Komisia sa dohodla s Gazpromom. Poliaci sú pobúrení, Slovensko je spokojné

Komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová [TASR/AP/Geert Vanden Wijngaert]

Prípad zneužívania dominantného postavenia ruského plynárenského gigantu v Európe je nateraz uzatvorený. Podľa slovenského rezortu hospodárstva budú mať podmienky urovnania „pozitívny vplyv“ na trh s plynom.

Aktualizované v stredu 30. mája o 14:52 o stanovisko SPP. 

V roku 2011 vtrhli do 20 kancelárií Gazpromu a jeho zákazníkov v Európskej únii úradníci Európskej komisie sprevádzaní políciou. Hľadali dôkazy o zneužívaní dominantného postavenia ruského plynárenského gigantu v strednej a východnej Európe. V desiatich rôznych krajinách zhabali podľa euractiv.com 150 tisíc dokumentov.

Sedem rokov trvajúci prípad Gazprom uzatvorila Európska komisia vo štvrtok 24. mája 2018. Spoločnosti uložila záväzné povinnosti „s cieľom umožniť voľný tok zemného plynu za konkurenčné ceny“.

Gazprom je podľa agentúry TASS s „rozhodnutím o záväzkoch spokojný“. „Dnešné rozhodnutie je najrozumnejší výsledok pre dobre fungujúci európsky trh s plynom,“ povedal jeho šéf Alexander Medvedev. Aj slovenské ministerstvo hospodárstva pre euractiv.sk hovorí o „pozitívnom vplyve na trh s plynom v Európe“, Slovenský plynárenský priemysel zase o „potenciálnom benefite“ pre Slovensko.

Keby Gazprom záväzky neprijal alebo by ich počas najbližších osem rokov porušil, hrozila by mu pokuta vo výške až 10 percent z celosvetového obratu. Na základe údajov z roku 2015 je to 8 miliárd dolárov. Trest je však presne to, čo žiadali ďalší z jeho zákazníkov v regióne. Poľský PGNiG, ktorého citovala agentúra Platts, označil dohodu generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž a Gazpromu za „proruskú“. Litovská vláda ju zase nazvala „zvláštnou“.

Tok plynu, ceny a infraštruktúra

Komisia uložila minulý týždeň ruskej spoločnosti „podrobný súbor pravidiel, ktoré podstatne zmenia spôsob fungovania spoločnosti na stredoeurópskych a východoeurópskych trhoch so zemným plynom“.

Pozostáva z ukončenia zmluvných prekážok brániacich voľnému toku plynu. Komisia Gazprom obvinila, že bránil opätovnému cezhraničnému predaju plynu.

Finančný riaditeľ Nord Streamu 2: S Putinom som sa nikdy nestretol (VIDEO)

Ruský prezident mi nevolá, ruské ministerstvá nám nedávajú pokyny a nemíňame milióny na lobing, uisťuje finančný riaditeľ spoločnosti Nord Stream 2 PAUL CORCORAN.

Gazprom musí ďalej umožniť tok plynu do a z izolovaných trhov, ktorými sú pobaltské štáty a Bulharsko. Tiež sa musí zapojiť do „štruktúrovaného procesu na zabezpečenie konkurenčných cien zemného plynu,“ čím „príslušní odberatelia Gazpromu získajú účinný nástroj na zaistenie toho, že ich cena plynu zodpovedá úrovni cien na konkurenčných západoeurópskych trhoch so zemným plynom, najmä v uzloch so skvapalneným plynom.“

A napokon si Komisia bude vynucovať „koniec dominantného postavenia (Gazpromu) v dodávkach plynu“, čím má na mysli spájanie silnej pozície na trhu s otázkami výstavby novej infraštruktúry.

Štyri záväzné povinnosti pre Gazprom

Požiadavky Gazpromu sformulovala Komisia, ktorá podľa zmlúv plní úlohu európskeho protimonopolného úradu, na základe oznámenia námietok. Ide o súbor obvinení zverejnený v apríli 2015. Po ňom nasledovali rokovania s Gazpromom, ktoré mohli vyústiť buď do dohody na záväzných povinnostiach, čo sa aj stalo, alebo do pokuty. V marci 2017 prišla Komisia s prvou verziou záväzkov, ktorú konzultovala s vládami aj firmami.

Gazprom a Komisia sa zmierili, čakajú na názor jeho zákazníkov

Ruský dodávateľ mal izolovať slovenský trh so zemným plynom a zakázať slovenským odberateľom ďalší vývoz plynu.

Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých mal Gazprom v zmluvách s miestnymi zákazníkmi obmedzovať ďalší vývoz plynu. Odstrániť takýto postup má prvá záväzná povinnosť.

Druhá záväzná povinnosť má umožniť vznik infraštruktúry umožňujúcej voľný tok plynu. „Takáto infraštruktúra už existuje v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku,“ píše v tlačovej správe Komisia. V prípade Bulharska a pobaltských štátov však „nie je dostupná v dostatočnom rozsahu“ infraštruktúra spájajúca ich so susednými trhmi EÚ. „Gazprom teraz „nahradí“ absenciu spojovacieho vedenia tým, že príslušným odberateľom poskytne možnosť dodávať zemný plyn do a z týchto krajín,“ spresnila európska exekutíva. Dodala, že „najmä odberatelia, ktorí kupovali zemný plyn pôvodne určený na dodanie do Maďarska, Poľska alebo na Slovensko, môžu namiesto toho požiadať Gazprom o dodanie celého objemu alebo jeho časti do Bulharska a/alebo pobaltských štátov“.

Tretí záväzok sa týka zníženia cien plynu na bežnú trhovú úroveň. Vyššími cenami trpeli opäť Bulharsko a pobaltské štáty, ale aj Poľsko. V rámci štvrtej povinnosti sa Gazprom zaväzuje, že od bulharských partnerov nebude žiadať náhradu škody za zrušenie projektu South Stream.

Dopady na Slovensko

„Ministerstvo hospodárstva SR vníma rozhodnutie Európskej komisie vo vzťahu k spoločnosti Gazprom ako opatrenie, ktoré bude mať pozitívny vplyv na trh s plynom v Európe. Európska komisia akceptovala pripomienky MH SR k právne záväzným povinnostiam pre spoločnosť Gazprom a v konečnej verzii sú zapracované,“ uviedol pre euractiv.sk tlačový odbor rezortu.

Ministerstvo nespresnilo, aké pripomienky Komisii v rámci prieskumu trhu zaslalo.

Euractiv.sk s otázkami k rozhodnutiu Komisie oslovil aj Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý s plynom obchoduje, a Eustream, ktorý ho cez Slovensko prepravuje. Obe spoločnosti mali možnosť pripomienkovať prvú verziu dohody medzi Komisiou a Gazpromom. A obe tak podľa informácií euractiv.sk aj urobili; Eustream pripomienky zaslal ministerstvu hospodárstva.

„Predovšetkým z pohľadu… dodávateľa plynu, možno konštatovať, že viaceré opatrenia uvedené v návrhu záväzkov zo strany spoločnosti Gazprom, respektíve tiež v predmetnom rozhodnutí Komisie, sa priamo nevzťahujú na Slovensko, respektíve boli vo vzťahu k trhu s plynom na Slovensku už implementované v praxi,“ reagoval za SPP jeho hovorca Ondrej Šebesta. Konkretizoval, že hovorí najmä o územných obmedzeniach na ďalší predaj plynu, ktoré neexistujú už od roku 2004.

Zmluvné ceny klesli dávnejšie

„Taktiež, pokiaľ ide o cenu komodity, možno konštatovať, že v posledných rokoch naša spoločnosť dosiahla v rámci obchodných vzťahov so svojím najvýznamnejším obchodným partnerom veľmi výrazný pokrok v oblasti reflektovania cien komodity na svetových, respektíve európskych trhoch, aj preto zrejme v rozhodnutí Komisie sa uvádzajú ako problematické iné krajiny regiónu v tejto otázke,“ vysvetľuje Šebesta.

Podčiarkuje, že „vo všeobecnosti môžu opatrenia obsiahnuté v rozhodnutí Komisie viesť k lepšiemu prepojeniu trhov s plynom v krajinách strednej a východnej Európy a ich integrácii, z čoho bude potenciálne môcť profitovať aj Slovensko.“ SPP pripomína projekty ako Eastring alebo slovensko-poľské prepojenie prepravných sietí, ktoré Slovensku poskytne prístup k skvapalnenému zemnému plynu (LNG) a teda k diverzifikácii zdrojov plynu.

Komisia je na Gazprom mäkká, tvrdí Poľsko. Slovensko zváži, či sa vyjadrí

Varšave nestačia ústupky, ktoré navrhuje ruský plynárenský gigant v protimonopolnom vyšetrovaní.

Šebesta však zároveň dodáva, že vplyv záväzkov Gazpromu na ďalší rozvoj trhu s plynom vrátane cenotvorby, zvýšenia likvidity či zvýšenej integrácie v rámci regiónu bude možné vyhodnotiť zrejme až po určitom čase od ich implementácie.

Eustream na otázky euractiv.sk odmietol odpovedať.

Rozladení Litovci a Poliaci

Inak vnímajú vzťahy s Gazpromom a rozhodnutie Komisie krajiny, ktoré mali najviac utrpieť zo zneužívania jeho dominantného postavenia. Predseda litovskej vlády Saulius Skvernelis označil podľa Reuters urovnanie za „zvláštne“.

Tamojšie ministerstvo hospodárstva ešte pred tým odhadlo straty litovských zákazníkov Gazpromu na 1,5 miliardy eur, píšu Financial Times. Dôvodom boli „nerozumne vysoké ceny plynu“. Aj litovské ministerstvo sa však zasadilo za „fungujúce a účinné riešenia viac ako len čisto symbolické rozhodnutia.“

Poľský zákazník Gazpromu, PGNiG, sa vyjadril oveľa ostrejšie. „Ceny v strednej a východnej Európe sa neznížia,“ citoval Platts zástupcu riaditeľa Macieja Wozniaka. Rozhodnutie Komisie podľa neho „nezabráni Gazpromu, aby dominoval trhu“ a „generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž pustilo Gazprom z udice a prijalo proruskú dohodu.“

Lobuje za americký plyn: Európa by sa mala vybrať našou cestou

Na európskom trhu je dosť miesta pre skvapalnený zemný plyn zo Spojených štátov, hovorí jeho obhajca, FRED H. HUTCHINSON. Šéf LNG Allies tvrdí, že pre Slovensko môže byť prístupový bod poľský terminál. 

Wozniak tvrdí, že plynárenské firmy v Európe prišli v dôsledku cenovej politiky ruského giganta o 19 miliárd eur. PGNiG podľa neho za posledné dva roky do Poľska nedoviezol jedinú molekulu plynu, ktorý by bol drahší ako plyn z Ruska. „LNG zo Spojených štátov, od Qatargasu (z Kataru), z Nórska alebo z spotový plyn z európskeho trhu – všetko bolo lacnejšie ako ruský plyn,“ skonštatoval Wozniak.

Pokuta by to vraj nevyriešila

Šéf poľskej spoločnosti Piotr Woźniak sa pokúsil dohodu s Komisiou na poslednú chvíľu odvrátiť v komentári pre Politico.

„Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž má zoznam úspechov: Facebook, Apple, Google, Microsoft – všetko globálne, veľmi agresívne firmy na európskom trhu tak ako Gazprom,“ narážal Wozniak na minulé pokuty za zneužitie dominantného postavenia. „Ale v prípade Gazpromu si Komisia zvolila odpustenie… Ide o prvý nesprávny úsudok Komisie. Kompromis nemôžete nájsť so spoločnosťou, ktorá ho nechce. Jediným zámerom Gazpromu je monopolizovať stredoeurópsky trh, či už porušením alebo ignorovaním európskeho práva,“ tvrdí šéf PGNiG.

Poľský protimonopolný úrad začal vyšetrovať Gazprom a spol. pre Nord Stream 2

Úrad pre ochranu konkurencie a spotrebiteľov sa sťažuje, že ruské a európske firmy nerešpektujú jeho rozhodnutie o novom plynovode. Gazprom tvrdí opak.

Keď komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová oznamovala urovnanie s ruskou spoločnosťou, takéto tvrdenia nepriamo odmietla.

„Viem, že niektoré štáty by chceli, aby sme Gazprom pokutovali bez ohľadu na predložené riešenia. Pokuta by však nedosiahla naše ciele v oblasti hospodárskej súťaže,“ povedala Vestagerová na tlačovej konferencii podľa EUobserver. „Ako vždy tu nejde o krajinu pôvodu spoločnosti, ale o dosiahnutie výsledku, ktorý prináša najväčšie výhody európskym odberateľom a podnikom,“ uisťovala. Komisárka dodala, že „prípad sa nekončí dnešným rozhodnutím, dnes sa iba začína vymáhanie povinností Gazpromu.“

Pružnejší prístup v záujme Gazpromu

Financial Times pripomenuli, že Gazprom predal vlani v Európe najvyššie objemy plynu za posledné roky. Doviezol 193 BCM plynu, čím pokryl 40 percent európskej spotreby. A posilnil tak svoju dominantnú pozíciu na európskom trhu.

Expert na energetiku z think-tanku Bruegel však tvrdí, že Gazprom je podobne závislý na svojich európskych zákazníkoch a rozhodnutie Komisie bude rešpektovať. „Povinnosti, ktoré žiada Európska komisia, sú v konečnom dôsledku v súlade s komerčnými záujmami Gazpromu,“ píše Simone Tagliapietra na blogu Bruegelu.

Eustream si istí prepravu plynu z východného aj západného smeru

Slovenský prepravca plynu sa pripravuje na spustenie Nord Streamu 2.

Skúsenosti ruskej spoločnosti z Číny jej podľa experta ukázali, ako ťažko sa bude odpútavať od závislosti na Európe. „Až do roku 2020 bude medzinárodné a európske trhy zaplavovať lacný skvapalnený zemný plyn (LNG). Gazprom si uvedomuje prichádzajúcu konkurenciu a postupne sa prikláňa k pružnejšiemu trhovému prístupu. Už sa to napríklad prejavilo aj na aukciách na nemeckom trhu z roku 2015 a na aukciách na pobaltských trhoch v roku 2016,“ analyzuje Tagliapietra.

„Záväzky navrhované Európskou komisiou preto veľmi dobre zapadajú do tejto novej marketingovej stratégie.“