Lídri EÚ riešili otázky za bilión

„Vieme, že Európa nie je obdarená hojným prírodným bohatstvom. Globálna energetická rovnica sa rýchlo mení a ak sa chceme vyhnúť tomu, že v týchto pretekoch o zdroje prehráme, budeme musieť zvýšiť naše spoločné európske úsilie,“ uviedol ešte pre summitom venovaným téme energetiky a daní predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

Minulý rok boli ceny plynu pre priemysel v Európe 4-krát vyššie ako v USA. Ceny elektriny sú v porovnaní s USA takmer dvojnásobné, čo podčiarkuje otázku posilnenia energetickej bezpečnosti krajín EÚ a konkurencieschopnosti hospodárstva.

„Európska únia si plne uvedomuje, keď sa porovnáva napríklad s USA alebo inými regiónmi sveta, ako je Latinská Amerika či India, že je úplne neschopná konkurencie, ak si zoberieme to, aká je tu drahá pracovná sila, vysoké ceny energií a ako veľmi náročné je udržiavať štandard sociálneho štátu, ktorý je pre Európu taký typický,“ zdôraznil po summite slovenský premiér Robert Fico.

Bilión na energetiku

Investície potrebné na splnenie energetických a klimatických cieľov do roku 2020 sa odhadujú na 1 bilión eur, vrátane výskumu a vývoja, pričom zabezpečiť by ich mal „primárne trh“.

Tieto prostriedky investované do novej a inteligentnej infraštruktúry sú podľa záverov Európskej rady „potrebné na zabezpečenie neprerušených dodávok energie za dostupné ceny. Tieto investície sú životne dôležité pre pracovné miesta a udržateľný rast a pomôžu posilniť konkurencieschopnosť“.

V rámci postupu pre uľahčenie investícií sa medzi prioritami dohodlo, že Komisia má zrevidovať pravidlá štátnej pomoci tak, aby „umožnili cielené intervencie na uľahčenie energetických a environmentálnych investícií“, avšak zároveň sa má rešpektovať integrita jednotného trhu.

Lídri odsúhlasili aj postupné odstránenie environmentálne a ekonomicky škodlivých dotácií, vrátané tých, ktoré sa poskytujú na fosílne palivá.“

Fico: Európa vyslala jasné posolstvo

Mimoriadny summit podľa premiéra Fica „splnil svoj účel a vysiela vo vzťahu k iným regiónom sveta veľmi jasné posolstvo, že Európa sa chce pobiť o svoje miesto vo svete.“

Potvrdil, že krajiny Vyšehradskej štvorky, ktoré sa pred summitom stretli na koordinačnom rokovaní mali úplne rovnaké stanoviská.

Článok venovaný diskutovaným otázkam v oblasti daní nájdete tu.

Témou energetiky sa hlavy štátov a vlád EÚ zaoberali už vo februári 2011, kedy potvrdili termín dokončenia vnútorného trhu EÚ do roku 2014. Základom otvorenia a liberalizácie európskeho trhu s energiami sa stal 3. liberalizačný balík, prijatý ešte v roku 2009.

„Ak by sa toto podarilo, verím, že dôjde k zaujímavému zníženiu cien elektriny a možno aj ďalších energií, pretože jednotný, spoločný trh takýto krok umožňuje,“ potvrdil predseda vlády.

Cezhraničné prepojenia plynárenskej a elektrickej infraštruktúry sa majú dokončiť  do roku 2015 s cieľom ukončiť izolovanosť niektorých štátov. Slovensko podporuje tieto ciele a má osobitný záujem o projekty v rámci severojužných koridorov.

Čas sa kráti, problémy pretrvávajú

Medzi prioritami dokončenia vnútorného energetického trhu sa uvádza dôkladná implementácia liberalizačných predpisov, urýchlenie prijímania sieťových kódov, ale tiež usmernenie o kapacitných mechanizmoch zo strany Európskej komisie a riešenie problémov s neplánovanými tokmi elektriny.

Komisár pre energetiku Günther Oettinger minulý týždeň uviedol: „Všetci súhlasíme s tým, že je zúfalo potrebné mať celoúnijové denné trhy [s elektrinou], aby sme zvládli čoraz viac prerušovanú výrobu, napríklad z obnoviteľných zdrojov ako je slnko alebo vietor. Ako ale máme našim občanom seriózne vysvetliť, že nemôžeme implementovať tento kľúčový projekt len preto, že sa zainteresované strany a členské štáty nedokážu dohodnúť na spoločnej IT platforme?“

Dodal, že je potrebné „lepšie riadenie a spoločné rozhodnutia“.

„Členské krajiny môžu urobiť veľa pre fungovanie tohto trhu. Ale tiež môžu urobiť veľa preto, aby zlyhal. Ak sa pravidlá neimplementujú správne alebo sa prijímajú iné opatrenia, ktoré fungovanie trhu podrývajú, riskujú členské štáty, hoci aj s dobrými úmyslami, že dosiahnu opak toho, k čomu sa chceme dostať,“ upozornil Oettinger na konferencii v Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER).

Bridlicový plyn – (ne)tajná zbraň

V rámci debaty o znížení závislosti EÚ na dovoze energetických surovín a rozvoji domácich zdrojoch energie sa pozornosť upriamila najmä na možnosť rozvoja bridlicového plynu v Európe, po vzore Spojených štátov, kde tento zdroj viedol k radikálnemu zníženiu cien plynu.

Predstavitelia Veľkej Británie, Poľska, Litvy i Rumunska vo svojich vyjadreniach podporili rozvoj bridlicového plynu.

Britský premiér David Cameron zdôraznil, že Európa si nemôže dovoliť premárniť takúto príležitosť v čase, keď sa o rozvoj tohto zdroja zaujíma celý svet. „Európa má bridlicové zdroje na úrovni 75 % Spojených štátov, ale Amerika ťaží 100-krát rýchlejšie ako Európa,“ uviedol.

Naopak francúzsky prezident Francois Hollande uviedol, že nezmení zákaz ťažby bridlicového plynu, ktorý v krajine platí.

V rámci EÚ zatiaľ nedošlo k spoločnej dohode o postupe v rozvoji bridlicové plynu. Komisár Oettinger pred pár dňami potvrdil, že téma bude predmetom rokovaní ešte v tomto roku.

Európska komisia v otázke rozvoja nekonvenčných zásob plynu zdôrazňuje potrebu zachovania najvyšších environmentálnych štandardov. Potenciálni investori tiež musia vziať do úvahy zložitejšie pravidlá pre vlastníctvo pôdy a ťažbu nerastných surovín, väčšiu hĺbku, v ktorej sa zdroje nachádzajú, ale aj vyššiu hustotu osídlenia než v USA.

Plyn z Poľska namiesto Ruska?

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy rozhodnutie o rozvoji jednotlivých energetických zdrojov je záležitosťou individuálnych členských krajín.

„Áno, zahŕňa to bridlicový plyn, ktorý by sa mohol stať súčasťou energetického mixu niektorých členských štátov, snáď v menšej miere aj pre iné,“ povedal Van Rompuy. „Európa by sa čoskoro mohla stať jediným kontinentom stále závislým na dovážanej energii. Domácnosti pociťujú váhu vysokých cien a pre priemysel je ťažké konkurovať zahraničným firmám.“

Poľsko, ktoré je tiež aktívne v prieskume svojich bridlicových ložísk, napríklad poukazuje na to, že plyn by mohlo dodávať aj do iných krajín Európy, vrátane Slovenska. Otázka prepojenia plynárenskej infraštruktúry medzi Slovenskom a Poľskom je ale stále na začiatku.

Projekt interkonektoru je na európskom zozname potenciálnych projektov spoločného záujmu (PCIs), čo by znamenalo možnosť urýchlenia povoľovacieho procesu i potenciál získania prostriedkov z rozpočtu EÚ, Nástroja na prepojenie Európy (CEF). Podľa aktualizovaného zoznamu PCIs by sa malo prepojenie dokončiť v roku 2017.