Komisia odložila pravidlá zelených investícií kvôli vetu členských štátov. Návrh blokuje aj Slovensko

Desať členských štátov vrátane Slovenska požaduje, aby taxonómia zelených investícií klasifikovala zemný plyn ako prechodové palivo. Stavba plynovodu Balkánsky prúd v Bulharsku. [EPA-EFE/Vassil Donev]

Európska komisia bola nútená odložiť zverejnenie návrhu taxonómie zelených investícií kvôli veľkému počtu prijatých pripomienok. Ďalším dôvodom bola hrozba veta zo strany desiatich členských štátov. Tie požadujú zmiernenie limitov pre zemný plyn.

Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu k návrhu pravidiel zeleného financovania 20. novembra 2020. Návrh  označila za vôbec prvý „zelený zoznam“ hospodárskych činností na svete zameraný na podporu súkromných investícií do zelenej ekonomiky.

Počas necelého mesiaca dostala eurokomisia rekordných 46 591 pripomienok. Tým pádom nestihla predstaviť konečný návrh taxonómie začiatkom roka 2021 ako mala pôvodne v pláne. Zároveň neposkytla presnejšie informácie, kedy bude aktualizovaný návrh hotový.

„Kolegovia v súčasnosti posudzujú objem a povahu komentárov, ktoré sme dostali,“ uviedol Daniel Sheridan Ferrie, hovorca Európskej komisie pre bankovníctvo, finančné služby, dane a clá.

„Chceme prísť s návrhom delegovaného aktu čo najskôr, no treba brať do úvahy vysoký počet odpovedí,“ uviedol pre EURACTIV.com.

Zemný plyn môže prísť o postavenie prechodného paliva. Nasvedčuje tomu návrh Komisie

Elektrárne, ktoré poháňa zemný plyn, nebudú viac považované za „udržateľné“, či „prechodné“ investície, kým nesplnia nové emisné limity. Eurokomisia ich plánuje stanoviť tak nízko, že žiadne elektrárne ich v súčasnosti nespĺňajú, vyplýva z návrhu o udržateľných investíciách, ktoré má k dispozícii EURACTIV.com.

Taxonómia zelených investícií má slúžiť ako klasifikačný systém, ktorý stanovuje, aké kritériá musí určitá hospodárska činnosť splniť, aby bola hodnotená ako udržateľná. Cieľom je poskytnúť harmonizovaný rámec, aby sa investori vedeli zorientovať a presunuli kapitál k zeleným investíciám. Medzi ďalšie kategórie v taxonómii patria  „prechodné“ a „podporné“ činnosti vzhľadom na dosiahnutie cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Európska komisia dúfa, že prostredníctvom klasifikácie objasní, ktoré spoločnosti  a činnosti sú skutočne udržateľné. Spoločné pravidlá a nastavenie štandardov má pomôcť investorom zorientovať sa, čo je zelené a čo nie.

Plyn: prechodné palivo?

Návrh vyvolal rozruch aj medzi východnými a južnými členskými štátmi EÚ, ktoré sa sťažovali, že v návrhu usmernení bol zemnému plynu odopretý status „prechodného“ paliva , aj v prípade, keď pri výrobe energie nahradí uhlie.

V deň ukončenia verejnej konzultácie predložila skupina 10 krajín EÚ Európskej komisii „pracovný dokument“, v ktorom vyjadrila svoje znepokojenie. Najostrejšie vystupovalo Poľsko.

Členské štáty v dokumente „zdôraznili potrebu zachovania možnosti použitia plynu ako prechodného paliva“ a trvali tiež na „možnosti využitia vodíka z rôznych zdrojov“ a nie iba z obnoviteľných, uviedol diplomat pre EURACTIV.com.

Dokument podpísalo Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Grécko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Štáty ho zaslali Európskej komisii týždeň po decembrovom summite EÚ. Na ňom európski lídri dospeli po ťažkých rokovaniach k dohode ohľadom znižovania emisií do roku 2030.

Zemný plyn v časoch Európskej zelenej dohody

Slovensko chce využiť peniaze, ktoré prídu v rámci záchranného balíčka po koronakríze aj na zníženie emisií skleníkových plynov a reformy v energetike. V krátkodobom horizonte to môžeme podľa rezortu dosiahnuť využitím zemného plynu v teplárenstve a priemysle, kde nahradí využívanie uhlia.

Lídri Poľska a ďalších východných krajín EÚ vrátane Slovenska na summite tvrdo bojovali, aby pri plnení nových klimatických cieľov mali právo na vlastný energetický mix. Išlo im najmä o zemný plyn a atómovú energiu.

V záveroch, ktoré po noci náročných rokovaní jednomyseľne schválili lídri EÚ, uviedli, že uznávajú právo každej krajiny „rozhodnúť o svojom energetickom mixe a zvoliť najvhodnejšie technológie na dosiahnutie spoločného klimatického cieľa do roku 2030 vrátane prechodnej technológie, akou je plyn.“

Na zmienku o plyne v záverečnom komuniké zo summitu sa odvoláva aj ​​skupina 10 krajín, ktorá uviedla, že ich požiadavky sú „v súlade so závermi decembrového zasadnutia Európskej rady,“ uviedol diplomat.

Riziko „zelenej bubliny“

Tvárou v tvár potenciálnemu vetu menšiny členských štátov EÚ bola Európska komisia nútená ustúpiť.

Uznanie zemného plynu ako prechodného paliva a list 10 členských štátov nebol jediným problémom, ktorým eurokomisia pri taxonómii čelila. Podľa zdroja v Európskom parlamente mali s návrhom delegovaného aktu problémy takmer všetky krajiny a záujmové skupiny EÚ.

V Nemecku vzbudila pozornosť nezávislá štúdia, ktorú zadalo ministerstvo životného prostredia. Z jej zistení vyplýva, že iba 1 percento finančne zdravých spoločností podľa indexu DAX, je možné považovať za „udržateľné“ podľa aktuálneho návrhu delegovaného aktu. V prípade francúzskych indexov CAC 40 a Euro Stoxx 50 by sa podiel firiem zvýšil na 2 percentá.

Štúdia naznačuje, že bez zohľadnení jemných rozdielov medzi firmami, taxonómia riskuje vytvorenie „zelenej bubliny“. V rámci nej by sa investori snažili nakupovať akcie len od niekoľkých spoločností, ktoré sú podľa pravidiel EÚ považované za skutočne „udržateľné“.

Nemeckí diplomati v Bruseli trvajú na tom, že štúdia nie je oficiálnym stanoviskom federálnej vlády krajiny. Túto správu však v podstate zopakoval Yves Mersh, zástupca Luxemburska vo výkonnej rade Európskej centrálnej banky.

„Existuje mnoho priemyselných odvetví, ktoré nie sú ani čisté, ani špinavé a tiež si požičiavajú na trhoch,” uviedol Mersh v nedávnom rozhovore. Varoval tiež pred „určitou medzerou medzi predpokladaným cieľom (taxonómie) a jej praktickou využiteľnosťou”.

„Nemyslím si, že môžeme zastaviť zmenu klímy tým, že  všetky odstavíme všetky odvetvia hospodárstva,” varoval Mersh pred taxonómiou, ktorá podľa neho vytvára „neudržateľnú” zelenú bublinu „odtrhnutú od základných údajov”.

Európska komisia je teraz zaneprázdnená prepracovaním svojho návrhu. Aktualizovanú verziu predloží na stretnutí odbornej skupiny členských štátov EÚ pre trvalo udržateľné financovanie, ktoré je naplánované na 26. januára.

Konečná verzia návrhu delegovaného aktu by mohla byť zverejnená od konca januára do polovice februára. Krajiny EÚ potom budú čeliť voľbe: buď prijmú návrh bez zmien, alebo ho odmietnu ako celok.

Opozícia v parlamente

Ak sa Európskej komisii podarí prekonať odpor členských štátov, bude musieť presvedčiť ešte Európsky parlament. Ten má tiež právo veta.

V októbri napísala skupina 51 europoslancov z východoeurópskych členských štátov list Komisii, v ktorom žiada, aby taxonómia zabezpečila, že najefektívnejšie plynové elektrárne dostanú štatút „prechodnej“ technológie.

„Ak budú technické kritéria nastavené tak, že ani najmodernejšie plynové elektrárne by nespĺňali tieto nerealistické limity bude to znamenať navýšenie nákladov na energetickú transformáciu pre tie regióny, ktoré ešte dnes musia využívať plyn, aby ním nahradili uhlie,“ napísali poslanci europarlamentu v liste, ktorý zverejnilo Politico.

„Vysoko efektívna výroba energie zo zemného plynu môže hrať dôležitú úlohu pri stabilizácii siete. Kogeneračné elektrárne môžu zlepšovať kvalitu ovzdušia v mestách v celej EÚ,“ uviedli poslanci. „Žiadame preto Komisiu, aby v delegovaných aktoch Taxonómie zohľadnila regionálne špecifiká v rámci Európy.“

Europarlament schválil ambiciózne klimatické ciele, zemný plyn je prechodným palivom

Podľa pôvodného návrhu Klimatického zákona mali členské štáty stopnúť všetky dotácie do plynovej infraštruktúry po roku 2025. Nakoniec pozmeňovacími návrhmi otvorili europoslanci možnosti jeho financovania nielen z Plánu obnovy EÚ, ale aj z Viacročného finančného rámca aj po tomto termíne.

Medzi 51 signatármi boli väčšinou europoslancov zo stredopravej Európskej ľudovej strany (EPP) a Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), vrátane osobností, ako je bývalý poľský premiér Jerzy Buzek. Boli medzi nimi však aj socialistickí europoslanci ako je bývalý rumunský prezident Traian Băsescu (S&D) a tiež niekoľko centristických poslancov ako sú napríklad Ondřej Knotek a Clotilde Armandová (Renew).

Ľavicoví a zelení europoslanci zas tvrdia, že návrh je príliš opatrnícky najmä pokiaľ ide o podporu investícií do ekologického poľnohospodárstva.

Podľa zdroja blízkeho Európskemu parlamentu existuje riziko, že europoslanci návrh Komisie zamietnu. Oba výbory zodpovedné za taxonómiu, Výbor pre životné prostredie a Výbor pre hospodárske záležitosti, majú už takmer zabezpečenú väčšinu pre odmietnutie návrhu.

Na prijatie alebo zamietnutie návrhu je potrebných 71 hlasov. Proti návrhu delegovaného aktu o taxonómii sa už vyjadrilo 65 poslancov, uviedol zdroj pre Euractiv.com. Naznačuje, že hranica 71 hlasov bude ľahko dosiahnuteľná.

„Najhorším scenárom je, že návrhy delegovaných aktov poslanci zamietnu,“ uviedol zdroj, „čo by potopilo taxonómiu už v zárodku“.