Komisia chce získavať kritické suroviny udržateľne, verejnosť je skeptická

Baňa na nikel v Sotkamo vo Fínsku je najväčším ložiskom niklu v Európe. ion facilities of Talvivaara Mining Company Plc [EPA/Compic]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020

Najprv zoptimalizovať potrebu, potom recyklovať. Ťažba by mala byť posledným riešením a aj to len so súhlasom komunít, zhodli sa odborníci v diskusii o kritických surovinách, ktorú organizoval EURACTIV Slovensko.

„Európska komisia by sa mala vyhnúť tomu, aby akútny problém klimatickej krízy riešila novou ťažbou surovín, ktorá je dlhodobo neudržateľná. Hasením jedného veľkého požiaru tak spôsobí päť ďalších,“ upozorňuje Martin Ondera zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v diskusii.

Kritické suroviny sú totiž základom nielen pre zelené technológie ako sú batérie, veterné turbíny a fotovoltické panely, ale aj neoddeliteľnou súčasťou digitálnych technológií. Preto ich Európska komisia považuje za jeden z pilierov klimatickej neutrality. Momentálne je však Európa takmer úplne závislá od ich dovozu z tretích krajín.

Komplexné riešenie by mal podľa eurokomisie ponúknuť Akčný plán pre kritické suroviny. Ten pre dosiahnutie „strategickej autonómie“ v tejto oblasti ponúka tri základné alternatívy. Jednou je rozšírenie portfólia krajín, odkiaľ sa suroviny do Európy dovážajú. Druhým, komplementárnym riešením je podpora obehového využívania zdrojov, udržateľných výrobkov a inovácií. Treťou možnosťou je otváranie ťažby kritických surovín v krajinách Európskej únie.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020

Hlavnou témou roku 2020 je pandémia COVID-19, ktorá spôsobila prepad vo všetkých odvetviach hospodárstva. Online konferencia sa bližšie pozrie na sektory priemyslu a energetiky, ktoré čelia dlhodobým výzvam ako je dekarbonizácia či digitalizácia.

Ťažba prináša viaceré riziká

Občianske a environmentálne organizácie však upozorňujú, že preteky o zabezpečenie surovín pre zelené technológie môže viesť k vážnym škodám na životnom prostredí. Hrozbou je najmä odpad po ťažbe, degradácia a znečistenia životného prostredia. K tomu sa v tretích krajinách pridávajú aj katastrofálne pracovné podmienky, využívanie otrockej práce a financovanie ozbrojených konfliktov z ťažby.

Riziká spojené s ťažbou nerastných surovín si uvedomujú aj aktivisti, ktorí sa dlhodobo zapájajú do povoľovacích konaní na Slovensku.

Kritické suroviny by sme podľa Martina Onderu mali získavať v prvom rade recykláciou a až v druhom rade uvažovať o novej ťažbe. Recyklácia vie uspokojiť rastúci dopyt po surovinách a zároveň zhodnotiť druhotné suroviny. Nová ťažba síce prináša suroviny, ale zároveň aj environmentálne záťaže ako sú haldy a odkaliská, ktoré v banských lokalitách pretrváva dlhé roky po ukončení ťažby, zdôrazňuje aktivista.

Podľa právnika Jozefa Šuchtu, ktorý zastupoval občianske združenia v rôznych konaniach, je možnosť nechať si ložiská na neskôr, kedy technológie budú pokročilejšie a kedy ten dopad na okolie nebude taký devastujúci.

„Medzi vplyvy spojené s ťažbou kľúčových kovov používaných v obnoviteľnej energii a pri skladovaní patrí znečistenie a kontaminácia vody a poľnohospodárskych pôd ťažkými kovmi a zdravotné vplyvy na pracovníkov a okolité komunity,“ uvádza sa v správe modelu MEDEAS.

Významný európsky ekologický think-tank European Environmental Bureau (EEB) už v septembri varoval, že zvýšenie ťažby v Európe môže byť dvojsečnou zbraňou.

„Otvorenie nových ťažobných projektov v Európe bez dostatočnej kontroly by bolo v rozpore s ambíciou Európskej komisie udržať spotrebu zdrojov v medziach planéty, ako je stanovené v marcovom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo,“ hovorí Jean-Pierre Schweitzer z EEB.

Podľa think-tanku by sa mala Európa radšej zamerať na znižovanie využívania obmedzených zdrojov a predchádzanie ekologickým katastrofám, ktoré sú často spojené s ťažbou, ako sú smrteľné znečistenie, nedostatok vody a vysídľovanie ľudí. Je pravdepodobné, že presunutie ťažby do Európy bude znamenať poškodzovanie životného prostredia, na ktoré celé desaťročia doplácajú obyvatelia v Južnej Amerike, Ázii a Afrike, zdôrazňuje EEB v stanovisku.

Prodekan Fakulty BERG z Technickej univerzity v Košiciach Juraj Janočka si myslí, že kým začneme uvažovať o ťažbe je potrebné zodpovedať si celý rad otázok, počnúc dostupnosťou a výskytom surovín a končiac veľmi dôležitým environmentálnym faktorom a sociálnou akceptáciou. „Široká verejnosť musí súhlasiť a ťažbou a s vyhľadávaním nerastných surovín,“ zdôrazňuje Janočko. „Len ak súčet všetkých týchto významných faktorov bude pozitívny, len vtedy môžeme povedať, áno, vyplatí sa nám vyhľadávať a ťažiť nové materiály.“

Šefčovič: Pri ťažbe je najväčšou výzvou získať podporu miestnych obyvateľov

Otvorenie baní na vzácne suroviny v Únii by podľa eurokomisie mohlo priniesť pracovné miesta, zníženie závislosti na dovoze a spravodlivú transformáciu regiónov. Môže však naraziť na odpor miestnych obyvateľov. Tí by mali podľa občianskych organizácií mať garantované právo ťažbu odmietnuť.

Zrýchlené povoľovanie môže byť problémom

Nový akčný plán pre kritické suroviny z dielne eurokomisie však spoľahlivo nezaručuje zapojenie miestnych obyvateľov do rozhodovania o ťažbe. Občianske organizácie a akademici v liste, ktorý adresovali Európskej komisii upozorňujú, že o ťažobnej činnosti býva už často rozhodnuté v momente, keď verejnosť dostane šancu vyjadriť sa.

Žiadajú, aby Európska komisia napravila „nerovnováhu mocenských a znalostných asymetrií, ktoré existujú medzi štátmi a ťažobnými spoločnosťami na jednej strane a spoločenstiev na druhej strane“.

Podľa signatárov listu je totiž pri povoľovaní ťažby kľúčové, aby sa európska legislatíva dodržiavala na úrovni členských štátov. To sa však podľa ich tvrdenia často nedeje.

Aktivisti sa napríklad obávajú toho, že ťažba strategických surovín môže byť zámienkou pre zjednodušenie postupov na povoľovanie prieskumu a ťažby.

Akčný plán pre kritické suroviny totiž hovorí, že „v rámci programu lepšej právnej regulácie Komisia v súčasnosti pracuje s kľúčovými zainteresovanými stranami na mapovaní prekážok vo veľkých projektoch v oblasti infraštruktúry s cieľom zrýchliť a zjednodušiť postupy v členských štátoch (…)“.

Právnik a občiansky aktivista Jozef Šuchta zdôrazňuje, že podľa Aarhurského dohovoru, ku ktorému sa Slovensko prihlásilo, má verejnosť právo zúčastniť sa na rozhodovacích procesoch, ktoré majú dopad na kvalitu životného prostredia vrátane dobývania nerastných surovín. „Napriek tomu nie je účasť verejnosti v týchto procesoch taká, aká by mala byť, zvlášť, ak sa to týka povoľovania ťažby,“ hovorí právnik.

Tendencie urýchľovania a zjednodušovania povoľovacích procesov pre prieskum a ťažbu sa podľa neho prejavili aj v návrhu slovenskej surovinovej politiky, kde sa hovorí o novom režime, ktorý by sa týkal „strategických surovín“.

„Ja som ten návrh pripomienkoval z poverenia Združenia miest a obcí Slovenska. Hlavnou výhradou bolo, že nie je možné rozdeliť z hľadiska ústavných práv a slobôd obyvateľov Slovenska na dve časti – na tých, ktorí majú takzvane smolu a bývajú v blízkosti strategických a kritických surovín a druhých, ktorí tam nebývajú,“ opisuje situáciu Jozef Šuchta.

Komisár pre priemysel Thierry Breton v reakcii na obavy environmentálnych organizácií a akademických inštitúcií povedal, že ich berie vážne a bude sa im ďalej venovať. Pri zapájaní verejnosti do povoľovacích konaní zdôraznil úlohu regiónov.

„Regióny sú najbližšie miestnym komunitám. Vedia, či bude mať projekt podporu verejnosti alebo nie. Spolu s národnými orgánmi sú regióny zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania všetkých príslušných zákonov a konzultačných procesov s miestnymi komunitami,“ povedal komisár Breton.

Dopyt po cenných surovinách prudko rastie, Komisia navrhuje ťažiť v Európe

Európska komisia predstavila vo štvrtok akčný plán pre kritické suroviny. Predpokladá v ňom, že európske ambície v oblasti klímy a digitalizácie povedú k prudkému zvýšeniu dopytu po kritických surovinách. Riešením má byť zníženie závislosti na ich dovoze, rozvoj ťažby v Európe a efektívnejšia recyklácia.

Kritické suroviny ako zámienka

Podľa Martina Onderu sú riziká Akčného plánu v tom, že ak bude Európska únia novú ťažbu dotovať, výsledkom bude „snaha mnohých banských firiem každú jednu banskú činnosť zaobaliť tak, aby ju mohli formálne deklarovať ako ťažbu kritických surovín“.

Negatívnu skúsenosť s podobným postupom majú mestá a obce v okolí Jahodnej pri Košiciach, kde je ložisko uránu. Napriek odmietavému postoju okolitých miest a obcí robila banská firma geologický prieskum desať rokov.

„Keď jej platnosť povolenia na banský prieskum vypršala, táto spoločnosť si podala žiadosť o prieskum vzácnych zemín, z ktorých možno vyrábať kovy. Aj keď je toto ložisko primárne bohaté na urán, meď a molybdén, nachádza sa tam aj malé množstvo vzácnych zemín, ktoré sú na zozname kritických surovín. Tým pádom sa firma rozhodla túto skutočnosť využiť, aby otvorila si do budúcna zadné dvierka k ťažbe,“ upozorňuje na možné problémy Ondera.

Je preto podľa neho dôležité, aby Komisia zabezpečila dostatočné kontrolné mechanizmy, aby sa na úrovni členských štátov tieto dotácie nemíňali neúčelne.

S potrebou reálnych a nielen formálnych kontrolných mechanizmov súhlasí aj prodekan Fakulty BERG v Košiciach Juraj Janočko. Zdôrazňuje, že „je to na všetkých, nie sú na jednej strane baníci a na druhej ochranári, lebo je len jedno životné prostredie“.

Podobne to vidí aj právnik Jozef Šuchta a podotýka, že predstavitelia štátnej banskej správy sú stále len reprezentanti štátu a mali by podľa neho viac akcentovať aj iné verejné záujmy, nielen ten banský. Pripomína, že pri návrhu ťažby perlitu v Tokaji boli uprednostnené banské priority než tie, ktoré vyplývajú z územného plánu a turistických špecifík tejto oblasti.

„Proces komunikácie medzi banskou správou a verejnosťou musí byť ďaleko viac otvorenejší a rovnocennejší. V oveľa väčšej miere musí byť banská správa a tí, čo to povoľujú ústretovejší voči verejnosti a ponúkať riešenia, ktoré by verejnosť vedela pochopiť a akceptovať. Ak sa obe strany zakopú v protiľahlých zákopoch, nebude možná spolupráca, len ďalšie kontroverzie,“ hovorí Jozef Šuchta.

Európa je závislá od dovozu kritických surovín

Európska únia je závislá od dovozu kritických nerastných surovín. Väčšina z nich sa dováža z Číny, či Juhoafrickej republiky. V septembri predstavila Európska komisia stratégiu, závislosť od dovozu navrhuje znižovať využívaním domácich zásob, recykláciou a diverzifikáciou.

Komisia: Ťažbe sa nevyhneme

Politický referent oddelenia kritických surovín Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vnútorný trh Milan Grohol hovorí, že je potrebné maximálne využívať zdroje druhotných surovín, zistiť, aké chýbajú a tie doplniť z primárnych zdrojov.

Aj keď sa snažíme oddeliť spotrebu surovín od ekonomického rastu, Európa bude čeliť konkurencii pri zháňaní surovín z tretích krajín. To sú materiály, ktoré budeme potrebovať v zásade v každej technológii v budúcnosti,“ upozorňuje Milan Grohol.

Podľa odhadov OECD budeme potrebovať 60 percent viac lítia s vysokou čistotou na batérie, 15 krát viac kobaltu a grafitu či už do stacionárnych alebo mobilných batérií. Ďalším problémom sú podľa Grohola vzácne zeminy, ktoré sú základom pre výrobu magnetov a ich spotreba sa zvýši 10-15 krát do roku 2050.

Akčný plán pre kritické suroviny vychádza podľa Milana Grohola zo surovinovej stratégie EÚ, ktorá hovorí o zabezpečení dodávok týchto materiálov. Ráta aj so zvýšením obehovosti materiálov a technologickej efektívnosti. Podčiarkuje tiež dôležitosť zmapovania zdrojov druhotných surovín, „lebo my nevieme, koľko ich máme“.

Ťažba v Európe, recyklácia a diverzifikácia mimoeurópskych zdrojov sú pre Európsku komisiu tri rovnocenné alternatívy diverzifikácie rizík, hovorí Milan Grohol. „Zistili sme, že ísť jednou cestou sa nevypláca, ale vráti sa nám to v prípade zmeny geopolitickej situácie,“ dodáva.

Ako môžu plány Komisie v oblasti ťažby kritických surovín ovplyvniť baníctvo na Slovensku?

Geografické rozmiestnenie kritických surovín v Európe ponúka zaujímavé príležitosti. Mnohé ložiská sa nachádzajú v oblastiach, ktoré sú dnes závislé na ťažbe uhlia. Potenciál predstavuje aj banský odpad bohatý na kritické suroviny, píše MICHAL CEHLÁR.

Chýba analýza dostupnosti a potreby

Kým Európska komisia analýzy má, na Slovensku podľa prodekana Juraja Janočka chýbajú. Analýza zdrojov surovín a možností ich využitia v jednotlivých sektoroch hospodárstva by mali byť základnou podmienkou pre ďalšie uvažovanie o kritických surovinách, myslí si.

„Najprv by sme mali vedieť, aké technológie potrebujeme, v akých sektoroch ich chceme uplatniť a teda až potom budeme vedieť, aké materiály sú nutné na ich rozvoj. Na Slovensku by sme mali vedieť, kam kráča náš priemysel a od toho sa bude odvíjať surovinová potreba,“ myslí si Janočko.

Prodekan tiež pripomína, že sme historicky banícka krajina a na mnohých miestach sú nakopené haldy ako pozostatok po ťažbe.

„Je ich veľa preto, lebo sa ich v minulosti nevyplatilo spracúvať, surovín bolo dosť. V minulosti tiež neexistovali technológie, ktoré  by vedeli dostať suroviny aj z týchto sekundárnych zdrojov.

Podľa riaditeľa štátneho podniku Rudné bane Petra Žitňana by sme mali environmentálne záťaže a odpady, ktoré ostali po banskej činnosti, prehodnocovať z hľadiska ložiskového potenciálu. „Bola by to win-win situácia, keďže by sme vedeli získať suroviny, ale zároveň by sme sa zbavili environmentálne záťaže,“ hovorí Žitňan.

Rozbeh recyklácie brzdia viaceré faktory

V súčasnosti je recyklačný trh kritických surovín príliš malý a recyklovať sa veľmi nevypláca, hovorí projektový manažér InoBat Auto Oto Pisoň. Firma InoBat Auto bude stavať prvú továreň na vývoj a výrobu batérií do elketromobilov na Slovensku. „Doteraz jazdilo málo áut s baterkami, ktoré by bolo treba teraz recyklovať. Tým pádom tu zatiaľ nie je dostatočné množstvo kritických materiálov, aby sa vyplatila investícia do 8 miliónového drviča a 110 miliónovej recyklačnej jednotky,“ objasňuje Oto Pisoň.

Podľa neho je možné rátať v roku 2025 so 740 tisíckami ton batérií na recykláciu, do roku 2030 až z trojnásobným množstvom.

Batérie pre priemyselné, automobilové a elektrické vozidlá by bolo podľa Európskej komisie potrebné zbierať „v plnom rozsahu“. Všetky zozbierané batérie by bolo potrebné recyklovať s vysokou úrovňou zhodnotenia surovín, predovšetkým kobaltu, lítia, nikla a olova. Na podporu recyklácie batérií navrhuje Komisia krajinám EÚ zbierať 65 percent prenosných batérií do roku 2025 a 70 percent do roku 2030.

„Dobrou správou je, že sa batéria dá zrecyklovať až na 90 percent, pri lítiu je to menej, cca na úrovni 30 až 40 percent. Materiál určený na recykláciu môže byť spracovaný do základnej podoby, na základné prvky. Recyklovaný materiál je takisto kvalitný ako vyťažený materiál,“ upozorňuje Oto Pisoň.

Podobne to vidí aj európsky komisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius. „Batérie sú plné cenných materiálov. Chceme zaistiť, aby sa nestratila žiadna batéria. Udržateľnosť batérií musí rásť ruka v ruke s ich zvyšujúcim sa počtom na trhu EÚ.“

Výzvou účinnej recyklácii v prípade autobatérií môže byť podľa projektového manažéra InoBat Auto aj to, že batérií je veľa druhov s rôznym zložením. Tomu musí byť prispôsobený aj cyklus recyklácie. Zloženie batérií si však automobilky chránia ako obchodné tajomstvo. Aby sa to dalo efektívne recyklovať museli by výrobcovia zverejniť zloženie batérií, upozorňuje Oto Pisoň z InoBatu.

Recyklácia kritických surovín nie je podľa Pisoňa uhlíkovo neutrálna. Používajú sa pri nej kyseliny a slabou stránkou je logistika, keďže sa vzácne suroviny dovážajú prevažne zo vzdialených krajín a „putujú celým svetom hore-dole“.

Podľa Pisoňa však mnohé tieto výzvy vyrieši nárast počtu batérií v Európe v najbližších rokoch. Stúpne tým aj množstvo recyklovateľných surovín na trhu. „V krátkodobom horizonte recyklácia enormne narastie a zdrojov na recykláciu bude veľmi veľa. Pravdepodobne to bude aj výnosný biznis,“ podotýka.