Koronakríza spomalila rast kapacít na výrobu čistej energie, môže ich však pomôcť zvýšiť

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Do obnoviteľných zdrojov energie by mohli smerovať investície na obnovu ekonomiky, tlak na ich využívanie spôsobí aj prijatie ambicióznejších európskych cieľov znižovania emisií.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) ešte v októbri 2019 predpokladala, že rok 2020 bude z hľadiska rastu kapacít pre čistú energiu rekordný. Pandémia koronavírusu však situáciu zmenila.

„Je šanca, že v roku 2020 rekord nepadne,“ priznal pre portál Climate Home News analytik IEA Heymi Bahar. Svoj odhad nových solárnych kapacít o 9 percent znížila aj firma Bloomberg New Energy Finance, ďalšia spoločnosť zas o 6,5 percent znížila odhad nových kapacít veternej energie.

Problémy podľa Bahara spôsobujú napríklad výpadky dodávok solárnych panelov z Číny, ktorú epidémia koronavírusu zasiahla prvú, ale aj zdržania samotných inštalácií pre epidemiologické opatrenia.

Nízke ceny fosílnych palív by naopak nemali predstavovať výraznú prekážku v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie. Ako pripomína generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) Francesco La Camera, v produkcii elektrickej energie hrá ropa, ktorej cena poklesla najviac, len zanedbateľnú rolu. Priznáva však, že nízke ceny ropy bez adekvátnej odpovede štátov môžu ohroziť dekarbonizáciu v doprave.

Klimatické ciele majú počkať, automobilky chcú po kríze „priestor na nadýchnutie sa“

Združenie európskych výrobcov automobilov v liste varuje eurokomisiu, že pre „koronakrízu“ bude pravdepodobne potrebovať odklad v plnení klimatických cieľov. Ich obavy zdieľajú aj slovenské automobilky.

Pozitívny efekt

Camera je presvedčený, že pandémia môže mať v konečnom dôsledku na rozvoj obnoviteľných zdrojov pozitívny vplyv. „Vlády si môžu zvoliť cestu založenú na prechode k čistej energii. Využívanie mnohých technológií obnoviteľných zdrojov sa dá rýchlo zintenzívniť, čo pomôže oživiť priemysel a vytvoriť nové pracovné miesta,“ myslí si.

Investície do obnoviteľných zdrojov podľa Cameru predstavujú bezpečné a strategické investičné rozhodnutie. „Opatrenia na obnovu ekonomiky môžu pomôcť pri inštalácií inteligentných sietí či nabíjacích staníc pre elektromobily alebo pri zvyšovaní energetickej efektívnosti,“ uvádza.

„Keďže potreba dekarbonizácie energetického sektora sa nemení, takéto investície môžu byť ochranou pred krátkozrakými rozhodnutiami a zvýšenou akumuláciou aktív, ktoré neponúkajú perspektívu,“ konštatuje ďalej.

O zelenú obnovu po koronakríze sa zasadzujú viaceré osobnosti politického aj ekonomického života. Stoosemdesiat z nich podpísalo výzvu, aby Európska zelená dohoda zohrávala kľúčovú úlohu pri rekonštruovaní ekonomiky Európy.

Politickí a ekonomickí lídri vyzvali na zelenú obnovu po koronakríze

Pod celoeurópsku iniciatívu, ktorá obsahuje aj záväzok k spolupráci na zelených riešeniach pri obnove ekonomiky, sa zo Slovenska podpísali len dvaja europoslanci. Slovensko sa zatiaľ nepridalo ani k podobnej výzve 13 ministrov životného prostredia.

Dôležité ciele

Pre zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v Európe budú dôležité aj ciele znižovania emisií, ktoré si Európska únia stanoví. V klimatickom zákone, ktorý Európska komisia predstavila začiatkom apríla zatiaľ chýba cieľ pre rok 2030.

Komisia čaká na analýzu, ktorá by ukázala dopady jednotlivých možností. Na zvýšených ambíciách sa potom musí dohodnúť s členskými štátmi a Európskym parlamentom. Ten už signalizoval, že nepôjde pod cieľ 55 percent.

Aprílová štúdia poľského Centra pre klimatické a energetické analýzy (CAKE) ukazuje, že pri prijatí 50 percentného cieľa zníženia emisií by podiel elektrickej energie vyrobenej z fosílnych zdrojov klesol o 18 percent, pri prijatí 55 percentného cieľa dokonca o 30 percent.

„Túto produkciu by nahradila elektrická energia z obnoviteľných zdrojov,“ predpovedajú autori štúdie. Ich analýza vychádza zo situácie na trhu emisných povoleniek, ktorá by prijatím cieľov vznikla. Pri 50 percentnom cieli by v roku 2025 cena emisných povoleniek bola 34 eur a v roku 2030 52 eur za tonu uhlíka. Vyšší cieľ by znamenal cenu 44 eur v roku 2025 a 76 eur v roku 2030.

Cena emisných povoleniek sa 18. marca prepadla na 15,05 eur za tonu, odvtedy však postupne stúpa. Začiatkom marca, pred vypuknutím epidémie koronavírusu vo väčšine Európy, stála jedna tona uhlíka 23 eur.

Dopyt po elektrickej energií klesá, európsky trh s uhlíkom môže byť v ohrození

Väčšina európskych krajín zaznamenala po zavedení opatrení súvisiacich s koronavírusom zníženie dopytu po elektrickej energii, ukazuje analýza think-tanku Ember. Niektorí analytici v tejto súvislosti varujú pred kolapsom európskeho systému obchodovania s emisiami.