Európska komisia odobrila štátnu podporu Grécka konzorciu Trans Adriatic Pipleline (TAP), ktoré má do Európy priviesť zemný plyn z azerbajdžanských ložísk.
„Investičné stimuly ponúkané gréckou vládou sú obmedzené na to, čo je nevyhnutné na čo je nutné na zabezpečenie projektu a v súlade s pravidlami o štátnej pomoci,“ povedala novinárom eurokomisárka dozerajúca na hospodársku súťaž v únii Margrethe Vestager.
„Dnešné schválenie dohody o TAP je dôležitým krokom k dokončeniu južného plynového koridoru. Stratégia Energetickej únie z februára 2015 identifikovala tento projekt ako kľúčový príspevok k energetickej bezpečnosti EÚ,“ reagoval na rozhodnutie slovenský podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Transadriatický plynovod, ktorý vlastní azerbajdžanská spoločnosť SOCAR (20 %), SNAM (20 %), britská BP (20 %), belgická firma Fluxys (19 %), talianska ENAGAS (16 %) a Axpo (5 %) dostane od gréckej vlády výhodu v podobe 25 ročného osobitého daňového režimu.
Komisia vo vyhlásení potvrdila, že projekt, ktorý prispeje k diverzifikácii trhu s plynom v EÚ, by pravdepodobne bez podpory nebol vystavaný. Prínosy projektu v podobe zvýšenej hospodárskej súťaže a bezpečnosti dodávok podľa Komisie prevažujú negatívne dôsledky, ktoré môže mať poskytnutie štátnej pomoci.
Južný plynový koridor, ktorý bude po dokončení dlhý až 3500 kilometrov, spojí azerbajdžanské pole Shah Deniz II s Talianskom cez gruzínsky plynovod SCP, turecký TANAP a ďalej cez Grécko, Albánsko a popod Jadranské more.
Projekt TAP, ktorý sa nachádza na prvom aj druhom zozname Projektov spoločného záujmu, by mali spustiť do prevádzky v roku 2020. Celkové investície konzorcia by mali počas piatich rokov presiahnuť 5,6 miliardy eur, z toho 2,3 miliárd eur priamo v Grécku.
Práce pokračujú aj na ďalších častiach Južného plynového koridoru. „Práce na rozšírení Zakaukazského plynovodu a výstavbe TANAPu pokračujú aj napriek klesajúcim cenách ropy,“ povedal pre agentúru Trend azerbajdžanský minister pre energetiku Natig Aliyev.