Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu

Súťaž teplovzdušných balónov na vodík vo Švajčiarsku. [EPA-EFE/Valentin Flauraud]

V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

Dekarbonizácia plynu bude jednou z hybných síl energetickej politiky nasledujúcej Európskej komisie. Na podujatí, ktoré minulý týždeň v Bruseli organizovala Florence School of Regulation, to uviedol Bartłomiej Gurba, tímlíder pre plynárenstvo v Komisii.

Noví komisári sa ujmú úradu po májových voľbách do Európskeho parlamentu, pravdepodobne na jeseň tohto roku. Už teraz však Komisia pracuje na novom legislatívnom balíčku, predložiť by ho mala v roku 2020.

Gurba avizoval opatrenia na zníženie uhlíkovej stopy plynu v Európskej únii. Už schválený dizajn trhu s elektrinou je „nepochybne inšpiráciou pre dekarbonizáciu plynu a nastavenie trhu spôsobom, ktorý umožní rozvoj dekarbonizovaného plynu – bioplynu a vodíku,“ povedal.

Komisia je k cieľu skeptická

Obchodná asociácia Eurogas v tomto kontexte volá po spoločnom európskom cieli pre obnoviteľný a dekarbonizovaný plyn, ktorý by mohol byť zakomponovaný priamo v pripravovanom balíčku opatrení. Spoločný cieľ by mal trhu pomôcť v rozbehu a zvýšiť objem produkcie.

Zástupcovia priemyslu upozorňujú, že v opačnom prípade by mohlo dôjsť k stagnácii.

Nahradí kukuricu odpad? Bioplynové stanice sa majú preorientovať

Na Slovensku už fungujú bioplynky spaľujúce bioodpad z domácností. Hoci vládne plány počítajú s ich rozvojom, prekážkami sú slabý zber bioodpadu, stop-stav v distribúcii elektriny, náklady na vstrekovanie do plynárenskej sústavy či environmentálne riziká.

Európska komisia však zatiaľ nie je o spoločnom cieli pre všetky typy nízkouhlíkových plynov presvedčená. Presadzuje skôr cestu rozlíšenia medzi rôznymi typmi plynov. Pri bioplyne môže mať konkrétny cieľ neželané dôsledky, napríklad môže farmárov tlačiť do pestovania energetických plodín namiesto potravinárskych produktov.

„Nemôžete mať jednotný cieľ, ktorý všetky dekarbonizované plyny hodí do jedného koša,“ vyhlásil Gurba „Pozrite sa na diskusiu okolo palmového oleja, vždy existuje riziko podpory nesprávnych technológií“ pripomenul.

Rozlišovanie zelených plynov

Rovnaký postoj zdieľajú aj environmentálne skupiny.

„Bolo by dobré mať cieľ pre čistý plyn, ale nesúhlasím s jedným cieľom pre všetky plyny,“ povedala Lisa Fisherová z E3G, think-tanku zameraného na klimaticky udržateľnú energetickú politiku.

Plyny by sme podľa Fischerovej mali rozdeliť podľa ich celkovej ceny a potenciálu pri znižovaní emisií CO2.

„Vodík sa líši od metánu a vodík samotný musíme odlišovať podľa toho či pochádza z fosílnych palív alebo z elektrolýzy. Sú to rozdielne produkty,“ varovala Fisherová. Európske inštitúcie by podľa nej mali zaviesť kontrolný mechanizmus, ktorý bude monitorovať, nakoľko nízkouhlíkové plyny skutočne prispievajú k zníženiu emisií oxidu uhličitého.

Znižovanie emisií primiešavaním

Zástupcovia plynárenského priemyslu naopak podotýkajú, že pre zvýšenie objemu produkcie a dekarbonizáciu sektoru sú potrebné motivačné stimuly.

Presadzuje sa myšlienka zaviesť pre dodávateľov povinnosť primiešavania, ktorá by do systému postupne dostávala väčší objem nízkouhlíkových plynov.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

„Uvažujeme o postupných krokoch, v rámci ktorých by sme od metánu prešli k jeho miešaniu s bioplynom, čím by sme znížili celkovú stopu CO2,“ povedal generálny tajomník Eurogas James Watson.

V plynárenstve sa ozývajú aj ďalšie hlasy, ktoré rozdelenie cieľov podľa typov plynu odmietajú.

Rovnaké kritériá pre elektrinu

Environmentalisti poukazujú na rozdielne vlastnosti „zeleného“ a „modrého“ vodíku. „Zelený“, ktorý sa vyrába z obnoviteľnej elektriny, považujú za čistý. „Modrý“ sa vyrába z fosílnych palív, pričom aktivisti upozorňujú na niektoré riziká spojené s jeho výrobou, ako napríklad úniky metánu pri ťažbe.

„Hovoria nám, že máme rozlišovať medzi zeleným, modrým, šedým a čiernym plynom. Férové potom je rovnako rozlišovať aj elektrinu,“ poznamenala Barbara Jinksová z organizácie Gas Infrastructure Europe.

Asociácia reprezentuje európskych operátorov plynovodov, uskladňovacích zariadení a LNG infraštruktúry.

„Ľudia chcú skutočnú zelenú energiu,“ povedala Jinksová. „Transparentnosť, na ktorej pracuje plynový sektor, to dokáže,“ naznačila Jinksová s tým, že rovnakú transparentnosť očakáva aj od elektroenergetického sektoru.

Prepájanie dvoch sektorov

V elektroenergetickom sektore Európska únia skutočne akceptuje elektrinu z rôznych obnoviteľných zdrojov, vrátane veternej, slnečnej, vodnej či prílivovej energie a energie z biomasy. Vlastnosti jednotlivých zdrojov sa podobne ako pri plynoch líšia.

Napríklad biomasu aktivisti kritizujú kvôli škodám na životnom prostredí vrátane odlesňovania, ktoré poháňa klimatického zmeny.

Obnoviteľné zdroje vytláčajú z Európy uhlie

Výrobu elektriny z čierneho uhlia nenahrádzajú veľké európske krajiny zemným plynom, ale obnoviteľnými energiami. Hnedé uhlie zostáva stále silné.

Európska komisia zatiaľ neoznámila akým spôsobom plánuje „zelené“ plyny stimulovať. Gurba naznačil, že kľúčové budú celkové sieťové náklady energetickej transformácie.

V začiatkoch veternej a solárnej energie Komisia ponechala členským štátom pomerne veľkú voľnosť ohľadom spôsobu stimulácie nového odvetvia. Následne presadila výkupné ceny a prioritný prístup obnoviteľných zdrojov energie do elektrickej siete.

Medzisektorový prístup

Integrácia plynárenského a elektroenergetického sektoru sa stáva podľa Gurbu kľúčovým motorom energetickej politiky. Dôvodom je nárast nákladov v elektroenergetických sieťach. „Dnes už disponujeme plynovou infraštruktúrou, ktorá dokáže viesť potrebnú energiu po tom, ako ju vyrobíme z obnoviteľných zdrojov,“ povedal.

„Medzisektorový prístup je hnacou silou dekarbonizácie,“ poznamenal Gurba. „Takto by sme sa mali pozerať na nový dizajn trhu,“ doplnil.

V prípadu vodíku, či už modrého alebo zeleného, už začal výskum o objeme, ktorý môže byť do plynárenských sietí bezpečne vypustený. Cieľom je zvýšenie objemu nad rámec súčasných bezpečnostných limitov. Napríklad v Nemecku sú potrubia pripravené prijať až 30 percent vodíka, zatiaľ čo vo Francúzsku sa počíta iba s desiatimi percentami.

„Výzvou pri vodíku je objem, ktorý môžeme pustiť do systému. To vyžaduje sledovanie spotrebičov na strane spotrebiteľov,“ uzavrel Gurba.