v 80. rokoch, keď nikto nečakal, že medzi Moskvou a Kyjevom bude zúriť vojna. Zariadenie doteraz umožňovalo registráciu dodávok a príjmu plynu určeného na tranzit cez územie Ukrajiny k európskym spotrebiteľom.
Ukrajinci operujú v Sudži bez ťažkých zbraní
Nie je však jasné, či Ukrajina kontroluje blízky plynový kompresor na ruskom území, čo by mohlo zastaviť tranzit plynu. Ukrajinský prevádzkovateľ plynu ani ukrajinské ministerstvo energetiky nereagovali na žiadosti portálu Euractivu o vyjadrenie.
V roku 2023 bol objem tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu v priemere 42 až 42,4 milióna kubických metrov za deň, čo je približne polovica ruského exportu zemného plynu. Ukrajinský plynárenský operátor potvrdil 8. augusta správy energetickej poradenskej firmy ExPro, že tok klesol na 37,25 milióna kubických metrov. Podľa Gazpromu sa však do 15. augusta vrátila na 42,4 milióna kubických metrov.
Ukrajinská strana „zamietla“ žiadosť o čerpanie cez Sohranivku, povedal predstaviteľ Gazpromu novinárom pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS 12. augusta.
Na porovnanie, plynovod TurkStream, ktorý spája Rusko s juhovýchodnou Európou, prepravoval v júli v priemere 45,5 milióna kubických metrov plynu denne.
Hoci ceny plynu nakrátko vzrástli v dôsledku potenciálnych prerušení v Sudži, vplyv ukrajinskej invázie sa zdá byť obmedzený. „Primárne riziko je vojenské,“ povedal pre ukrajinské médiá Serhiy Makogon, bývalý šéf ukrajinského prevádzkovateľa prepravnej sústavy plynu.
Cez región Sudža vedie päť hlavných plynovodov, ktoré križujú celý región.
„Ak Rusko začne používať ťažké delostrelectvo a letecké útoky, riziko technických škôd na infraštruktúre je veľmi vysoké,“ povedal s tým, že ukrajinské operácie nepoškodili meraciu stanicu Sudža, ktorá zostáva v prevádzke.
„Chcel by som zdôrazniť, že naše sily tam viedli operácie bez použitia ťažkých zbraní. Plynomerná stanica Sudzha nie je poškodená a je stále funkčná,“ dodal.
Poznamenal tiež, že ak by sa vyskytol problém získať v reálnom čase denné informácie o plyne prechádzajúcom cez túto stanicu, mohlo by to viesť ku komerčným rizikám.
Navyše zmluva s Gazpromom vyprší koncom roka 2024 a Ukrajina ani Európa ju nechcú predĺžiť, hoci diskutujú o alternatívnych možnostiach využitia plynárenskej prepravnej sústavy (napríklad azerbajdžanským plynom).
Podľa údajov think tanku Bruegel tvoril v poslednom štvrťroku 2024 plyn, ktorý prechádzal cez Ukrajinu, približne 5 percent celkového dovozu do EÚ.
„Ak by Ukrajina chcela, túto zmluvu by už dávno vypovedala, ale Kyjev to neurobil na žiadosť Európskej únie,“ povedal Volodymyr Omelčenko, riaditeľ energetických programov v think tanku Razumkov Center so sídlom na Ukrajine pre Euractiv.
Kyjev zarába o niečo viac ako miliardu dolárov ročne na tranzite ruského plynu – tieto prostriedky stačia na udržanie systému prepravy plynu v štandardnom prevádzkovom stave.
„Rusko si skutočne chce udržať svoju prítomnosť na európskom trhu s plynom a byť schopné vyvíjať politický tlak na krajiny východnej Európy,“ povedal Makogon.
Omelčenko zdôraznil, že tranzit zostáva pre Rusko životne dôležitý. Napriek zmenšujúcemu sa počtu krajín, ktoré dostávajú ruský plyn, stále pre krajinu generuje približne 6 miliárd eur ročne.
