Komisia chce vyšší cieľ pre obnoviteľné zdroje do roku 2030. Podľa odborníkov je nízky

Obnoviteľné zdroje tvoria 20 percent energetického mixu Európskej únie. [EPA-EFE/Peter Komka]

Prvá verzia návrhu novej smernice o obnoviteľných zdrojoch, ktorá unikla do médií, určila cieľ podielu obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe na 38 až 40 percent do roku 2030.

Komisia by konečnú verziu mala predstaviť 14. júla v rámci balíka nových opatrení a legislatívy, ktoré by mali Únia nasmerovať k splneniu aktualizovaných klimatických cieľov do roku 2030.

„Obnoviteľná energia zohráva nesmierne dôležitú úlohu pri implementácii Európskej zelenej dohody a pri snahe dosiahnuť klimatickej neutrality do roku 2050,“ píše sa v časti Analýza nákladov a výnosov v uniknutom návrhu.  

„Energetický sektor tvorí viac ako 75 percent všetkých skleníkových emisií v Európskej únii. Preto sú energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje kľúčové na dosiahnutie vyšších klimatických cieľov o roku 2030,“ uvádza dokument, ktorý zverejnila na svojej internetovej stránke Aliancie pre obnoviteľné kúrenie a chladenie (Renewable Heating & Cooling Alliance). 

Súčasná smernica o podpore využívania energie v obnoviteľných zdrojoch, ktorá sa naposledy obnovila v roku 2018, stanovuje cieľ 32 percentného podielu obnoviteľných zdrojov v energetickej zmesi EÚ do roku 2030. V súčasnosti tvoria obnoviteľné zdroje 20 percentný podiel. Ten sa bude musieť zdvojnásobiť v prípade, že Únia záväzne príjme novú smernicu.

Pred dvoma týždňami sa zákonodarcovia dohodli na podobe klimatického „zákona zákonov“. Vďaka nemu sa stane uhlíková neutralita do roku 2050 právnym záväzkom a nielen politickým sľubom.  

Nový klimatický zákon tiež stanovuje cieľ znížiť emisie zo skleníkových plynov o minimálne 55 percent do roku 2030 v porovnaní so stavom v roku 1990. Do tohto spadá aj redukcia uhlíka z lesníctva a využívania pôdy. V praxi to znamená, že v skutočnosti sa Únia bude snažiť docieliť zníženie emisií o 52-53 percent.

Členské štáty a Európsky parlament sa dohodli na klimatickom „zákone zákonov"

Klimatický zákon počíta so znížením emisií o 55 percent do roku 2030. Reálne zníženie však bude nižšie. Dohoda totiž napriek ústupku členských štátov počíta so zarátavaním zachyteného uhlíka do celkového cieľa. 

Opatrenia

Dokument uvádza nasledujúce opatrenia:  

  • Podpora pre zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní a chladení s cieľom dosiahnuť každoročný nárast o 1,1 percenta.
  • Zákaz fosílnych palív v diaľkovom vykurovaní a chladení.
  • Cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov v budovách.
  • Zvýšiť cieľ podielu obnoviteľných zdrojov v doprave zo 14 na 26 percent.
  • Zvýšiť čiastkový cieľ obnoviteľných zdrojov v biopalivách zo 3,5 na 5,5 percent.
  • Zaviesť povinnosti zamiešavať obnoviteľné zdroje aj do palív v letectve.
  • Posilniť cezhraničnú spoluprácu obnoviteľných zdrojov na mori. Zaviesť povinnosť pre členské štáty spolupracovať v rámci každej morskej oblasti s tým, že sa určia kontaktné miesta na realizáciu cezhraničných veterných projektov.
  • Stanoviť orientačný cieľ pre obnoviteľné zdroje v priemysle vrátane povinnosti označovať zelené priemyselné výrobky v niektorých odvetviach.
  • Zaviesť systém certifikátov pre obnoviteľné zdroje a nízkouhlíkové palivá.
  • Posilnenie kritérií udržateľnosti bioenergie. Potenciálne určiť národné limity na používanie dreva určitej veľkosti na produkcie energie.

Cieľ mohol byť vyšší

Nie každý je s návrhom spokojný. Napríklad spoločnosť SolarPower Europe, ktorá sa zameriaa na propagáciu solárnej energie, považuje cieľ za nízky.

„Je realistické dosiahnuť 45 percentný podiel obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Pomohlo by to Európskej únii nastaviť cenovo výhodnú trajektóriu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050,“ konštatoval poradca pre politické záležitosti spoločnosti Miguel Herrero.

„Na to, aby sme ju dosiahli je nevyhnutné, aby smernica o obnoviteľných zdrojoch vyriešila problémy okolo povoľovacích a schvaľovacích procesov pre projekty obnoviteľnej energie. Rovnako by sa mal posilniť rámec komerčnej a priemyselnej spotreby obnoviteľnej energie,“ povedal pre portál EURACTIV. 

Obchodné združenie WindEurope nový cieľ Európskej komisie privítalo. Zároveň potvrdilo, že trvá na tom, aby Komisia vyriešila povoľovacie procesy, a tým urýchlila výstavbu veterných parkov na pevnine a v mori.

„Najambicióznejšie ciele obnoviteľnej energie ostanú v akademickej rovine, ak ich nebude dovolené realizovať,“ poznamenal komunikačný manažér WindEurope Christoph Zipf. Spoločnosť vyzýva Európsku komisiu, aby stanovila ako kritérium najlepšie príklady narábania s obnoviteľnými zdrojov v členských štátoch a zohrávala rolu „čistiaceho domu, ktorý podporuje a propaguje úspešné povoľovacie procesy“.

Svetový fond na ochranu prírodu (WWF) má pochybnosti o schopnostiach Komisie vyriešiť problémy biomasy, ktorá je stále považovaná za obnoviteľný zdroj.  

„Zdá sa, že Komisii konečne dochádza, že pálenie stromov v mene zastavenia klimatickej krízy je veľmi hlúpy nápad,” podotkol Alex Mason z európskej kancelárie WWF.

Wiezik k biomase: Nemôžeme sa tváriť, že les je to isté čo pole

Michal Wiezik (SPOLU, EPP) spolu s ďalšími europoslancami apeluje na Európsku komisiu, aby sprísnila podmienky financovania energie z drevnej biomasy. Z hľadiska emisií uhlíka dáva väčší zmysel využívať poľnohospodársku biomasu, než spaľovať vyťažené drevo, hovorí slovenský europoslanec pre EURACTIV Slovensko.

Mason so stavením limitov na spaľovanie kmeňového dreva nad určitú veľkosť súhlasí. Tvrdí však, že to nestačí. Zároveň sa obáva o kontrolu tohto opatrenia.

Sanjeev Kumar z Európskej rady pre geotermálnu energie naopak privítal, že Komisia dala väčší dôraz na prítomnosť obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní a chladení. Podľa neho práve táto iniciatíva je kľúčová na dekarbonizáciu priemyslu.  

Aj keď Komisia bude klásť dôraz na 38-40 podiel obnoviteľných zdrojov, tak „v prvom návrhu je veľa aspektov, ktoré poskytujú solídne základy pre členské štáty, aby dosiahli ešte väčšiu mieru ich podielu do roku 2030,“ dopovedal.