Únia pôjde na klimatickú schôdzku so starým cieľom, zatiaľ rieši slovenské uhlie

Z protestu proti uhoľným elektrárňam v Nemecku [EPA-EFE/THOMAS BANNEYER]

Členské štáty odmietli formálne navýšenie cieľa pre znižovanie emisií CO2 zo 40 na 45 percent. Komisár pre energetiku medzitým prisľúbil vyčleniť pre uhoľné regióny 70 miliárd eur, ak sa podujmú na transformáciu.

Európski ministri životného prostredia na zasadnutí v utorok 9. októbra potvrdili ambíciu EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov najmenej o 40 percent v porovnaní so stavom z roku 1990.

Zotrvali tak na záveroch Európskej rady z roku 2014 a odmietli návrh Európskej komisie na navýšenie cieľa na 45 percent. Predstavitelia štátov tak urobili napriek dávnejšiemu vyjadreniu Komisie, že aktualizované ciele pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje povedú k faktickému zníženiu emisií o 45 percent.

Pôvodné minimálne ciele – pre energetickú účinnosť, obnoviteľné energie, ako aj emisie – schválili ešte v roku 2014 hlavy štátov a vlád v Európskej rade.

Znižovanie emisií skleníkových plynov povedie k odstavovaniu uhoľných elektrární. Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič na bruselskej konferencii sľúbil vyhradiť zo štrukturálnych fondov pre dotknuté regióny 70 miliárd eur. Štátny tajomník slovenského ministerstva hospodárstva v tejto súvislosti privítal spoluprácu s Komisiou s tým, že „environmentálne dusenie členských krajín… je logické“.

Príprava na COP24 v Katoviciach

Diskusie na úrovni ministrov boli poznačené pondelňajšou správou expertov OSN pre klimatické zmeny.

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) v správe zdôraznil potrebu obmedzenia globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia nad úroveň spred doby industrializácie a nevyhnutnosť zvýšiť celosvetové úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov.

Ak má oteplenie spôsobiť len obmedzené škody, musia emisie o 30 rokov klesnúť na nulu

Spojené štáty do správy Medzivládneho panelu o zmene klímy presadili zmienku o jadrovej energii. Potom sa od nej dištancovali.

Rada ministrov vo svojich záveroch – s ohľadom na decembrový klimatický summit OSN v Katoviciach (COP24) – potvrdila odhodlanie EÚ dosiahnuť 40-percentné zníženie emisií. V dokumente nie je spomenutá možnosť dosiahnuť 45-percentné obmedzenie emisií skleníkových plynov.

Eurokomisár pre klimatické zmeny a energetiku Miguel Arias Caňete naznačil, že podľa dostupných výpočtov by sa nový cieľ (45 percent) dosiahol za predpokladu, že sa na úrovni celej EU zavedú do praxe všetky rozhodnutia týkajúce sa úspor energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

Komisia v júni oznámila zvýšenie cieľov v týchto dvoch oblastiach: zlepšenie energetickej účinnosti o 32,5 percent namiesto pôvodných 27 percent a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na celkovom podiele výroby energie o 32,5 percenta namiesto predošlých 27 percent.

Únia chce zostať lídrom

Podiel EÚ na globálnych emisiách skleníkových plynov klesol z odhadovaných 17,3 percenta v roku 1990 na 9,9 percenta v roku 2012. Únia deklaruje, že chce zostať globálnym lídrom v boji proti klimatickým zmenám.

Tento záväzok v utorok potvrdila aj rakúska ministerka pre udržateľnosť a cestovný ruch Elisabeth Köstingerová, ktorá predsedala Rade ministrov.

Emisie z áut sa znížia výraznejšie, ako žiadalo Slovensko. Napokon tiež súhlasilo

Členské štáty sa dohodli, že exhaláty CO2 z osobných vozidiel klesnú o 35 percent. Krajiny s nízkym podielom elektromobilov a menšie automobilky si vydobyli výhody.

„Opäť sme zdôraznili, že EÚ bude aj naďalej lídrom v celosvetových aktivitách v oblasti boja proti zmene klímy. EÚ musí zohrať v tejto dôležitej otázke kľúčovú úlohu,“ zdôraznila Köstingerová, podľa ktorej závery zo zasadnutia v Luxemburgu dávajú EÚ silnú a konzistentnú pozíciu pre COP24.

Podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič zdôraznil, že správa IPCC len zdôraznila urgentnosť konať rýchlejšie v dekarbonizácii ekonomiky a dostať sa čo najbližšie k cieľu neprehriať našu planétu o viac ako 1,5 stupňa Celzia.

Komisár priznal, že si to vyžaduje väčšie úsilie, než sa predpokladalo pred pár rokmi, vyjadril však presvedčenie, že Európa zohráva kľúčovú úlohu nielen v boji proti klimatickým zmenám, ale ide tiež príkladom ako ekonomika, ktorá dokáže rásť aj pri znižovaní emisií skleníkových plynov.

Komisia chystá 70 miliárd

V súvislosti s dekarbonizáciou ekonomiky Šefčovič vyzdvihol Platformu pre uhoľné regióny.

„Schéma našej pomoci je jednoduchá. Chceme spolu s regiónmi diskutovať, v čom je ich ekonomická sila, ako vieme nastaviť novú ekonomickú budúcnosť v regiónoch, ktoré sú často poznačené neistotou ohľadom zachovania pracovných miest a budúcich ekonomických modelov,“ vysvetlil slovenský eurokomisár na okraj bruselskej konferencie v rámci Európskeho týždňa regiónov a miest.

Európske verejné banky napriek parížskym záväzkom naďalej financujú uhoľný priemysel

EIB a EBRD neprestali poskytovať miliardy eur daňových poplatníkov energetickým podnikom závislým na uhlí v Srbsku a Poľsku. Ohrozujú tým boj s klimatickými zmenami.

Šefčovič spresnil, že hlavným cieľom je transformovať víziu o ekonomickej budúcnosti uhoľných regiónov do konkrétnych projektov, pre ktoré potom treba zaistiť financovanie. To je možné preprogramovaním existujúcich štrukturálnych fondov alebo využitím nových horizontálnych fondov Life či Globalizačný investičný fond. Snahou je čoraz viac do tohto úsilia zapájať aj súkromný sektor.

Komisia je podľa Šefčoviča pripravená vyčleniť zo štrukturálnych fondov 70 miliárd eur (do roku 2020) pre pomoc regiónom, ktoré sa vzdávajú ťažby uhlia. „Potrebujeme dobré projekty, kvalitnú spoluprácu s miestnou samosprávou a ústrednými vládami. Teraz diskutujeme o tom, ako to čo najlepšie nastaviť,“ opísal situáciu Šefčovič.

„Súčasťou tohto úsilia je aj to, že uhlie sa používa stále menej. To však vedie k tomu, že 240 tisíc ľudí, ktorí pracujú v 41 regiónoch v 12 krajinách EÚ, má obavy z budúcnosti. Preto je dôležité, aby sme naše posolstvo, že nemáme záujem nikoho nechať napospas tejto ekonomickej transformácii, permanentne opakovali. Aby sme im z úrovne EÚ ponúkli pomocnú ruku a spolupracovali na ich novej ekonomickej budúcnosti,“ uviedol Šefčovič.

Ferencz: Postup Únie je logický

Na rovnakom podujatí ako Šefčovič vystúpil štátny tajomník slovenského ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz (Smer-SD). Slovensko podľa neho víta Platformu pre uhoľné regióny.

Ferencz pripomenul, že jediná energetická surovina, ktorú na Slovensku ťažíme, je hnedé uhlie v oblasti hornej Nitry. Dodal, že uhlie vyťažené v okolí Prievidze a Novák, v takej kvalite ako je, sa dlhodobo používa v tepelnej elektrárni Nováky.

Elektrina, vykurovanie, priemysel. Znečisťovatelia žiadajú viac peňazí na zelené projekty

V budúcom desaťročí bude mať Slovensko prístup k miliardám eur z predaja emisných povoleniek. Už teraz sa rozhoduje, akým spôsobom ich bude rozdeľovať.

„Vieme o tom, že EÚ tlačí čím ďalej tým viac na členské štáty, aby obmedzili spaliny a emisie skleníkových plynov. Hovoríme, že Únia environmentálne dusí členské krajiny, ale je to logické. Ak chce naša planéta prežiť a ak chceme mať kvalitné ovzdušie, musíme pre to niečo robiť,“ opísal situáciu Ferencz.

Podľa jeho slov je všeobecne známe a diskutované, že na Slovensku je nepriamo dotovaná ťažba uhlia zo strany štátu, ktorý zas argumentuje všeobecným hospodárskym záujmom. To všetko však Slovensko cez ministerstvo hospodárstva už dlhodobo konzultuje s Bruselom.

„Aj preto zdôrazňujem, že vítame túto iniciatívu Európskej komisie. Slovensko je v klube tých krajín, ktoré budú riešiť transformáciu baníckych regiónov na ekonomicky iný región a budeme sa uchádzať aj o príslušné fondy EÚ,“ uviedol Ferencz.

Slovenský akčný plán až na jar

Štátny tajomník dodal, že doteraz prebehlo viacero vrcholných stretnutí s predstaviteľmi Komisie v Bruseli aj na území Slovenska. Najbližšie bude 17. októbra v Trenčíne, kde sa prediskutujú konkrétne kroky, ktoré budú zahrnuté v akčnom pláne.

Na týchto rokovaniach sa zúčastnia aj predstavitelia konzultantskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers, ktorú v tendri pre Slovensko vybrala Komisia. Na jar toho roku sa totiž Slovensku cez Komisiu podarilo získať grant vo výške 350 tisíc eur, z ktorého budú financované konzultácie pre tvorbu akčného plánu.

Plán pre útlm uhlia na hornej Nitre sa posúva

Hoci akčný plán transformácie regiónu sa pripravuje, stále nepoznáme termín útlmu uhlia, kritizovala vládu primátorka Prievidze Katarína Macháčková (SPOLU).

„Slovenská republika má ambíciu, aby tento akčný plán bol schválený vládou na jar budúceho roka, čo bude znamenať začiatok oficiálneho procesu transformácie regiónu,“ avizoval Ferencz.

Slovenská strana si je dobre vedomá dosahov transformácie baníckeho regiónu, kde podľa Ferencza pracuje okolo 4 tisíc baníkov. Podľa prepočtov príslušného koeficientu baníctvo na hornej Nitre má dosah na 10 – 12 tisíc ľudí.

„Vo svojom vystúpení som zdôraznil, že slovenská vláda venuje zvýšenú pozornosť danému regiónu. Baníctvo je aj politicky citlivá téma a chceme tento proces urobiť tak, aby bane a lokálna ekonomika neboli riešené zo dňa na deň. Chceme to robiť férovo k obyvateľstvu,“ doplnil Ferencz.