Koronavírus a rusko-saudský konflikt držia cenu ropy na minimách

Dáta sú ropou 21. storočia. [Twitter/Techcrunch]

Cena ropy začala klesať už v januári po prvých správach o pandémii. Hlavným dôvodom bolo obmedzenie dopytu z Číny, ktorá je hlavným svetovým dovozcom ropy. Už koncom januára sa dostali pod hranicu 60 dolárov za barel a ďalej prudko klesali.

Posledný prepad pod 30 dolárov však súvisí s cenovou vojnou Ruska a Saudskej Arábie. Rijád navrhoval, aby všetci veľkí svetoví producenti ropy obmedzili jej ťažbu a tým stabilizovali svetové ceny. Rusko však z rokovaní s OPEC-om začiatkom marca odišlo.

Po krachu rokovaní padla ropa pod 30 dolárov, Rijád naviac reagoval protiútokom: ohlásil zvýšenie produkcie, od 1. apríla chce ťažiť 12 miliónov barelov ropy denne. Pripravuje si aj kapacity na jej umiestnenie na trh: národná prepravná spoločnosť Bahri si údajne predbežne objednala služby 19 supertankerov, šesť z nich má zásobovať Spojené štáty.

Zdroj: BBC

Okrem toho sa Saudská Arábia tlačí na trhy, ktoré odoberali tradične ruskú ropu. Podľa zdrojov z prostredia ropného priemyslu ponúka surovinu napríklad fínskej firme Neste Oil, švédskemu Preemu, francúzskemu Totalu či talianskemu spracovateľovi Eni. Rijád vraj oslovil aj Bielorusko a odoberateľov v Spojených štátoch a Ázii. Konkuruje nízkou cenou a schopnosťou dopraviť veľké množstvá.

Dlhší konflikt

Podľa expertov je Rijád snaží šokovou terapiou priviesť Moskvu späť k rokovaciemu stolu. Saudská Arábia, ktorá je neformálnym lídrom skupiny OPEC, a Rusko boli v konflikte kvôli produkčným kvótam už aj v minulosti. Po čase sa však dohodli, pretože nízke ceny suroviny nie sú v záujme žiadnej zo strán.

Saudská Arábia dokáže ťažiť ropu s nízkymi nákladmi, až na úrovni troch dolárov za barel. Rusko produkuje s vyššími nákladmi, okolo 20 dolárov za barel. Saudská Arábia je však od ťažby ropy závislá. Ak si chce udržať vyrovnaný rozpočet, pri jeho súčasnej výške potrebuje cenu nad 80 dolármi za barel.

Z tohto pohľadu je na tom Rusko lepšie – rozpočet stavalo s predpokladanou cenou ropy 40 dolárov. Výpadok dokáže vyrovnávať z rezervného fondu, v ktorom má podľa časopisu Foreign Policy zhromaždených 550 miliárd dolárov.

Podobný fond má aj Saudská Arábia, no je o niečo chudobnejší. Pri súčasnej cene ropy by mal štátny rozpočet deficit 120 miliárd dolárov. Z rezervného fondu ho dokáže vykrývať maximálne štyri roky, tvrdia analytici vo Foreign Policy.

Napriek tomu sa konflikt nemusí tak skoro skončiť. Jeho prvou obeťou sú totiž americké spoločnosti, využívajúce nekonvenčné zdroje ropy. Ťažba z nich je drahšia, na pokrytie nákladov potrebujú aspoň cenu 50 dolárov za barel.

V tejto situácii už viaceré firmy ohlásili revíziu investičných plánov, znižovanie nákladov a zastavili otváranie nových vrtov. Výpadok ich produkcie vyhovuje Rusku aj Saudskej Arábii.

Politické kalkulácie

Moskva i Rijád by tak mohli vydržať niekoľko rokov nízkych cien. Proti však hrá politika. Prezident Vladimír Putin sa pripravuje na predĺženie vládnutia do roku 2036. Popularitu, či aspoň tichý súhlas, obyvateľstva si chcel kúpiť investíciami a sociálnymi projektami financovanými z rezervného fondu. Ich okresanie môže byť politicky citlivé.

V podobnej situácii je faktický vládca Saudskej Arábie, princ Mohammed bin Salman. Z rezervných peňazí chcel financovať masívnu transformáciu ekonomiky, jej diverzifikáciu a zníženie závislosti od vývozu ropy. Ak fond vyčerpá cenová vojna, z plánov nebude nič.

Podľa inštitútu Bruegel je súčasný pokles cien vyvolaný špecifickými okolnosťami, no producenti nemôžu ani v budúcnosti počítať so stálymi a vysokými cenami. Zelená transformácia, najmä v rozvinutých európskych ekonomikách, ktoré sú pre Rusko primárnym trhom, spôsobí ďalší prepad dopytu.

Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že do roku 2040 klesne globálny dopyt po rope o 30 percent, v Európe dokonca o 60 percent. Krajiny závislé od jej vývozu, ktoré nestihnú diverzifikovať svoje ekonomiky, čakajú problémy.