Krajiny volia minimalistický prístup k energetickej efektívnosti

Asociácia COGEN Europe upozorňuje, že členské štáty sa budú usilovať vo svoj prospech využiť existujúce medzery v smernici o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ), ktorá im dáva dostatok manévrovacieho priestoru pri výbere opatrení na zníženie celkovej úrovne spotreby energie.

Niektoré štáty sa už pustili do započítavania opatrení efektívnosti, ktoré prijali pred nominálnym obdobím 2014-2020 alebo majú predpokladané efekty aj po tomto období, do naplnenia povinného cieľa úspor ja úrovni 1,5 %.

Existuje obava, že takýto postup by sa mohol rozšíriť aj do ďalších oblastí smernice.

„Pokušením pre členské štáty bude zahrnúť už prijaté opatrenia k tým, čo sa započítavajú do celkových úspor,“ uviedla riaditeľka COGEN Europe Fiona Riddoch. „Tento druh minimalistického prístupu je v časoch ekonomického spomalenia obzvlášť atraktívny.“

Odškrtávanie políčok

Dodala: „Neformálnymi cestami sa k nám dostalo, že napríklad Spojené kráľovstvo, Nemecko a Holandsko začali odškrtávať políčka ustanovení smernice podľa tohto prístupu.“

Nemecko sa pritom spolu s Rakúskom a Fínskom u komisára pre energetiku Oettingera na takúto interpretáciu povinností smernice predtým samo sťažovalo. (EurActiv, 04.01.2013)

Bývalí predstavitelia národných energtických agentúr nedávno varovali, že nezáväzné ciele pre efektívnosť sa budú ignorovať, rutinne odškrtávať alebo spĺňať legislatívnymi kľučkami, tak ako k tomu dochádzalo pri smernici o energetických službách. (EurActiv, 12.02.2013)

Do konca tohto mesiaca musia členské štáty Európskej komisii predložiť indikatívne akčné plány energetickej účinnosti s opatreniami ako dosiahnu do roku 2020 úspory energie o 20 % oproti úrovniam z roku 2005.

V prípade nenaplnenia cieľa nie sú stanovené žiadne postihy, avšak plány majú Komisii ukázať či je Únia na ceste dohodnutý cieľ naplniť. V prípade negatívneho výhľadu by sa posilnili argumenty o nevyhnutnosti stanoviť do roku 2030 záväzný cieľ pre úspory.

Primárna energia

Kľúčovou otázkou pre firmy v kombinovanej výrobe energie, kedy sa vysoké teploty vzniknuté pri výrobe elektriny využívajú na vykurovanie a neemitujú do ovzdušia, je, aby krajiny pri napĺňaní cieľov smernice merali úspory primárnej energie.

Riddoch poukázala na to, že samotné štáty identifikovali úspory z kogenerácie v objeme viac ako 100 GW energie, čo sa rovná emisiám CO2 z viac ako 35 miliónov ton ropy.

Opatreniami smernice by sa potenciálne mohla dosiahnuť až polovica z nich, ale len vtedy, ak členské štáty vytvoria správne politické prostredie, vysvetlila Riddoch. Odôvodnila to tým, že hoci Európska komisia kombinovanú výrobu elektriny a tepla silne podporuje, nedokázala zatiaľ pripraviť  efektívnu politiku na jej podporu.

„Smernica o energetickej efektívnosti obsahuje ten istý prístup ako pôvodná smernica o kogenerácii [2004/8/ES], ktorý predpokladá, že ak sa bude od členských štátov dostatočne tvrdo žiadať, aby túto otázku študovali, budú sa uskutočňovať podpornú politiku,“ uviedla Riddoch. „Sú dôkazy, že to robiť nebudú.“

Šéfka COGEN Europe si ale nemyslí, že riešením problému by bol nový regulačný prístup. „Určitá miera prieniku v oblasti technického a ekonomického potenciálu pre kogeneráciu by mohla fungovať dobre,“ uviedla.

Smernica o kogenerácii elektriny a tepla z roku 2004 zaväzuje členské štáty k príprave správ, v ktorých načrtávajú charakter kombinovanej výroby energie v ich krajinách, snahy na jej podporu a odstraňovanie bariér. V zelenej knihe o bezpečnosti dodávok energie z novembra 2000 Komisia tvrdila, že pri vyššom podiele kogenerácie by sa v EÚ mohli dosiahnuť úspory hrubej spotreby energie na úrovni 3 až 4 %.