Lídri preberú vysoké ceny energií a konkurencieschopnosť EÚ

Počas marcového summitu (14.-15.3.) sa predstavitelia členských krajín EÚ dohodli na potrebe bližšie prediskutovať niektoré oblasti politík EÚ. Prvá z diskusií sa zameria na energetiku a potrebu dosiahnuť zníženie ciene energií tak, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Lídri sa v Bruseli stretnú 22. mája.

EurActiv získal návrh záverov zo summitu, podľa ktorých sa hlavy štátov a vlád majú sústrediť na „kľúčové aspekty“ energetickej politiky, s cieľom podporiť rast, produktivitu a zamestnanosť v snahe prekonať ekonomickú krízu.

„Vysoké ceny energie a nákladov prekážať európskej konkurencieschopnosti,“ píše sa v dokumente. Rozhovory sa zamerajú na to, ako zachovať globálnu konkurencieschopnosť EÚ a znížiť ceny energií v čase, kedy v Európe dochádza k masívnym výpadkom v investíciách do energetickej infraštruktúry a výrobnej kapacity.

Autori návrhu záverov z Európskej rady tiež vyzývajú lídrov k diskusii o ďalšom zvýšení energetickej účinnosti, rozvoji „pôvodných zdrojov“ a uľahčení investícií. Komisia by zase mala pripraviť „predvídateľný rámec klimatickej a energetickej politiky po roku 2020“.

Prepracovanie politík

Do konca roku 2014 má tiež Európska komisia vypracovať analýzu nákladov na energie v členských krajinách, na základe ktorej by sa malo poukázať na konkurencieschopnosť EÚ v globálnej súťaži.

Konkurencieschopnosť v kontexte energetickej politiky vedie k opätovnému premysleniu klimatických politík EÚ.

Združenie firiem a zamestnávateľov BusinessEurope minulý týždeň vyzvalo predsedu Komisie k radikálnemu prepracovaniu energetickej politiky, ktorá by sa mala posunúť od zmierňovanie klimatickej zmeny k podpore konkurencieschopnosti priemyslu a vyššej bezpečnosti dodávok. (EurActiv, 06.05.2013)

Návrh záverov summitu hovorí o tom, že cieľom EÚ je zaistiť „hraciu plochu pre biznis a priemysel“, tak aby boli schopné konkureovať na globálnom trhu, okrem iného s ohľadom na dopad úniku uhlíka“.

Únik uhlíka je žargónovým označením pre premiestnenie európskych podnikov mimo EÚ z dôvodu komparatívnej výhody, ktorú môžu získať z dôvodu miernejšej klimatickej politiky.

Čo je doma, to sa počíta

Lídri tiež budú rokovať o „systematickejšom obrátení sa na pôvodné zdroje energie, konvenčné i nekonvenčné“.

Druhá skupina väčšinou odkazuje na bridlicový plyn, ktorý podľa mnohých naštartoval priemyselnú obnovu v USA. Pokiaľ ide o konvenčné zdroje, vo viacerých krajinách EÚ prebieha prieskum podmorských ložísk ropy a plynu, najmä v spolupráci s firmami z USA alebo Izraela.

EK sa v týchto aktivitách angažovala len zriedka. Podľa návrhu záverov summitu by sa mal medzi štátmi EÚ vytvoriť mechanizmus pravidelnej výmeny informácií o „hlavných národných rozhodnutiach v energetike s možným dopadom na iné členské štáty“.

Hoci dokument neobsahuje detaily, ale informované zdroje pre EurActiv uviedli, že sa to má primárne týkať rozhodnutí o výstavbe nových atómových elektrární. Rakúsko, ktoré odmieta rozvoj jadrovej energie, sa sťažovalo na potenciálne environmentálne a zdravotné riziká plynúce z nových elektrární blízko spoločných hraníc so Slovenskom a Českou republikou.

Minimum regulácie i dotácií

Témou rokovaní bude aj dopad existujúcej cenovej regulácie na fungovanie dokončenie vnútorného trhu s energiami.

„Otvorené trhy s dobre fungujúcou konkurenciou nemôžu dlhodobo koexistovať s regulovanými koncovými cenami energie,“ uviedla EK v dokumente z novembra 2010.

V nadväznosti na argumentáciu EK, ktorá zase vychádza z pozície Európskeho združenia regulátorov pre plyn a elektrinu (ERGEG), sa a podľa návrhu záverov summitu má pri cenovej regulácii dbať na to, aby boli opatrenia zamerané na dobre definované skupiny zraniteľných spotrebiteľov a mali dočasnú mimoriadnu povahu.

Navyše sú „neospravedlniteľné pri veľkoobchodných trhoch, ktoré sú nekonkurencieschopné z dôvodu geografickej izolácie a dočasnému nedostatku prepojení či diverzity dodávok,“ uvádza sa v návrhu.

Okrem toho majú členské štáty zvážiť aj racionalitu a odstránenie environmentálne a ekonomicky škodlivých dotácií, vrátane pre fosílne palivá. Tu sa odkazuje na ustanovenia prijaté počas Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) z februára 2012.