Komisia stupňuje boj proti energetickej chudobe

Maroš Šefčovič predstavuje EPOV. [European Comission/Lukasz Kobus]

Úlohou nového strediska pre monitorovanie energetickej chudoby je poskytnúť údaje, rozvinúť verejnú diskusiu a podporiť informované rozhodnutia o riešení energetickej chudoby.

Tá v Európskej únii ohrozuje takmer 50 miliónov ľudí.

„Stredisko je v podstate nástroj na podporu rozhodovania. Sme služba pre tvorcov politík na rôznych úrovniach: od lokálnej po európsku,“ vysvetlil v rozhovore pre EURACTIV.com jeden zo šéfov strediska profesor Stefan Bouzarovski z univerzity v Manchestri, ktorá projekt vedie.

Projekt na manchesterskej univerzite

Európske stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby (EPOV) funguje vo forme projektu, ktorý sa začal v decembri 2016 a má trvať 40 mesiacov.

Hlavným nástrojom strediska, ktoré je naplno funguje od pondelka 29. januára, je interaktívna webstránka s údajmi, diskusným fórom a kalendárom podujatí.

Stredisko koordinuje univerzita v Manchestri. Podieľa sa na ňom ďalších 12 organizácií vrátane firiem a think-tankov.

Stredisko by malo ukončiť činnosť približne rok po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Komisia britskú univerzitu vybrala cez verejné obstarávanie v auguste 2016, teda v čase, keď už boli známe výsledky referenda. Nezdá sa, že by mal plánovaný odchod Britov EPOV ovplyvniť.

Komisia chce definíciu od členských štátov

EPOV monitoruje štyri primárne a 24 sekundárnych ukazovateľov, ktoré sa spájajú s energetickou chudobou. Keďže však pre tento pojem neexistuje presná definícia, nevie ani na základe týchto údajov určiť, koľko Európanov energetickou chudobou skutočne trpí.

Podľa podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča si musí energetickú chudobu definovať každý členský štát sám. „Kontext, v ktorom sa energetická chudoba odohráva, sa medzi členskými štátmi líši. Preto sa nesnažíme vytvoriť univerzálnu definíciu energetickej chudoby,“ vysvetlil.

V súčasnosti má podľa Šefčoviča pre energetickú chudobu definíciu len tretina členských štátov. Komisia však prostredníctvom Šefčoviča členským štátom pripomína, že „keď sa budete pozerať iným smerom, neznamená to, že problém zmizne.“

Energetická chudoba: Keď nie je definícia, nie je ani problém

Až 50 miliónov Európanov si nemôže dovoliť toľko energie, koľko by potrebovalo. Riešenie musí byť medziodvetvové, zhodli sa experti.

Komisia preto navrhne ustanovenie, ktoré by zaviazalo členské štáty „definovať, merať a pravidelne podávať správy o riešení energetickej chudoby“, doplnil v prejave komisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete.

Na stole sú ďalšie opatrenia

„Energetická chudoba je kritický problém, pretože neprichádza sám; vytvára sociálne vylúčenie, zdravotné riziká a spomaľuje ďalšiu integráciu našich krajín,“ pripomenul Šefčovič.

Komisia preto pre boj s týmto fenoménom pripravuje aj ďalšie opatrenia, napríklad ochranu spotrebiteľov pred odpojením. „Vďaka tomuto novému návrhu dostanú spotrebitelia informácie o alternatívach k odpojeniu,“ vysvetlil Šefčovič a doplnil, že v niektorých členských štátoch už takýto postup funguje.

Neodpájajme ľudí, ktorí nemajú na energie, navrhuje europoslanec

Európsky parlament prerokuje návrh opatrení na boj s energetickou chudobou.

Najlepším riešením energetickej chudoby je však podľa eurokomisára energetická efektívnosť, ktorá si však vyžaduje veľké investície.

Jeho kolega Miguel Arias Cañete pripomenul, že 85 percent obytných budov v EÚ nie je energeticky efektívnych. Zrýchlenie tempa renovácií preto prispeje nielen k dosiahnutiu klimatických cieľov, ale aj k zlepšeniu kvality života ľudí. Práve energeticky chudobní by mali byť prví, ktorí budú mať prospech z takýchto investícií.

Tomu podľa Cañeteho aj Šefčoviča pomôžu novelizácie smernice o energetickej hospodárnosti budov a smernice o energetickej účinnosti, ktoré už schválil parlament.

S tým súhlasí aj profesor Bouzarovski, šéf nového strediska:  „Čím sú ciele pre renováciu a energetickú efektívnosť v smerniciach EÚ vyššie, tým je pravdepodobnejšie, že uvidíme pokles úrovne energetickej chudoby.“

Záborská: Europoslanci nemajú zodpovednosť, ich ambície sú niekedy priveľké

ŠPECIÁL / Energetickú chudobu treba riešiť aj inak ako energetickou efektívnosťou. Tá je len maličkým kamienkom celej mozaiky, hovorí europoslankyňa ANNA ZÁBORSKÁ.

Hľadajú sa prostriedky na investície

Sorcha Edwardsová z mimovládky Housing Europe, partnera EPOV, však v názore pre EURACTIV.com pripomína, že od svetovej finančnej krízy Únia trpí nízkou úrovňou investícií. To ovplyvňuje aj výšku prostriedkov, ktoré smerujú do sociálnej infraštruktúry.

Sama Európska komisia vo svojej správe odhaduje, že v EÚ chýbajú sociálne investície vo výške najmenej 100 – 150 miliárd eur. Z toho 57 miliárd eur predstavujú investície do dostupného bývania, pod ktoré patria aj opatrenia proti energetickej chudobe.

Prekážkou sú podľa Edwarsovej napríklad prísne fiškálne pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré obmedzujú možnosti národných, no najmä miestnych úradov investovať do sociálnej infraštruktúry. Problémom môže byť aj právna neistota regionálnych hráčov a investorov ohľadom pravidiel štátnej pomoci.

„Šikovné finančné riešenia existujú, ale nie je ich dosť a nie vždy sa dostanú k tým, ktorí to potrebujú,“ uznáva Šefčovič. „Preto spolupracujeme s Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, národnými podpornými bankami a miestnymi retailovými bankami. Stále to nie je dosť, ale máme konkrétne príklady zo Spojeného kráľovstva, Írska, Francúzska alebo Poľska, kde sa do renovácií budov investovali miliardy eur, najmä v zraniteľných komunitách.“

EÚ v roku 2018: Energetika

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.