Komisia chce kontrolovať zmluvy o dodávkach plynu. Štáty jej dali zelenú

Zdroj: TASR/AP (Sergei Chuzavkov)

Bruselskí úradníci chcú nahliadnuť do zmlúv o dodávkach plynu. V pondelok 6. júna im tento zámer odobrili členské štáty.

Rozhodnutie o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky je súčasťou opatrení na zvýšenie energetickej bezpečnosti, ktoré navrhla Európska komisia vo februári. Pre to, aby vstúpilo do platnosti, ho ešte musí schváliť Európsky parlament.

Na pondelkovom zasadnutí v Luxemburgu sa ministri pre energetiku dohodli na mandáte rokovania predsedníctva Rady EÚ s Parlamentom. Posun v rokovaniach bude podľa slovenského ministerstva hospodárstva patriť medzi priority nášho nadchádzajúceho predsedníctva.

Všetky dohody nemusia nahlasovať

„Keď individuálne členské krajiny vyjednávajú o medzivládnych dohodách s nečlenskými krajinami, musia byť tieto dohody v súlade s európskym právom,“ povedal na tlačovke Henk Kamp, ktorý rokovanie ministrov viedol za končiace holandské predsedníctvo. „Pomáha to zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu EÚ s energiami,“ spresnil Kamp.

Eurokomisár pre energetiku Miguel Arias Cañete nazval mandát „dobrým základom“ pre rokovanie s europoslancami.

Ministri podľa agentúry Bloomberg súhasili, aby Komisia posúdila zmluvy o dodávkach plynu ešte pred podpisom. Z tohto opatrenia však boli vylúčené dohody o dodávkach ropy.

Rada tiež zjemnila posudzovanie právne nezáväzných dohôd po ich podpise. Štáty nebudú musieť povinne nahlasovať politické deklarácie či memorandá o porozumení.

Skúsenosť z prípadu South Stream

Podpredseda Komisie pre energetickú úniu v rozhovore pre EurActiv.sk v apríli vysvetlil, že návrh na kontrolu zmlúv ex ante vychádza zo skúsenosti Bulharska so zrušeným plynovodným projektom South Stream.

„Viedlo to obrovským právnym a politickým napätiam. A z tohto dôvodu je dôležité nielen pre EÚ a pre členské štáty, ale tiež pre investorov, že projekt, do ktorého idú, nebude neskôr rozporovaný napríklad pred Súdnym dvorom EÚ,“ povedal Maroš Šefčovič pre EurActiv.sk.

„V konečnom dôsledku medzivládnu zmluvu len posilní, keď aj Európska komisia potvrdí, že všetko je právne v poriadku,“ uviedol slovenský eurokomisár.

Čítajte aj: Šefčovič o Nord Stream 2: Chcem rokovať s Ruskom aj Ukrajinou

Uzatváranie medzivládnych zmlúv nad rámec obchodných dohôd o dodávkach plynu je špecifikom pre východné štáty Únie. Týka sa najmä dodávok z Ruska.

Solidarita áno, ale nie takto

Ministri však s menším pochopením prijali iné opatrenie zo zimného balíčka, ktorý Komisia predložila vo februári. Na návrh Nariadenia o stratégii bezpečnosti dodávok plynu, ktoré má zaručiť solidaritu v krízových situáciách, im údajne príliš zväzuje ruky.

Návrh rozdeľuje všetky štáty do deviatich skupín, v ktorých si majú štáty pomáhať. Rozdelenie je podľa nemenovaného diplomata, ktorého cituje portál EurActiv.com, priveľmi „rigidné a byrokratické“.

Nemecku napríklad podľa neho priradili „jedinečnú a exkluzívnu spoluprácu s Poľskom“, hoci spolupracuje aj s inými štátmi.

Návrh Komisie tiež údajne nedostatočne vyrovnáva s otázkou kompenzácie za dodávky plynu presmerované do štátu v kríze.

Neberie do úvahy národné špecifiká

Think-tank Francúzsky inštitút medzinárodných vzťahov (IFRI) kritizuje nariadenie z iných dôvodov. Podľa jeho analýzy neberie do úvahy rozdiely medzi krajinami.

Zemný plyn zohráva v niektorých západoeurópskych štátoch oveľa menšiu úlohu pri zásobovaní domácností ako napríklad vo vyšehradskej štvorke.

Analýza navrhuje, aby sa Komisia namiesto direktívneho prístupu spoľahla na prirodzené vzťahy medzi štátmi.

Čítajte aj: Think-tank: Nariadenie Komisie o bezpečnosti dodávok môže priniesť neželané dôsledky

„Výsledné Nariadenie môže byť počiatočným bodom pre ďalší dialóg a spoluprácu medzi susediacimi štátmi. Spolupráca by mala byť nastolená v duchu solidarity bez toho, aby zo solidarity robila povinnosť,“ konštatuje think-tank.

Priority slovenského predsedníctva

Hoci za hlavného zástancu oboch opatrení na posilnenie energetickej bezpečnosti je označované Bulharsko, k srdcu si ich chce vziať od 1. júla aj Slovensko. „Obidva sú dôležité z pohľadu energetickej únie ako jednej z priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ,“ uviedol pre EurActiv.sk hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano.

Čítajte aj: Predsedníctvo EÚ: Čo chcú dosiahnuť a čoho sa boja slovenskí ministri?

Aj cez energetiku chce splnomocnenec vlády pre predsedníctvo Ivan Korčok ukázať ľuďom užitočnosť EÚ. Slovensko bude počas polročného predsedníctva upozorňovať na nedodržiavanie princípov energetickej únie v prípade plynovodu Nord Stream 2. Plynovod má priviesť ešte viac ruského plynu do EÚ pod Baltským morom a obchádza pritom tradičnú trasu vedúcu cez Slovensko a Ukrajinu.

„Ak chceme znižovať nezávislosť, diverzifikovať zdroje, tak sa budeme pýtať, ako je toto v súlade s princípmi,“ povedal Korčok v diskusnej relácii RTVS.

Ďalšie zasadnutie ministrov pre energetiku sa bude konať pod vedením Slovenska v júli v Bratislave.