Komisia chce otvoriť dvere geotermálnej energii, vyplýva z uniknutého dokumentu

Geotermálna elektráreň a tepláreň v Svartsengi, Reykjavík, Island. [EPA/Birgir Thor Hardarson]

Podľa uniknutého návrhu smernice o obnoviteľných zdrojoch chce Komisia znížiť rizikovosť investícií do geotermálnej energie a podporiť ju zavedením zmlúv na odber tepla.

Európska komisia reviduje Smernicu o obnoviteľných zdrojoch z roku 2018, aby ju zosúladila so aktuálnymi klimatickými cieľmi. Stanoví v nej aj nové ciele v oblasti podielu obnoviteľnej energie na energetickom mixe Únie.

Zatiaľ čo so solárnou a veternou energiou ráta Únia najmä pri výrobe elektriny, v sektore vykurovania a chladenia by mohla byť kľúčová geotermálna energia. Zvlášť kvôli tomu, že tieto sektory v súčasnosti predstavujú až polovicu spotrebovanej energie v Európe.

Problémom sú vysoké náklady na prieskum aj samotné vŕtanie.

„Zmena nastane až vtedy, keď politici odstránia bariéry, ktoré bránia širšiemu využitiu geotermálnej energie,“ uviedol vedúci sekcie politiky v Európskej rade pre geotermálnu energiu (European Geothermal Energy Council EGEC) Sanjeev Kumar. „Je dobré, že Komisia to začala riešiť,“ povedal pre portál EURACTIV.

Slovensko by mohlo byť v geotermálnej energii veľmocou. V praxi ju však využíva minimálne

Geologický potenciál a rozvinuté systémy centrálneho vykurovania – Slovensko má výborné predpoklady na využitie geotermálnej energie. Rezort hospodárstva chce jej rozvoj podporiť. 

„Obnoviteľný zdroj, na ktorý sa doteraz zabúdalo a v ktorom má Slovensko veľký potenciál, je geotermálne energia. Na východe je napríklad …

Znížiť rizikovosť investícií

Odstrániť bariéry by čiastočne mohli dva návrhy, ktoré sa objavili v uniknutej verzii smernice. Jeden zdôrazňuje potrebu znížiť rizikovosť investícií spojené s touto formou energie a ďalší hovorí o dohodách o nákupe tepla. Oba nástroje by mohli viesť k zníženiu vysokých cien geotermálnej energie.

„Počiatočné technologické náklady sú vysoké a je s nimi spojené riziko. Ak ho dokážeme prekonať, pomôže to rozvinúť trh s geotermálnou energiou a spotrebitelia budú môcť využívať nízkonákladovú energiu na kúrenie, chladenie aj výrobu elektriny,“ tvrdí Kumar.

Podobne to vidí aj Michal Mašek z firmy PW Energy, ktorá sa zaoberá rozvojom geotermálnej energie na Slovensku. „Potenciál geotermálneho zdroja sa potvrdí až realizáciou prieskumného vrtu. Tá investícia predstavuje päť až šesť milióna eur,“ upozorňuje.

Rizikovosť investície pokladá za najväčšiu prekážku pre rozvoj geotermálnej energetiky aj rezort hospodárstva.

„Bariérou pre investorov pre využívanie geotermálnej energie je riziko nenaplnenia očakávanej výdatnosti a teploty geotermálnej vody po uskutočnení vrtu,“ hovorí ministerstvo vo vyjadrení pre EURACTIV.

Uniknutého návrhu smernice konštatuje, že členské štáty EÚ môžu v súčasnosti využívať „rámec na zmierňovanie rizika a nákladov na projekty obnoviteľného vykurovania”.

Zástupcovia geotermálneho priemyslu by ale preferovali, ak by sa zaviedli celoeurópske schémy na zníženie rizika investícií. Tvrdia, že rozšírenie takýchto politík na celú Európu by mohol znížiť náklady a vytvoriť rovnaké podmienky v členských štátoch na rozvoj geotermálnej energetiky.

„Zdieľanie rizika medzi európskymi krajinami a využívanie riešení, ktoré sú potenciálne cenovo efektívne, povedie k zníženiu nákladov,“ píše sa v uniknutom zhodnotení vplyvov v súvislosti s regionálnou spoluprácou.

Obnoviteľné zdroje: Slovensko má určite na viac

Na realizáciu geotermálnych projektov s výrobou zelenej elektriny je aj na Slovensku nevyhnutná podpora štátu. Ten by mal zároveň prestať s dotovaním neekologických zdrojov, ktoré zhoršujú kvalitu životného prostredia a ovzdušia, a zjednodušiť administratívu pri povoľovacích procesoch, píše MICHAL MAŠEK

Viaceré členské štáty už prijali podobné schémy a programy, ktoré znižujú riziká investícií do geotermálnej energie. Jednou z nich je Francúzsko, kde prudko narástol počet geotermálnych projektov za posledné desaťročia.

Väčšina členských štátov však podobné finančné podporné schémy nezavádza, napriek tomu, že by im to pomohlo v dosiahnutí ich klimatických ambícií. Napríklad Slovensko počíta vo svojom národnom a klimatickom pláne s geotermálnou energiou, ale nespomína tam konkrétne ciele pre počet realizovaných projektov, tvrdí Kumar.

Dohody o odoberaní tepla

Nový návrh tiež hovorí o zmluvách o dodávkach tepla. Práve prostredníctvom nich by sa mohlo rozvíjať využívanie geotermálnej energie v Európe. Pomohli by vyriešiť priepasť medzi nedostatočnou infraštruktúrou a konečnými spotrebiteľmi, ktorí chcú túto energiu využívať.

Zmluvy o nákupe energií a tepla sa bežne využívajú pri obnoviteľných technológiách, kedy developer nainštaluje a udržiava zariadenia a infraštruktúru zadarmo. Spotrebitelia platia len za energiu, ktorú vyrobí developer počas dĺžky trvania zmluvy. Zmluva platí zvyčajne niekoľko desaťročí. Keď skončí, tak spotrebitelia si buď danú technológiu kúpia, alebo predĺžia zmluvu. Môžu sa tiež rozhodnúť zmluvu ukončiť.

Zmluvy o nákupe, ktoré spomína posledná verzia smernice obnoviteľných zdrojoch z roku 2018, sa doteraz týkali len nákupu energií. Je to po prvý krát, kedy sa spomínajú špecifické zmluvy pre nákup tepla.

„Členské štáty majú posúdiť regulačné a administratívne prekážky pre uzatváranie dlhodobých zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, odstrániť neodôvodnené prekážky a uľahčiť využívanie takýchto zmlúv. Členské štáty musia zabezpečiť, aby tieto zmluvy nepodliehali neprimeraným alebo diskriminačným postupom alebo poplatkom,“ píše sa v smernici z roku 2018.

Komisia však usúdila, že to nestačí, lebo súčasná legislatíva „neposkytuje explicitné dodatočné usmernenie“ o zmluvách o nákupe energie. Z národných energetických a klimatických plánov, ktoré členské štáty poslali Únii, vyplýva, že „len osem z 27 členských štátov zatiaľ zaviedlo opatrenia na uľahčenie zavádzanie týchto zmlúv“.

Komisia chce vyšší cieľ pre obnoviteľné zdroje do roku 2030. Podľa odborníkov je nízky

Prvá verzia návrhu novej smernice o obnoviteľných zdrojoch, ktorá unikla do médií, určila cieľ podielu obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe na 38 až 40 percent do roku 2030.

Vyššie ciele nestačia

Uniknutý návrh smernice hovorí aj o tom, že cieľ každoročne zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov o 1,1 percenta by mal byť pre členské štáty záväzný. Toto číslo by malo byť oveľa vyššie, myslí si Kumar z Európskej rady pre geotermálnu energiu.

Pôvodná smernica stanovuje, že celkové zastúpenie obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe sa bude musieť zvýšiť z 32 na 38 až 40 percent, aby Únia dosiahla svoje klimatické ciele do roku 2030.

„Návrh posúdenia vplyvu, ktorý je súčasťou uniknutého dokumentu hovorí, že pre naplnenie cieľov do roku 2030 bude potrebné navýšiť podiel obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní a chladení na minimálne 40 percent,“ varuje Kumar.

V roku 2020 Európska komisia rátala s tým, že zastúpenie obnoviteľných zdrojov v týchto sektoroch bude 20 percent. To znamená, že ročný cieľ navýšiť ich podiel o 1,1 percenta sa bude musieť zdvojnásobiť, dodáva.