Konečný verdikt Komisie: Jadro a plyn budú hrať úlohu v zelenej transformácii

Eurokomisárka pre finančné služby Mairead McGuinness predstavila konečnú verziu Taxonómie v stredu 3. februára v Bruseli. [EC - Audiovisual Service]

Európska komisia tento týždeň ukončila dlho sa ťahajúce spory medzi členskými štátmi tým, že zaradila plyn a jadro do taxonómie trvalo udržateľných investícií. Tým uznala úlohu týchto dvoch zdrojov pri dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050.

Plyn a jadrová energia  sú po novom  „prechodné“ technológie v rámci európskej Taxonómie udržateľných investícií. Komisia zároveň stanovila nové pravidlá zverejňovania informácií, čím musia spoločnosti každoročne preukázať, že ich činnosť je v súlade so zelenými kritériami.

Hlavným cieľom taxonómie je urýchliť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a postupné ukončenie používania uhlia, ktoré je najviac znečisťujúcim fosílnym palivom, zdôraznila Komisia.

Pravidlá zelených investícií idú do finále. Aké sú postoje členských štátov? (INFOGRAFIKA)

Komisia má do konca roka zverejniť ďalšiu časť pravidiel v rámci Taxonómie udržateľných investícií. Rozkol medzi členskými štátmi spôsobuje otázka, či bude za udržateľnú označená výroba energie z jadra a zemného plynu.

„Vieme, že sa musíme vzdialiť od obzvlášť škodlivých zdrojov energie, ako je uhlie, ktoré dnes stále predstavuje 15 percent výroby elektriny v Európe,“ povedala komisárka pre finančné služby Mairead McGuinness,

„Dnes predstavujeme spôsob, ako by plyn a jadrová energia mohli prispieť k zložitému prechodu ku klimatickej neutralite,“ dodala. Trvala na tom, že oba zdroje energie „podliehajú jasným limitom a obdobie ich ďalšieho využivania je presne stanovené.“

Návrh je politicky citlivý. Kým Francúzsko tlačí na Komisiu, aby jadrovú energiu zahrnula do pravidiel Únie pre zelené financie, a Nemecko predložilo podrobné požiadavky na plyn, aby odrážalo požiadavky svojho energeticky náročného priemyslu.

Rakúsko a Luxembursko naopak pohrozili žalobou na Komisiu za to, že zaradila jadrovú energiu a plyn na zoznam zelených investícií EÚ.

„Spoločne s Rakúskom zvážime ďalšie právne kroky,” reagoval na Twitteri luxemburský minister energetiky Claude Turmes , ktorý zopakoval predchádzajúce varovania rakúskej ministerky pre klímu Leonore Gewessler.

Kritériá pre plyn

Konečný návrh Komisie vychádza z návrhu, ktorý Európska komisia rozoslala členským štátom na konzultáciu 31. decembra 2021.

Nové plynové elektrárne budú v súlade s taxonómiou len v prípade, že nahradia existujúcu uhoľnú elektráreň a zároveň musia byť dokončené do 31. decembra 2030.

Nové plynové zariadenia musia byť tiež navrhnuté tak, aby boli od 31. decembra 2035 schopné fungovať na obnoviteľné alebo nízkouhlíkové palivá a počas svojho životného cyklu prispeli k „zníženiu emisií aspoň o 55 percent. Priame emisie musia byť nižšie ako 270 g CO2e/kWh a nesmú prekročiť v priemere 550 kg CO2e/kW za 20 rokov.

Konečná verzia Komisia však priniesla viaceré zmeny. Návrh, ktorý išiel v decembri na posúdenie členským štátom určoval pre plynové elektrárne viaceré krátkodobé ciele. Miera primiešavania dekarbonizovaných plynov mala byť v roku 2026 na úrovni 30 percent a do roku 2030 mali zelené plyny predstavovať  55 percent paliva v plynových elektrárňach.

Tieto požiadavky sa do finálnej verzie nedostali. Ich vypustenie požadovalo Nemecko, ktoré uviedlo, že prechodné ciele „neboli reálne dosiahnuteľné“ . Cieľ na rok 2035 zostáva nedotknutý.

Slovensko blokuje obnoviteľnú energiu, aby presadilo do udržateľných investícií plyn a jadro

Slovenská vláda požaduje, aby boli jadro a plyn zaradené do taxonómie zelených investícií. Nekompromisným postojom tým tlačí na Komisiu a blokuje investičné pravidlá pre zelenú energiu, tvrdí europoslanec Hojsík.

Kritériá pre jadrovú energiu

V prípade jadrových elektrární musia nové elektrárne získať stavebné povolenie do roku 2045 a predložiť podrobné plány, ako do roku 2050 vybudujú úložisko pre vysokoaktívny odpad.

To vyvolalo pobúrenie medzi protijadrovými aktivistami, ktorí tvrdili, že tieto kritériá sú založené na sľuboch, ktoré budú overiteľné až v polovici storočia.

Komisia však tieto obavy zamietla a uviedla, že tento záväzok budú musieť formálne prijať národné vlády. „Tento takzvaný prísľub mať do roku 2050 zariadenie na likvidáciu vysokoaktívneho odpadu je podlieha smernici o nakladaní s jadrovým odpadom a členské štáty ho najprv musia schváliť a následne predložiť na schválenie Komisii,“ vysvetlil predstaviteľ Komisie.

Jediná významná zmena sa týka jadrového paliva odolného voči haváriám, ktoré musí byť podľa návrhu dostupné „od roku 2025“, aby jadrové projekty získali vytúženú značku EÚ pre udržateľné investície.

Podľa európskej lobistickej skupiny pre jadrovú energetiku Foratom sú palivá odolné voči nehodám iba v štádiu výskumu. Stanovené kritériá sú podľa lobistov „neprijateľné“ a nie je možné sa nimi riadiť.

Komisia to vyriešila tak, že jadrovému priemyslu dala do roku 2025 čas, aby zaviedol palivá odolné voči nehodám a nebude ich žiadať hneď. Podľa návrhu taxonómie bude technológia musieť byť „certifikovaná a schválená národným regulačným orgánom pre bezpečnosť“, aby sa kvalifikovala ako udržateľná.

„Splniť tieto podmienky bude veľmi náročné,” povedal generálny riaditeľ Foratomu Yves Desbazeille,. „Napríklad palivá odolné voči nehodám sú stále vo fáze testovania, a preto nebudú do roku 2025 komerčne dostupné, ani certifikované a schválené. To znemožní projektom splniť tieto kritériá,“ uviedol vo vyhlásení.

Galek: Taxonómia je o udržaní plynárenskej infraštruktúry pri živote

Kritériá pre zelené investície sú v rámci európskych inštitúcií aj medzi členských štátmi horúcou témou. Kontroverzná je najmä otázka, či jadro a plyn patria medzi udržateľné zdroje. Postoj slovenskej vlády je jasný – plynárenská infraštruktúra je kľúčom k dekarbonizácii. 

Čo hovoria experti

Plán označiť zemný plyn a jadro za „prechodné“ technológie kritizuje skupina expertov, ktorá pomáhala pri príprave taxonómie (platforma EÚ pre udržateľné financie). Ich pripomienky (online je dostupná celá správa aj zhrnutie) by sa dali zhrnúť do niekoľkých bodov.

Ani pri navrhnutých emisných limitoch (316 gramov CO₂e/kWh) nemožno výrobu energie z plynu považovať za zlučiteľnú s klimatickými cieľmi. Prechod od spaľovania uhlia k (efektívnejšiemu) spaľovaniu plynu síce celkové emisie zníži, no nie dostatočne. Na to by museli emisie plynových elektrární počas celého životného cyklu klesnúť pod hranicu 100 gramov CO₂e/kWh.

Atómové elektrárne neprodukujú (priamo) prakticky žiadne emisie skleníkových plynov (vodná para v atmosfére spôsobuje skleníkový efekt, no je nestála). To však nie je celý problém. Podľa európskych pravidiel možno technológiu považovať za „zelenú“ (kategória, do ktorej by mali patriť aj „prechodné“ technológie), len ak nespôsobuje významnú škodu v žiadnom zo šiestich environmentálnych cieľov: klimatické zmeny, ochrana vody, prechod k obehovému hospodárstvu, zabránenie znečisteniu, ochrana biodiverzity. Podľa poradcov zlyháva jadro v štyroch z nich: ochrane vody, biodiverzity, prevencii znečistenia a obehovom hospodárstve.

Experti nespochybňujú, že plyn aj jadro môžu zohrať úlohu pri prechode k uhlíkovo neutrálnej ekonomike. To však neznamená, že ich možno označiť za „prechodné“ technológie podľa kritérií, ktoré si v taxonómii stanovila sama Európska komisia. Takýto krok by spochybnil celý zmysel vytvárania kategórie „zelených“ („udržateľných“ aj „prechodových“) investícií.

Podobný názor publikoval vplyvný Rímsky klub. Upozorňuje aj na to, že pre rovnaké argumenty vylúčila Južná Kórea jadro spomedzi „zelených“ technológií a Čína úplne vylúčila zemný plyn.

 

Reakcie europoslancov

Martin Hojsík (PS/Renew) označil za dôležité, že eurokomisia nezaradila jadro a plyn medzi prechodné zdroje energií v taxonómii zelených investícií, ale za také, ktoré majú pomôcť v prechode na klimatickú neutralitu.

„Ale ani to nie je správne a som z tohto rozhodnutia sklamaný. Snažil som sa postoj eurokomisie zmeniť, absolvoval som dôležité stretnutia, kde som za našu frakciu vznášal námietky a argumenty,” opísal situáciu. V pondelok (31. januára) telefonoval s eurokomisárkou pre finančné služby Mairead McGuinness, aby ju presvedčil, že tento návrh je krokom späť. „Rozhodnutie eurokomisie je víťazstvom proplynových a projadrových lobistov, prehrali fakty a odporúčania expertov, vedkýň a nás, ktorí bojujeme za ochranu klímy,” skonštatoval Hojsík.

Michal Wiezik (PS/Renew) uviedol, že Únia bude potrebovať na dosiahnutie uhlíkovej neutrality rozsiahle investície a práve taxonómia ich má nasmerovať aj na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Podľa neho rozpačito pôsobí zaradenie zemného plynu a jadrovej energie medzi zelené aktivity. Tie sú v taxonómii vnímané ako prechodné a investovanie do nich má byť podmienené prísnymi kritériami vo vzťahu k ochrane klímy a bezpečnosti.

„Tieto kritéria eurokomisia zmiernila. Vypúšťa podmienku riedenia zemného plynu vodíkom, povoľuje podporu pre staršie atómové zariadenia. Doposiaľ chýbajú hlbinné úložiská na vyhorené paliva, čo je jedna zo základných podmienok pre zaradenie jadra do taxonómie. Investície, ktoré potečú do podpory plynu, jadra či spaľovania biomasy, budú chýbať pri podpore pre skutočne obnoviteľné zdroje energie, akými sú solár, vietor a geotermál,” vysvetlil Wiezik. Na potreby dosiahnutia klimatických cieľov očakáva koncepčné a konzistentné riešenia, ktoré boli v návrhu oslabené politickým lobingom na úkor vedeckej exaktnosti.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) uviedol, že používanie plynu a atómovej energie je dôležité nielen pre dosiahnutie cieľov znižovania emisií, ale aj pre ceny energií na Slovensku.

„Zároveň musíme podporovať obnoviteľné zdroje energie, znižovať našu závislosť na dovoze energií a zlepšovať bezpečnosť všetkých energetických foriem. Formy a ceny energií budú kľúčové pre našu ekonomickú obnovu a tvorbu nových pracovných miest. Do budúcna je kľúčová nielen užšia európska spolupráca v energetike a vybudovanie energetickej únie, ale aj výskum nových energetických foriem, napríklad termonukleárnej fúzie simulujúcej procesy slnka,” zdôraznil Štefanec.

Pripomenul, že začiatkom tohto týždňa navštívil ITER, projekt výstavby reaktora termonukleárnej fúzie vo francúzskom Cardache. „Úspešné vyriešenie termonukleárnej fúzie by znamenalo odpovede na mnohé energetické témy a zásadne by zlepšilo našu energetickú pozíciu aj z geopolitického hľadiska,” skonštatoval Štefanec.

Jadrová energia je udržateľná, znie verdikt európskych expertov

Komisia dala posúdiť analytikom, či zaradiť jadrovú energiu medzi zelené investície. Ich záver je jednoznačný. Jadrová energia spĺňa podmienky pre to, aby bola označená za udržateľnú, vyplýva z očakávanej analýzy, ktorá unikla na verejnosť pred oficiálnym zverejnením.  

Robert Hajšel (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) je presvedčený, že Slovensko môže byť so zaradením jadra a zemného plynu medzi prechodné udržateľné zdroje energie spokojné. „Aj keď zeleným radikálom sa to nepozdáva, lebo jadro a plyn nie sú naozaj zelenými zdrojmi, určite pomôže aspoň polovičke EÚ vrátane Slovenska urýchliť dekarbonizáciu. Som zástancom obnoviteľných zdrojov energie, ale nemôžeme tvrdiť, že do roku 2050 chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu a pokrytecky sa tváriť, že to dokážeme bez jadra a plynu,” uviedol Hajšel. Upozornil, že ak raz bude mať Slovensko a EÚ kapacity na výrobu elektriny iba z obnoviteľných zdrojov, potom bude možné jadro pokojne odstaviť.

Hajšel si nemyslí, že zaradenie jadra a zemného plynu je víťazstvom jadrovej, plynovej alebo ruskej loby, vníma to ako „víťazstvo pragmatického rozumu”. Zaradenie do taxonómie je totiž podmienené prísnymi podmienkami – v prípade jadra je to prevádzkovanie hlbinného úložiska a v prípade plynu výrazná pomoc pri dekarbonizácii. „Fakt, že 75 percent elektriny vyrába Slovensko z jadra a plynu, iba podčiarkuje dôležitosť zaradenia týchto dvoch zdrojov do taxonómie,” odkázal poslanec.

Plynári hovoria o kompromise, aktivisti sú sklamaní  

Najviac sa pochopiteľne rozchádzajú reakcie plynárenského priemyslu a zelených organizácií.

Aktuálny návrh je miernym vylepšením prvej alternatívy predloženej na prelome rokov. Je to kompromis, ku ktorému má každý svoje výhrady, uviedol  výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský.

„Čo je podstatné a čo vítame, je že zemný plyn dostal štatút prechodného paliva na cestu k emisne čistejším alternatívam,” uviedol Kvasňovský. Z aktuálneho znenia návrhu sa stratila podmienka nahradiť do roku 2025 časť zemného plynu obnoviteľnými plynmi. „Vzhľadom na to, že trh s vodíkom sa len rozvíja a na Slovensku len začíname s produkciou biometánu, ide o rozumné riešenie, pretože daný termín by bolo ekonomicky i technicky takmer nemožné splniť,” dodal Kvasňovský.

Veľkou výzvou však bude podľa plynárov od roku 2035 nahradiť v nových zdrojoch zemný plyn na 100 percent biometánom, bioplynom, syntetickým metánom či vodíkom. Bude preto treba v najbližšom desaťročí mobilizovať zdroje na výskum a vývoj vodíkových technológií i podporiť v maximálne možnej miere produkciu biometánu na Slovensku.

Podľa SPNZ že na to treba v plnej miere využiť existujúci potenciál zemného plynu v energetike, pri vykurovaní a v doprave. Podľa Kvasňovského tým pomôže zlepšiť kvalitu ovzdušia na Slovensku, keďže jeho využívaním by sa znížilo množstvo tuhých znečisťujúcich látok, pre ktoré nás žaluje Európska komisia.

Banka EÚ schválila bilión eur na zelené pôžičky

Členské štáty schválili zelený plán Európskej investičnej banky, ktorý predpokladá úvery v hodnote jedného bilióna na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2030. Aj keď z financovania banka vylúčila rozširovanie letísk a fosílne palivá, environmentalisti chcú viac.

„Nepôjde v žiadnom prípade o uviaznuté investície, pretože kondenzačné kotly, paroplynové cykly či automobily s alternatívnym pohonom na CNG a LNG môžu v budúcnosti využívať obnoviteľné plyny, ako vodík a biometán, a prispieť tak k znižovaniu emisií a splneniu cieľa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050,” upozornil Kvasňovský.

Reakcie zelených organizácií nemôžu byť rozdielnejšie. Zaradenie zemného plynu a jadrovej energie medzi udržateľné zdroje energie je podľa environmentálnej organizácie Greenpeace výsmechom klimatických záväzkov.

Tento krok by mohol aktivovať odliv súkromných investícií v hodnote miliárd eur z obnoviteľných zdrojov. To by viedlo len k ďalšiemu prehlbovaniu klimatickej krízy, uviedla to enviroorganizácia v stanovisku. Zároveň žiada slovenskú vládu, aby ukončila verejné investície do plynovej infraštruktúry a pripravila plán útlmu využívania plynu do roku 2035.

Fosílny plyn je podľa Greenpeace najznečisťujúcejšie palivo v Európskej únii a jeho rastúce ceny stoja za prebiehajúcou energetickou krízou. Tvrdí, že ani jadrová energia nemôže byť považovaná za zelenú. Produkuje nebezpečný rádioaktívny odpad a výstavba nových reaktorov je časovo náročná.

„Nedokážu byť preto spustené dostatočne rýchlo na to, aby prispeli k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ do roku 2030. Splnenie záväzkov zníženia emisií do roku 2030 je však podľa vedeckej komunity nevyhnutné na to, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatickej krízy,” konštatujú environmentalisti.

Riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková kritizuje aj postoj slovenskej vlády, ktoré dlhodobo presadzuje zaradenia plynu a jadra do taxonómie.

„Podporiť zahrnutie fosílneho plynu medzi zelené investície je len ďalším dôkazom toho, že vláda a naši politickí predstavitelia radi hovoria o tom, ako riešia klimatickú krízu, ale keď príde na činy, postavia sa na stranu znečisťujúcich fosílnych spoločností,” hovorí Juríková.

Čo bude ďalej

Návrh taxonómie pre jadrovú energiu a plyn teraz smeruje do Európskeho parlamentu a členským státom. Tie majú štyri mesiace na to, aby ho preskúmali. V návrhu nemôžu robiť zmeny a môžu rozhodnúť len o jeho zamietnutí. Obe inštitúcie môžu požiadať o ďalšie dva mesiace kontroly, ak si to želajú. Pokiaľ nenájdu väčšinu na jeho zamietnutie, návrh bude schválený.

Celý text taxonómie nájdete tu.

Prílohu o zemnom plyne nájdete tu.

Prílohu o jadrovej energii nájdete tu.

Prílohu o zverejňovaní informácií nájdete tu.