Komisia navrhuje dať na vyraďovanie Bohuníc ďalších 55 miliónov eur

Demontáž chladiacich veží v Bohuniciach v marci 2018 [TASR/Lukáš Grinaj]

Dva odstavené jadrové bloky musí Slovensko vyradiť do roku 2025. Ak chce získať viac financií, ako navrhuje európska exekutíva, musí predložiť presné argumenty, upozorňuje Maroš Šefčovič.

Európska komisia navrhla v stredu 13. júna vyčleniť na posilnenie vnútornej bezpečnosti z budúceho dlhodobého európskeho rozpočtu (2021–2027) sumu 4,8 miliardy eur. Táto suma zahŕňa aj financie určené na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v niektorých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenska.

Programy pomoci Únie na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky majú za cieľ pomáhať členským štátom v procese odstavovania, vyraďovania a likvidácie jadrových zariadení v poslednej etape ich životného cyklu a zároveň dodržiavať najvyššiu úroveň bezpečnosti.

Vo viacročnom finančnom rámci pre roky 2021 – 2027 je na túto podporu vyhradených 1,178 miliardy eur. Z nich pôjde 55 miliónov eur na dva vyradené bloky v slovenskej jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice.

Navrhnutá suma nemusí byť konečná

Pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky na Slovensku a v Bulharsku je v budúcom rozpočtovom období vyhradených celkovo 118 miliónov eur. Ďalších 552 miliónov eur je určených na ich vyraďovanie v Litve. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie zase získa na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s jadrovým odpadom 348 miliónov eur. Zvyšných 160 miliónov sa vynaloží na podporu opatrení všeobecnej jadrovej bezpečnosti a ochrany.

Európski audítori sa pozreli, ako Slovensko míňa fondy na vyraďovanie Bohuníc

Odhadované náklady na vyraďovanie z prevádzky sovietskych jadrových reaktorov prvej generácie v Litve, Bulharsku a na Slovensku sú vo výške aspoň 5,7 miliárd eur.

„Pokračovanie finančného príspevku EÚ pre Jaslovské Bohunice je mimoriadne dôležité. Preto som od začiatku presadzoval, aby figuroval v príslušnom rozpočtovom návrhu na roky 2021 až 2027,“ povedal Šefčovič podľa stanoviska rozposlaného médiám.

„Predbežne pre Slovensko navrhujeme sumu 55 miliónov eur, no predpokladám, že nebude konečná. Jednak ju budú schvaľovať až členské štáty v rámci rokovaní o celkovom rozpočte Únie. Jednak navrhujeme a pripúšťame istú flexibilitu – čiže možnosť presúvať zdroje – v rámci obálky, ktorá je určená na vyraďovanie príslušných elektrární a na manažovanie jadrového odpadu,“ spresnil Šefčovič.

Loptička je na slovenskej strane

Slovenský komisár dodal, že jeho kolegovia z európskej exekutívy majú „silné pochopenie“ pre to, že vyčlenené prostriedky pre jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice zrejme bude treba zvýšiť.

Slovensko dostane ďalšie peniaze na vyraďovanie Bohuníc

Europoslanci schválili finančnú pomoc EÚ vo výške takmer 1 miliardy eur na dokončenie vyraďovania jadrových elektrární Bohunice, Ignalina a Kozloduj do roku 2020. Slovenskí europoslanci upozorňujú, že jadrová elektráreň je kolos a prostriedky stačiť nemusia.

„Na to by sme však potrebovali bližšie špecifikácie a veľmi konkrétne stanovené požiadavky slovenskej strany,“ upozornil slovenský eurokomisár. Dodal, že vzhľadom na blížiaci sa rok 2025 má Komisia porozumenie pre slovenské argumenty, že zdroje vyčlenené na vyraďovanie atómky treba začať čerpať čo najskôr, aby sme ich v tom krátkom období dokázali adekvátne použiť.

Peniaze na vyraďovanie jadrovej elektrárne boli podľa Šefčoviča jedným z „neprestrielných bodov“ rokovaní medzi Slovenskom a Európskou komisiou pri určovaní sedemročného rozpočtu Únie na roky 2014-2020. Šefčovič pripustil, že táto situácia sa môže zopakovať aj počas nadchádzajúcich rokovaní o dlhodobom eurorozpočte po roku 2020.

Podľa informácií Komisie je v súčasnom viacročnom finančnom rámci (2014 – 2020) vyčlenených na Bohunice vyše 200 miliónov eur.

Vyraďovanie ide podľa plánu

V súvislosti s financovaním vyraďovania zastaraných jadrových reaktorov je Slovensko v jednom balíku s Bulharskom a Litvou, hoci, ako upozornil Šefčovič, ide o dva rozdielne právne nástroje. Litva si túto tému vyrokovala priamo v rámci prístupovej zmluvy do Únie, kým Slováci a Bulhari túto požiadavku presadzujú iným spôsobom. Dôležité je však podľa neho, že všetky tri krajiny sú v tejto otázke pokryté budúcim sedemročným rozpočtom EÚ.

Prvý blok bohunickej atómky bol vyradený v roku 2006, druhý v roku 2008. „Momentálne sú v II. etape vyraďovania… Ukončenie II. etapy vyraďovania… sa v zmysle predloženej dokumentácie predpokladá do roku 2025, pričom konečný stav areálu na konci II. etapy bude uvoľnenie lokality na obmedzené využitie,“ píše sa v správe o jadrovej bezpečnosti za rok 2017 z dielne Úradu jadrového dozoru SR, ktorý vláda vzdala na vedomie 23. mája 2018.

Úrad jadrového dozoru píše, že „vyraďovanie… v roku 2017 realizovalo podľa plánu II. etapy vyraďovania“ a že „nezaznamenal žiadne prevádzkové udalosti s osobitným vplyvom na jadrovú bezpečnosť.“

V Bohuniciach Slovenské elektrárne stále prevádzkujú tretí a štvrtý jadrový blok.

Európske jadrové fórum 2018

ŠPECIÁL / V Bratislave sa 4. a 5. júna 2018 koná 13. Európske jadrové fórum, na ktorom sa schádzajú podporovatelia aj kritici jadrovej energie.