Komisia dáva stopku ruskej rope. Slovensko s Maďarskom dostali výnimku

„Bude to úplný zákaz dovozu všetkej ruskej ropy – námornej a potrubnej, surovej aj rafinovanej,“ povedala k šiestemu balíku sankcií voči Rusku šéfka Komisie Ursula von der Leyen dlho očakávanom prejave 4.mája 2022 pred Európskym parlamentom v Štrasburgu.  

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila šiesty balík sankcií proti Rusku. Zasiahnu dovoz ropy aj ruské banky. Únia tiež prvýkrát cieli na vysokopostavených vojakov a jednotlivcov, ktorí sa podieľali na masakroch proti civilistom na Ukrajine.

Rozšírenie doterajšieho sankčného zoznamu predpokladá postupné ukončenie európskeho dovozu ruskej ropy do konca roku 2022. Výnimku dostali Maďarsko a Slovensko, krajiny, ktoré sú úplne závislé od dodávok ropy prúdiacej cez ropovod Družba. Obe krajiny by podľa návrhov eurokomisie mali mať možnosť nakupovať ruskú ropu aj v roku 2023.

Viaceré diplomatické zdroje podľa TASR uviedli, že táto výnimka je „problematická”, pretože by z nej chceli profitovať aj Bulharsko a Česko. Členské krajiny, ktoré budú v priebehu týždňa rokovať o novom sankčnom balíku, sa preto musia dohodnúť, či stačia dve výnimky a ako zabrániť „špirále ústupkov a výnimiek”, ktoré by oslabili tvrdosť sankcií.

Členské štáty sa nevedia dohodnúť na ďalších sankciách proti Rusku

Embargo na dovoz ropy a uvalenie sankcií proti najväčšiu ruskú banku Sperbank. Aj tieto kroky zvažujú európske štáty v rámci šiesteho balíka sankcií proti Rusku. Dohoda o detailoch zatiaľ chýba, so sankciami sa neponáhľa najmä Nemecko. 

„Bude to úplný zákaz dovozu všetkej ruskej ropy – námornej a potrubnej, surovej aj rafinovanej,“ povedala šéfka Komisie Ursula von der Leyen dlho očakávanom prejave pred Európskym parlamentom v Štrasburgu.

Ceny ropy vzrástli hneď po oznámení, čo zahŕňa aj vyradenie najväčšej ruskej banky Sberbank zo systému finančných správ SWIFT.

Predsedníčka Európskej komisie pripustila, že presadiť zákaz do praxe „nebude ľahké, pretože niektoré členské štáty sú silne závislé od ruskej ropy.“

Ale jednoducho to musíme urobiť,” dodala s tým, že opatrenia zbavia ruskú ekonomiku prostriedkov používaných na vedenie vojny, ale aj na jej diverzifikáciu a modernizáciu.

Aby sa minimalizoval dopad na európsku ekonomiku a spoločnosť, von der Leyenová uviedla, že postupné vyraďovanie ruskej ropy sa uskutoční „usporiadaným spôsobom“, ktorý umožní zabezpečiť alternatívne zásobovacie trasy.

Dodala, že sankcie maximalizujú tlak na Rusko a zároveň minimalizujú škody pre európsku ekonomiku.

Veľvyslanci z 27 krajín EÚ budú dnes (4. mája) o návrhu prvýkrát diskutovať. Prijať ho musia  jednomyseľne. Rozhodnutie o rozsahu sankcií padne na stretnutí európskych lídrov 24. až 25. mája na summite v Bruseli.

Úplné znenie návrhu bude zverejnené dnes. V dokumente, ktorý videla agentúra AFP, návrh von der Leyen žiada, aby Maďarsko a Slovensko dostali viac času na splnenie zákazu, informuje TASR.

Slovensko, ktoré je podobne ako Maďarsko takmer na sto percent závislé od dovozu ruskej ropy cez ropovod Družba, uviedlo, že na odpojenie bude potrebovať niekoľko rokov.

Nové sankcie predstavila Komisia po tom, čo Berlín upustil od svojho nesúhlasu, pričom vicekancelár Robert Habeck v pondelok ministrom EÚ povedal, že „Nemecko nie je proti zákazu ropy z Ruska.“

Nemecko doviezlo v roku 2021 z Ruska 555 tisíc barelov ropy, čo predstavuje 35 percent množstva, ktoré potrebuje. V dohľadnej dobe je Nemecko schopné znížiť tento podiel na 12 percent, uviedlo v nedeľu nemecké ministerstvo hospodárstva.

Rusko má napriek sankciám najvyšší prebytok bežného účtu za posledné roky

Vysoké ceny energií a pokračujúci nákup ruského plynu a ropy v prvom štvrťroku 2022 umožnili Rusku vykázať najvyšší prebytok bežného účtu v nedávnej histórii. To naznačuje, že sankcie Európskej únie voči Ruskej federácie majú len obmedzený účinok.

Reakcie parlamentu 

Reakcie Európskeho parlamentu boli vo všeobecnosti podporné, no sústredili sa na potrebu vysporiadať sa s hospodárskymi dôsledkami.

Holandská europoslankyňa Esther de Lange – z rovnakej politickej frakcie stredopravej Európskej ľudovej strany (EPP) ako je von der Leyen – podporila nové sankcie EÚ voči Rusku a uviedla, že bezprostrednou prioritou je konať proti „Putinovej barbarskej vojne“ na Ukrajine.

Mali by sme hovoriť aj o hospodárskych dôsledkoch a udržať si našu schopnosť konať tým, že si zachováme silnú priemyselnú základňu v Európe. To je kľúčom k udržaniu jednoty Európy.

„Samozrejme, potrebujeme analýzu kumulatívneho účinku vojny – rastúce ceny energie, nedostatok nerastných surovín a nová legislatíva na stole,“ vyjadrila sa o hroziacich následkoch pre podniky a rodiny v EÚ, ktoré majú problém platiť účty za kúrenie.

„Pre EPP to znamená stratégiu diverzifikácie surovín, ako aj zvýšenie úsilia o nasadenie obnoviteľných energií,” upresnila de Lange.

Podľa nej je európsky priemysel v zložitej situácii v dôsledku vyšších cien energií a novej klimatickej legislatívy. „EPP chce dosiahnuť ciele balíka Fit for 55 a klimatického zákona, ale možno sa budeme musieť pozrieť na embargo novej legislatívy, aby sme sa uistili, že nezaťažujeme určité odvetvia kumulatívnym efektom,“ povedala de Lange.

Španielska europoslankyňa Iratxe García Pérez v mene socialistov a demokratov (S&D) uviedla, že ďalším krokom v oblasti sankcií „musí byť odstavenie plynu a ropy“ s obnoveným úsilím o diverzifikáciu dodávok plynu a boj proti klimatickým zmenám.

„Poraziť Putina“ však neznamená nechať krajiny EÚ, aby sa sami vysporiadali s postupným vyradením ruskej ropy a plynu, vyzvala preto k väčšej solidarite medzi európskymi krajinami, aby mohli čeliť následkom vojny – napríklad pri riešení kritickej situácie utečencov.

V rámci riešenia sociálnych dopadov zákazu tiež vyzvala krajiny EÚ, aby zdanili neočakávané zisky energetických spoločností od začiatku vojny. „Hoci veľké energetické spoločnosti zarábajú veľa peňazí, vysoké ceny energií v dôsledku vojny najviac pociťujú tí najchudobnejší,“ zdôraznila.

Španielsky poslanec Európskeho parlamentu Luis Garicano z centristickej skupiny Renew Europe privítal navrhovaný zákaz dovozu ropy zo strany EÚ, no uviedol, že tento zákaz „ďaleko zaostáva“ za uznesením Európskeho parlamentu prijatého minulý mesiac, v ktorom zákonodarcovia požadovali „okamžité úplné embargo na ropu, uhlie a plyn“ z Ruska.

„Zatiaľ čo diskusia pokračuje, EÚ od začiatku vojny poslala Rusku 50 miliárd eur za energie, čo je štyrikrát viac ako naša pomoc Ukrajine. Kým dôjde k vykonaniu ropného embarga, Rusko získa viac ako 100 miliárd eur na príjmoch,“ povedal Garicano zo španielskej strany Ciudadanos.

„Teraz máme kombináciu dvoch najhorších scenárov. Putin dostáva vyššie príjmy z predaja ropy, zatiaľ čo európski spotrebitelia trpia vyššími cenami,” zdôraznil.

https://twitter.com/lugaricano/status/1521804390130233344

Efektívnejším spôsobom, ako potrestať Moskvu, je uvaliť clo na dovoz ruskej energie a použiť výnosy na kompenzáciu chudobných domácností za rastúce ceny energií.

„Clo na ruskú energiu by nám umožnilo presunúť časť dodatočných príjmov z vyšších cien plynu k nám – spotrebiteľom – od ruských producentov,“ povedal a dodal, že to zároveň „zničí ruské príjmy a podnieti nahrádzanie zemného plynu, ochráni spotrebiteľov a dokonca zvýši zdroje EÚ.“

Banky aj jednotlivci

Sankčný návrh eurokomisie tiež znamená, že k vyše tisícom jednotlivcom na čiernom zozname pribudne ďalších 58 popredných osobností ruského režimu vrátane vojakov, ktorí sa zúčastňujú na vojenskej invázii na Ukrajine. Sankcie pozostávajú zo zákazu vstupu do priestoru Európskej únie a zmrazenia všetkých majetkov a aktív na jej území.

Na sankčnom zozname sa podľa TASR ocitli aj manželka, dcéra a syn hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, šéf Telekomunikačnej regulačnej agentúry Roskomnadzor Andrej Lipov a tiež hlava ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill. Komisia upozornila, že patriarcha sa stal jedným z hlavných podporovateľov vojenskej agresie proti Ukrajine.

Patriarcha Moskvy a celej Rusi Kirill je dlhoročným spojencom prezidenta Vladimíra Putina. Najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi –– pod jurisdikciou ktorého je vo svete, najmä však v Rusku, približne 150 miliónov veriacich –– v poslednom čase zintenzívnil svoje kázne na podporu ruskej ofenzívy na Ukrajine. Koncom februára hovoril o boji medzi „silami zla”, ktoré sú proti historickej „jednote” medzi Ruskom a Ukrajinou.

Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen pred poslancami Európskeho parlamentu uviedla, že nový návrh sankcií sa týka aj vysokopostavených vojakov a jednotlivcov, ktorí spáchali vojnové zločiny v Buči a sú zodpovední za neľudské obliehanie mesta Mariupoľ. Je to prvýkrát, čo EÚ chce konkrétne sankcionovať tých, ktorí sa podieľali na masakroch civilistov na Ukrajine.