Litva počas predsedníctva zdôrazní energetickú bezpečnosť

V stredu (22.5.) budú lídri krajín EÚ diskutovať na tému daní a energetiky. Preberú predovšetkým otázku dokončenia vnútorného trhu a energetických prepojení, podporu investícií, diverzifikáciu zdrojov a ceny energií.

Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger v rozhovore pre nemecký Die Welt varoval pred premárnením šance, ktorú môže ponúknuť plyn skrývajúci sa v horninách pod povrchom krajiny.

„Ochrana oblastí, kde sa vyskytujú zdroje pitnej a podzemnej vody, ako je to v prípade Bodamského jazera, je absolútne správna. Aj na pôde EÚ sa tento rok na tému frackingu pozrieme dôkladnejšie,“ poznamenal v súvislosti s aktuálne diskutovanými pravidlami pre podporu ťažby bridlicového plynu v krajine.

Obavy v európskych krajinách vyvoláva hlavne to, že pri ťažbe metódou frackingu (hydraulického štiepenia) sa do podzemných ložísk pod  veľkým tlakom pumpuje zmes vody, piesku a chemických látok, ktorou sa plyn uvoľní. Kritici sa obávajú zvýšenej seizmickej činnosti a znečistenia vodných zdrojov.

Podľa komisára Oettingera by ale Nemecko nemalo fracking príliš rýchlo zavrhnúť: „Malo by zároveň vidieť potenciál, ktorý bridlicový plyn má a vytvoriť nutný legislatívny základ pre demonštračné projekty a praktické vyskúšanie.“

„Keď umožníme skúšobné vrty, budeme za niekoľko rokov oveľa múdrejší a budeme mať aj viac informácií o nákladoch. To je nutné v tak inžinierskej krajine ako Nemecko dôrazne odporučiť,“ dodal v rozhovore.

Pohľadov na bridlicový plyn je viac

V septembri 2012 zverejnila Európska komisia tri štúdie venované bridlicovému plynu. Odborníci sa pozreli na potenciál a vplyvy nekonvenčného plynu na trh s energiami v EÚ, na klimatický dopad jeho produkcie v Únii a tiež na potenciálne riziká pre životné prostredia a ľudské zdravie.

V štúdii o dopadoch na prírodu a zdravie sa uvádza, že ťažba bridlicového plynu predstavuje „vysoké riziko“ z dôvodu možnej kontaminácie a odčerpávania podzemných i povrchových vôd, degradácie biodiverzity, zhoršenia kvality pôdy i ovzdušia.

Európske štáty sa v otázke rozvoja nekonvenčných zásob plynu rozchádzajú. Vo Francúzsku alebo Bulharsku platí zákaz hydraulického štiepenia, moratóriá sa zaviedli aj v Českej republike, Dánsku, Írsku, Rumunsku a nemeckom spolkovom štáte Severné Porýnie – Vestfálsko.

V Nórsku a Švédsku sa táto technológia považuje za ekonomicky neuskutočniteľnú. Z rovnakého dôvodu sa obmedzili projekty bridlicového plynu aj v Rakúsku.

Vilnius – dôraz na energetickú bezpečnosť

Ako ukazujú priority Vilniusu, počas nasledujúceho predsedníctva Litvy v Rade EÚ bude hrať energetika dôležitú rolu. Poukazuje na to, že energetickú bezpečnosť je možné zaistiť len diverzifikáciou zdrojov pre dodávky energie, poskytnutím slobody pri ich výbere a posilnením európskeho trhu s energiami zvnútra.

Zlepšiť chce aj externú energetickú politiku EÚ, tak aby bola koordinovaná na všetkých úrovniach.

Bezpečnosť a podmienky pre jadro

Počas stretnutia litovskej prezidentky Dalie Grybauskaite s komisárom Oettingerom tento mesiac  sa diskutovalo aj o potreba  zaistiť bezpečnosť jadrovej energie, ktorá má byť plne v súlade s medzinárodnými štandardmi a európskymi dohodami, nech už dochádza k výstavbe nových atómových elektrární v ktorejkoľvek krajine  regiónu.

V októbri 2012 sa v Litve uskutočnilo poradné referendum k otázke výstavby novej jadrovej elektrárne v krajine. Takmer 63 % zo zúčastnených bolo proti. Následne vznikla pracovná skupina, ktorá mala za cieľ analyzovať projekt elektrárne Visaginas a navrhnúť nákladovo optimálny systému dodávok energie, ktorý by bol priaznivý pre spotrebiteľov.

Tá okrem iného došla k záveru, že „rozvoj jadrovej energie by poskytol najväčšiu energetickú bezpečnosť“. Zároveň predložila dodatočné podmienky, za ktorých je možné pokračovať v projekte.