Krajiny meškajú s tretím liberalizačným balíkom

Po včerajšom zasadnutí Rady pre energetiku komisár Oettinger uviedol, že Komisia momentálne skúma, ako jednotlivé krajiny inkorporovali tretí liberalizačný balík do národného práva.

„Po skončení tohto procesu, začneme uvažovať o konaní vo veci porušenia predpisov,“ povedal. Zároveň dodal, že formálne stanovený termín 3. marca „nie je absolútnou lehotou.“

Ak by Komisia presadzovala tento konečný termín, musela by začať rozsiahle konania pre porušenie predpisov. Podľa internej správy Komisie „do 1. februára 2011 ani jediný členský štát neoznámil Komisii transpozíciu opatrení.“

Ďalej sa v ňom uvádza, že len „v niekoľkých členských krajinách boli predložené do parlamentu legislatívne návrhy alebo boli vlády parlamentom splnomocnené prijať nutné transpozičné opatrenia“.

V dokumente sa tiež píše, že meškanie v prijímaní legislatívy prináša „jasné riziká“.

Včerajšie slová komisára pre energetiku ale zneli oveľa zmierlivejšie. Uviedol, že tretí balík je „vo väčšine krajín na správnej ceste alebo už vstúpil do platnosti.“ Ďalšie krajiny podľa neho formálne zaostávajú len trochu.

Konania vo veci porušenia predpisov

Komisia využíva právny postup pre nesplnenie povinnosti len ako poslednú možnosť. Diplomat EÚ sa pre EurActiv vyjadril: „Oettinger nám chcel povedať – máme náš meč a skôr či neskôr ho môžeme vytasiť, ale zatiaľ vás len sledujeme, tak sa, prosím, poponáhľajte“.

Komisia chce pri tak dôležitých komplexných opatreniach jednotného trhu postupovať opatrne. Smernice pre liberalizáciu trhu s energiami sú výsledkom dvojročnej vášnivej debaty medzi krajinami EÚ. Zavádzajú spoločné pravidlá pre výrobu, prenos a distribúciu energií, ustanovujú pravidlá pre vstup na trh a do sektorálnych tendrov, zlepšujú koordináciu sieťových operácií a bezpečnosť siete, zvyšujú ochranu životného prostredia a energetickú efektívnosť.

V európskych metropolách možno v najbližších týždňoch očakávať dokončenie prejednávaných detailov.

Pozície

Mark Johnston zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) poznamenal. „Zákon je zákon.“

„O predchádzajúcich záväzkoch v legislatívnom procese nie je možné vyjednávať. Každý predpis má vlastný rozvrh transpozície, typicky dva roky po prijatí. Úlohou komisie nie je presviedčať členské štáty, aby prijali zákony, ale skôr naháňať ich pred súd, keď tak nespravia. Takže metóda Únie by stále mala kraľovať,“ uviedol.

Dodal, že aj Oettingerov pripravovaný návrh plánu pre energetickú efektívnosť „smeruje k otvorenej metóde koordinácie“.