Koronavírus môže definitívne stopnúť ťažbu ropných pieskov

Ťažba ropných pieskov, Alberta, Kanada. [wikimedia commons/Dru Oja Jay]

Strmý pád cien ropy spôsobený pandémiou koronavírusu zastavil finančne náročné a znečisťujúce projekty ťažby ropných pieskov. Podľa analytikov môže ísť o definitívny zánik tohto sektora.

Aj keď sa ceny ropy čiastočne zotavili z aprílového prepadu trhu, stále sa nevrátili na úroveň pred koronakrízou. Je otázne, či sa tam vôbec niekedy dostanú, upozorňujú analytici.

Prepad cien a dopytu

„Ceny ropy sú v súčasnosti výrazne nižšie, ako očakávali ropné spoločnosti,“ hovorí Andrew Grant z londýnskeho think-tanku Carbon Tracker, ktorý skúma vplyv zmeny klímy na finančné trhy. Výsledkom je, že „ropné spoločnosti sú stále v situácii, keď svoje projekty obmedzujú,“ uviedol v telefonickom rozhovore pre EURACTIV.

„Nákladné ťažobné projekty ropných pieskov boli v zložitej situácii už pred krízou. Otáznou sa vplyvom krízy stala aj ťažba bridlicovej ropy, ktorá je menej finančne náročná“ uvádza Andrew Grant.

Ťažba ropných pieskov bola atraktívna, keď sa v rokoch 2011 – 2014 ceny ropy pohybovali okolo 100 dolárov za barel. Pri súčasných cenách okolo 40 dolárov za barel sa však nové projekty odkladajú a nie je isté, či budú vôbec niekedy pokračovať.

Posledný projekt ťažby z ropných pieskov podporila spoločnosť ExxonMobil v kanadskom regióne severná Alberta v roku 2018 a je šanca, že bude definitívne posledným projektom tohto druhu, hovorí Andrew Grant z Carbon Tracker.

„Posledný ťažobný projekt v Kanade mešká, nestíha začať s produkciou v roku 2022, tak ako bolo naplánované,“ upozorňuje Grant.

Do problémov sa podľa neho dostáva aj ťažba ropy z bridlíc. Bridlicová ropa kedysi spôsobila rozmach v sektore nekonvenčnej ropy, ale momentálne spoločnosti, ktoré ju ťažia, bankrotujú, uvádza Andrew Grant.

Výrobcovia bankrotujú

Spoločnosť Chesapeake Energy, priekopník ťažby ropy a zemného plynu z bridlíc v USA, podala koncom júna návrh na vyhlásenie bankrotu, pričom ako dôvod uviedla finančné ťažkosti a dlhy, ktoré boli spojené s aprílovým poklesom trhu. V posledných piatich rokoch požiadalo o ochranu pred bankrotom viac ako 200 výrobcov ropy. Zdá sa, že tento trend sa pravdepodobne nezastaví, čomu nasvedčujú aj najnovšie údaje Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA).

„Vyhliadky pre ťažbu ropy nie sú priaznivé,“ uviedla IEA vo svojom júlovom výhľade pre trh s ropou. „Trh s ropou sa síce od aprílového prepadu spôsobeného koronakrízou čiastočne zotavil, no stúpajúci počet prípadov COVID-19 v niektorých krajinách je znepokojujúcou pripomienkou, že pandémia nie je pod kontrolou,“ uvádza Medzinárodná agentúra pre energetiku.

Je teda produkcia ropy z ropných pieskov záležitosťou minulosti? Zástupcovia priemyslu hovoria, že koniec nie je definitívny.

„Takéto projekty boli v poslednej dobe zasiahnuté viac ako iné, podobne ako to bolo v roku 2014. Napriek tomu produkcia ropy z ropných pieskov neustále rastie už vyše desať rokov, takže by sme nemali vyvodzovať unáhlené závery,“ hovorí Nareg Terzian z Medzinárodnej asociácie producentov ropy a plynu (IOGP).

„Po poklese v roku 2014 sa ťažobné regióny, ako je kanadská Alberta, presunuli z kapitálovo náročnej fázy  do fázy zrelosti a začali byť produktívne,“ zdôrazňuje Terzian. Predpokladá, že podobný vývoj sa pravdepodobne zopakuje aj pri súčasnom prepade trhu a odvetvie krízu nakoniec prekoná.

S touto možnosťou súhlasí aj Andrew Grant zo think-tanku Carbon Tracker. Ak sa ceny ropy v nasledujúcich rokoch podstatne zvýšia, nie je možné vylúčiť, že sa tento typ projektov obnoví, hovorí Grant. Na druhej strane poukazuje na to, že pokles cien ropy je spôsobený dlhodobým vývojom v energetickom sektore, ktorý sa prejavil už pre pandémiou.

Veľké fosílne projekty obnovy nám budúce generácie neodpustia

Úvahy vlády o spaľovaní odpadov sú v rozpore s rastúcimi cieľmi, ktoré už teraz nestíhame plniť, píše JURAJ MELICHÁR. Príklad obchvatu Bratislavy podľa neho ukazuje, že veľké fosílne projekty nepomáhajú k obnove hospodárstva a mali by sa na európskej úrovni vylúčiť z podpory.

Kľúčová je letecká doprava

V Európe čelia ropné spoločnosti prísnejším predpisom o emisiách po tom, ako vedúci predstavitelia EÚ schválili cieľ znížiť emisie CO2 v Európskej únii do roku 2050 na nulu. Pripravujú sa aj prísnejšie ciele v oblasti emisií do roku 2030, aby bolo možné do roku 2050 nulové emisie dosiahnuť.

Aj keď sa dopyt po rope mierne zvýšil po uvoľnení protikoronových opatrení, Medzinárodná agentúra pre energetiku očakáva, že zostane znížený najmenej do roku 2021.

Podľa IEA je prepad dopytu z veľkej časti spôsobené leteckým sektorom, ktorý bol pandémiou najviac zasiahnutý. „Priemerný dopyt v roku 2021 bude o 2,6 miliónov barelov za deň nižší než bol v roku 2019, pričom letecké palivo predstavuje tri štvrtiny deficitu,“ uviedla IEA vo svojom júlovom výhľade pre trh s ropou.

Podľa Andrewa Granta sa generálni riaditelia ropných spoločností BP a Shell vyjadrili, že vrchol dopytu po rope už bol prekonaný. Dôsledky koronakrízy budú podľa neho dlhodobé a preto ani sektor leteckej dopravy, nemusí naplniť očakávania.

Navyše, projekty obnoviteľnej energie sa počas krízy ukázali ako odolnejšie v porovnaní s projektami v oblasti ropy a zemného plynu, vďaka čomu sa investorom stále viac javia ako bezpečnejšia alternatíva, hovorí Grant.