Krajiny V4: Nechceme sa obmedzovať na obnoviteľný vodík

Ilustračná fotografia. [Wikimedia Commons/Bexim]

Krajiny Vyšehradskej štvorky môžu využiť vodík na reštart ekonomiky po koronakríze či impulz pre inovácie v priemysle. Netreba zabúdať na to, že obnoviteľný vodík môže znížiť závislosť stredoeurópskeho regiónu na dovoze fosílnych palív, pripomína Komisia.

Rozhodujúcimi faktormi pre rozvoj využívania vodíka v krajinách Vyšehradskej štvorky sú náklady a motivujúca legislatíva, zhodli sa účastníci diskusie „V4 a vodík” organizovanej portálom EURACTIV Slovensko a Veľvyslanectvom Poľskej republiky na Slovensku.

V súčasnosti má vodík má na európskej spotrebe energie podiel menej než dve percentá a vyrába sa takmer výlučne z fosílnych palív. Podľa Európskej komisie je dôležitým nástrojom pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality v sektoroch, v ktorých nie je možné využívať elektrinu z obnoviteľných zdrojov.

Eurokomisia vidí jeho hlavné využitie v nákladná cestná doprave, ale aj v neelektrifikovanej železničnej či námornej a riečnej doprava. Zároveň má vodík slúžiť pri zelenej transformácii Európy ako surovina v niektorých priemyselných procesoch v oceliarstve, chemickom priemysle či pri výrobe hnojív. Aj keď Vodíková stratégia EÚ ráta predovšetkým s vodíkom z obnoviteľných zdrojov, pre naštartovanie trhu môže poslúžiť aj takzvaný nízkouhlíkový vodík, vyrábaný napríklad z jadrovej energie alebo zo zemného plynu s využitím technológie zachytávania a uskladňovania uhlíka.

Diskusia | Budúcnosť vodíka v krajinách V4

Aký je aktuálny stav využitia vodíka v krajinách V4? Aké prioritné oblasti a kľúčové kroky pre úspešnú integrácie vodíka do sektorov energetiky, priemyslu a dopravy? V diskusii vystúpia zástupcovia krajín V4 a odpovedia aj na tieto otázky.

Rozbehnúť trh

Výroba vodíka elektrolýzou s využitím elektriny z obnoviteľných zdrojov je v súčasnosti veľmi nákladná. Európska komisia aj členské štáty chcú preto podporiť rôzne technológie výroby a využitia vodíka – rastie trh a investície do jeho využitia v doprave, rozbiehajú sa pilotné projekty vtláčania vodíka do plynovej siete, uvažuje sa nad jeho využitím pre uskladnenie elektriny.

Práve pre vysoké náklady na výrobu obnoviteľného vodíka nechcú krajiny V4 čakať, kým bude obnoviteľný vodík komerčne dostupný. „Výrobná cena je významným faktorom pre rozvoj vodíka a preto sa ju musíme snažiť znížiť,“ uviedol štátny tajomník poľského ministerstva pre klímu a životné prostredie Adam Guibourgé-Czetwertyński.

Dôležité je podľa neho otvoriť sa rôznym technologickým riešeniam a žiadne vopred nevylúčiť. Rozhodujúcim kritériom pre výber ideálnej technológie by mala byť jej uhlíková stopa, zdôrazňuje Guibourgé-Czetwertyński.

„Namiesto vsádzania všetkého na jednu technológiu si musíme najskôr ujasniť, čo od nej potrebujeme. Ak chceme dekarbonizovať, potrebujeme technológie s nulovými emisiami. Ak prídu spoločnosti s rôznymi riešeniami tohto problému, je to pre nás výhodnejšie, a skôr sa dostaneme k vodíku, ktorý je možné vyrábať v konkurencieschopných cenách,” upozorňuje.

Europoslanci chcú vodík z obnoviteľných zdrojov. Dopraviť ho majú plynovody

Podľa poslancov Európskeho parlamentu je hlavnou úlohou vodíka dekarbonizovať najznečisťujúcejšie odvetvia. Sú proti jeho výrobe z fosílnych zdrojov a vyzvali Európsku komisiu, aby zjednotila kritériá pre pôvod, označovanie a obchodovateľnosť vodíka vo všetkých členských štátoch.

Podobný pohľad zdieľajú aj ostatné krajiny Vyšehradskej skupiny. Okrem vodíka z obnoviteľných zdrojov, ktorý je prioritou Európskej komisie, sa pri národných plánoch nevyhýbajú ani takzvanému modrému vodíku vyrábanému zo zemného plynu so zachytávaním uhlíka (Carbon Capture and Storage – CCS) alebo produkcii vodíka vyrábaného s pomocou jadrovej energie.

„Nechceme sa obmedzovať len na obnoviteľný vodík. Pri výrobe, uskladňovaní a využití sa sústredíme na nízkouhlíkový vodík‘, uviedol splnomocnenec ministra priemyslu a obchodu Českej republiky pre vodík Petr Mervart.

Podľa Petra Mervarta majú jednotlivé krajiny svoje limity. V prípade Česka je to obmedzená kapacita pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Česká vláda preto ráta s tým, že bude väčšinu vodíka do krajiny dovážať.

Ďalším faktorom je podľa neho potreba urýchlene rozvíjať vodíkový trh. To pri súčasných cenách vodíka z obnoviteľných zdrojov nie je možné. „Ak by sme čakali na to, kým zlacnie obnoviteľný vodík, tak by sme nemohli realizovať vodíkovú stratégiu. Nemôžeme si dovoliť čakať a potrebujeme niečo začať robiť,“ objasnil Mervart pozíciu českej vlády.

Plánovať investície je predčasné

„Národné snahy o rozvoj vodíka vítame. Svedčia o tom, že štáty chcú nájsť svoju vlastnú cestu k dekarbonizácii,” povedal v diskusii poradca Európskej komisie pre vodík Tudor Constantinescu.

Do správnych riešení je potrebné investovať už teraz a nenechávať investície na obdobie po roku 2030, zdôraznil. „Zároveň sa musíme vyvarovať investíciam, ktoré by sa mohli zmeniť na uviaznuté investície,“ zhrnul.

Krajiny V4 chcú využiť svoje konkurenčné výhody a pri rozvoji vodíka sa sústrediť na rozdielne oblasti. Maďarsko sa zameralo na rozvoj veľkokapacitnej výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov. Prechodovým palivom, kým dosiahnu dostatočné kapacity výroby čistého vodíka, by mal byť nízkouhlíkový vodík, povedal štátny tajomník maďarského ministerstva pre inovácie a technológie Attila Steiner.

Priemyselný sektor bude najväčším konzumentom vodíka do roku 2030 v Maďarsku a jeho výroba sa bude koncentrovať v miestach spotreby – pri rafinériách a tovární na amoniak. V doprave rátajú s jeho využitím v mestských autobusoch a smetiarskych autách ako aj v nákladných autách, objasnil.

S využitím vodíka v doprave ráta aj Slovensko. Podľa riaditeľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Petra Blaškovitša plánuje vláda sieť čerpacích staníc na vodík a jeho využitie v hromadnej a nákladnej doprave. Kľúčovým faktorom pre rozvoj vodíka na Slovensku má byť aj Centrum výskumu vodíkových technológií v Košiciach.

Slovensko chce vodík z obnoviteľných zdrojov a jadra

Investície do výskumu a vývoja vodíka budú výhodnejšie. Európski lídri odsúhlasili ich zaradenie medzi projekty spoločného európskeho záujmu. Niektoré štáty chcú podporu obmedziť len na vodík z obnoviteľných zdrojov.

Pro Českú republiku je síce zelený vodík z obnoviteľných zdrojov prioritou, ale krajina „má limitované zdroje“. Dôležitá je infraštruktúra, ktorú bude Česko na dopravu vodíka využívať. „Ak bude niekto schopný dopraviť k hraniciam Česka vodík za dobrú cenu, tak veľmi radi ho využijeme,“ podotkol Petr Mervart.

V prípade Poľska je to plánovaný veterný park na pobreží Baltického mora a investície do prispôsobenie skladovacích kapacít, ktoré sa v súčasnosti využívajú najmä na zemný plyn, objasnil poľské plány Guibourgé-Czetwertyński.

Všetko sú to však len prvé plány prípadne pilotné projekty. Je preto ešte „príliš skoro“ vyčísliť konkrétne náklady, zhodli sa zástupcovia krajín V4. Odhadnúť náklady a načasovanie investícií bude možné až na základe výsledkov pilotných projektov.

„V tomto štádiu nemôžem povedať, či je lepšie primiešavanie vodíka do zemného plynu alebo využitie čistého vodíka v priemysle. Nemá preto zmysel plánovať, koľko vodíka potrebujeme v ktorom sektore, lebo to dnes ešte nevieme, čo bude najvhodnejšou technológiou pre dekarbonizovanie sektorov priemyslu alebo nákladnej dopravy. Preto ohľadom cieľov musíme byť opatrní,“ dodal Guibourgé-Czetwertyński.

Legislatíva má pomôcť

V realizácii vodíkových plánov a investícií by podľa zástupcov krajín V4 pomohla presná klasifikácia jednotlivých druhov vodíka a tiež vytvorenie regulačného rámca pre jeho výrobu a prepravu zo strany Európskej komisie aj národných štátov.

Keď sa legislatíva tvorila, s vodíkom sa ešte nerátalo. Preto bude veľmi dôležité, ako sa jednotlivé ukazovatele kvality zadefinujú, upozornil Attila Steiner. Pri injektáži vodíka do zemného plynu musí byť stanovené, aké pomery vodíka a plynu sú optimálne, aby sa zamedzilo nejasnostiam pri určovaní kvality. „Na druhej strane by však regulácia nemala byť príliš prísna, keďže situácia v jednotlivých krajinách je rôzna a v prípade rozvíjajúcich sa sektorov by to bolo kontraproduktívne,“ podotkol Steiner.

Nastavenie jasného legislatívneho rámca požadujú od Komisie aj poslanci Európskeho parlamentu v správe, ktorou reagovali na Vodíkovú stratégiu z dielne Európskej komisie. Podľa nich je pre rýchly rozvoj vodíkových technológií ako aj trhu s vodíkom  nevyhnutné zjednotiť terminológiu, aby jasne rozlišovala medzi obnoviteľným a nízkouhlíkovým vodíkom.

Zelený, modrý, či nízkouhlíkový vodík?

V dekarbonizácii dopravy i uhlíkovo intenzívneho priemyslu chce EÚ stavať aj na využívaní vodíkových technológií. Členské krajiny diskutujú, aké technológie výroby vodíka podporovať z verejných peňazí.

Nezabúdať na priemysel

V mnohých prípadoch je najúspornejšou a energeticky najefektívnejšou možnosťou dekarbonizácie sektorov európskeho hospodárstva priama elektrifikácia, uvádza Európska komisia v Stratégii pre integráciu energetických systémov. Existuje však viacero oblastí, kde to nebude technologicky možné alebo kde by to bolo priveľmi nákladné.

„Je potrebné si uvedomiť, že v niektorých sektoroch nebude možné využívať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ale bude potrebná energia vo forme molekúl,“ zdôraznil Tudor Constantinescu za Európsku komisiu.

V tejto oblasti bude hrať úlohu podľa neho biomasa a biometán, ako aj vodík a syntetické plyny. „Ich podiel musí pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality v ťažko elektrifikovateľných sektoroch podstatne vzrásť,“ podotkol.

Aj keď sa vo V4 krajinách ráta s vodíkom do dopravy, Constatinescu pripomenul, že primárne je potrebné zamerať sa na jeho využitie v priemysle. „Potrebujeme dekarbonizovať využívanie molekúl a potrebujeme dekarbonizovať infraštruktúru. Prebudovať plynárenskú infraštruktúru je oveľa lacnejšie než budovať novú,” upozornil poradca eurokomisie.

Analýza: Udržať obe cesty je nákladné

To, že prechod na vodík v masovom meradle bude veľmi nákladný, dokazuje aj analýza think-tanku E3G. Podľa nej nemáme čas ani peniaze, aby sme ponechali otvorené všetky možnosti, tak ako to chce Európske komisia.

To znamená ísť cestou postupného transformovania plynárenskej infraštruktúry a obmedzovania emisií metánu, ktoré unikajú pri preprave a spaľovaní zemného plynu a zároveň masívne investovať do elektrifikácie a zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov.

„Zastaviť úniky metánu v plynovodoch, ktoré majú viac než miliónov kilometrov len v Európe, je obrovskou výzvou,“ hovoria autori štúdie.

Ak prijmeme rolu zemného plynu ako prechodového paliva rátame tiež s rozvojom technológií na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka (CCS), ktoré sú len v testovacom štádiu. Aby sme pri tejto možnosti nestratili zo zreteľa ciele uhlíkovej neutrality musíme zachytávanie uhlíka a emisie metánu vyriešiť za jednu dekádu, upozorňuje analýza.

„Ak sa rozhodneme pre obe cesty naraz, hrozí, že budú voliť stratégie ‘počkajme a uvidíme’ a ‘pilotné projekty’, čo však nie je dostatočné pre rozsah a rýchlosť potrebnej energetickej transformácie,“ varujú autori štúdie.

Analytici z E3G zdôrazňujú, že rozvoj vodíka musí ísť ruka v ruke s rozvojom energetickej účinnosti a elektrifikácie. Zároveň je potrebné nastaviť trajektóriu postupného útlmu využívania zemného plynu.

Komisia predstavila stratégiu pre integráciu energetického systému a stratégiu pre vodík

Čistá planéta a silnejšia ekonomika, to sú hlavné ciele stratégie EÚ pre integráciu energetického systému a stratégie EÚ pre vodík, ktoré v stredu predstavila Európska komisia.