Lídri chcú emisný plán do roku 2050, Francúzsko žiada minimálnu cenu uhlíka

Francúzsky prezident, Emmanuel Macron, presadzuje myšlienku minimálnej ceny uhlíka a cezhraničnej emisnej sadzby. [© European Union , 2018 / Source: EC - Audiovisual Service]

Európska komisia má budúci rok predložiť dlhodobú stratégiu znižovania emisií CO2. Paríž zatiaľ presadzuje minimálnu európsku cenu uhlíka v kombinácii s vyššími dovoznými clami pre ekonomiky, ktoré sa neprihlásili k Parížskej dohode. 

„Európska rada vyzýva Komisiu, aby do prvého štvrťroku roku 2019 predložila návrh Stratégie na dlhodobé zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ v súlade s Parížskou dohodou, berúc do úvahy národné plány,“ píše sa v záveroch európskeho summitu zo štvrtka 22. marca.

Súčasný plán do roku 2050 bol vypracovaný ešte v roku 2011. Komisia v ňom navrhla spôsoby, ako znížiť emisie o najmenej 80 percent do polovice storočia. Pôvodná stratégia sa však musí upraviť, keďže Parížska dohoda požaduje, aby globálne emisie skleníkových plynov dosiahli svoj vrchol „čo najskôr“ a svet sa stal uhlíkovo neutrálnym „v druhej polovici tohto storočia“.

Francúzsko zatiaľ predstavilo nové opatrenia pre zníženie emisií CO2. Paríž chce, aby sa stanovila európska minimálna cena emisií uhlíka. Tú by doplnila uhlíková sadzba na vonkajších hraniciach Európy uvalená na krajiny, ktoré nepodpísali Parížsku dohodu. Pred summitom v Bruseli to uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Prinízka cena uhlíka v Európe

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo musí byť podporený reformami finančného trhu, ktoré by pritiahli investície do čistých technológií, povedal Macron na konferencii Európskej komisie o udržateľnom financovaní v Bruseli.

Európa vytvorila najväčší svetový trh s emisiami CO2 vďaka svojmu systému pre obchodovanie s emisiami (ETS). Cena uhlíkových povoleniek je však v súčasnosti príliš nízka na to, aby rapídne zvýšila investície do čistých technológií.

Komisia chce dieru v rozpočte po brexite zaplátať príjmami z environmentálnych daní

Európska komisia plánuje predložiť lídrom členských štátov návrh na presmerovanie časti národných výnosov z aukcií z pridelených emisných kvót do spoločného rozpočtu Únie po brexite.

Francúzsko splnilo svoju časť úlohy tým, že na svojom domácom trhu stanovilo v tomto roku minimálnu cenu uhlíka vo výške 44 eur za tonu CO2. Od roku 2022 sa minimálna cena zvýši na 84 eur. „To však nebude stačiť,“ povedal francúzsky prezident a vyzval na rozhodnejšie kroky na európskej úrovni.

Jediná cesta k uhlíkovej neutralite

„To je dôvod, prečo potrebujeme minimálnu cenu uhlíka na európskej úrovni,“ zdôraznil Macron. Dodal, že „je to jediný spôsob“, ako dosiahnuť dlhodobý cieľ Európy stať sa uhlíkovú neutrálnou.

„Viem, že to nie je ľahké. Všade budeme čeliť odporu,“ pripustil francúzsky prezident a povedal, že bude túto myšlienku obhajovať na júnovom summite Európskej únie.

„Je to však aj jediný spôsob, ako vytvoriť nové ekonomické príležitosti, pretože sa zvýšia investície aj do iných sektorov, ktoré vytvárajú pracovné miesta“. Spresnil, že ide o decentralizovanú výrobu elektrickej energie, kde je omnoho viac pracovných príležitostí.

Stredná Európa nemusí súhlasiť

Spojené kráľovstvo zaviedlo minimálnu cenu uhlíka už v roku 2013. Táto myšlienka je však kontroverzná napríklad v Poľsku, ktoré je závislé na uhlí. Pravdepodobne by s ňou nesúhlasili ani ďalšie krajiny strednej a východnej Európy.

Európa smeruje k nulovým emisiám. Ako sa pripravujú košické železiarne?

U.S. Steel Košice hľadá spôsob, ako znížiť budúce náklady na znižovanie emisií. V súčasnej podobe ich považuje za „takmer likvidačné“.

Ak by sa schválila európska minimálna cena uhlíka, bolo by nutné zaviesť sociálne politiky pre regióny, ktoré by prišli o množstvo pracovných miest, pripustil francúzsky prezident.

Dodal, že rovnako potrebný by bol aj „mechanizmus na úpravu hraníc, ktorý by zabránil bremenám uvaleným na spoločnosť z dôvodu našich klimatických záväzkov.“

„Znamená to, že musíme zaviesť zdanenie na hranici pre tých, ktorí sa rozhodnú nevybrať si rovnakú cestu v oblasti životného prostredia,“ uviedol Macron. Nepriamo tým narážal na Spojené štáty, ktoré ešte minulý rok oznámili, že chcú od Parížskej dohody odstúpiť.

Nemecko hovorilo o eko-imperializme

Cezhraničná emisná sadzba je dlhoročnou francúzskou myšlienkou, ktorá sa prvýkrát objavila pred desiatimi rokmi. Európska komisia si ju osvojila pred summitom OSN o klimatických zmenách v roku 2009 v Kodani.

Získala však iba zopár prívržencov. Tento plán oficiálne podporilo len Taliansko.

Nemecko, ktoré ho tiež pôvodne presadzovalo, neskôr prejavilo obavy z prípadnej obchodnej vojny, ktorá by poškodila nemeckú ekonomiku závislú od vývozu. Nemecký minister túto myšlienku vtedy dokonca prirovnal ku „eko-imperializmu“.

Macron však pravdepodobne verí, že Parížska dohoda je tomuto francúzskemu návrhu naklonená. Podľa neho by cezhraničné emisné sadzby dokonca mohli čiastočne financovať rozpočet Únie po brexite.

Rovnaký meter doma aj v zahraničí

Európska obchodná politika musí byť v súlade s rozhodnutiami v oblasti životného prostredia, ktoré robí Únia na svojom území, tvrdil francúzsky prezident.

„Prečo by sme mali mať obchodnú dohodu s veľmocami, ktoré vyhlásili, že nechcú podpísať Parížsku dohodu?“ pýtal sa Macron.

Tusk sa s Trumpom nezhodol v obchodnej a klimatickej politike, ani vzťahu k Rusku

Donald Tusk nenašiel na prvom stretnutí s Donaldom Trumpom spoločnú reč v obchodnej či klimatickej politike, ani vo vzťahu k Rusku. Zhodli sa ale v otázke bezpečnosti a boja proti terorizmu.

„Osvojme si to, že sme lídrami v oblasti klímy,“ povedal francúzsky prezident .

Vyzval Európsku úniu, aby upustila od svojej „slabej politiky“, ktorá prísne obmedzuje vlastné podnikateľské subjekty opatreniami v oblasti životného prostredia, no nevyžaduje si ich dodržiavanie aj od svojich obchodných partnerov.