Má zemný plyn miesto na ceste ku klimatickej neutralite Slovenska? (ANKETA)

Ilustračná fotografia. [EPA/Patrick Pleul]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zemný plyn v časoch Európskej zelenej dohody

Je zemný plyn prekážkou alebo prostriedkom na dosiahnutie dekarbonizácie slovenskej ekonomiky? Názory expertov a expertiek sa líšia, v jednom sa však zhodnú – s plynom do určitej miery musíme na Slovensku rátať aspoň v nasledujúcom desaťročí.

Slovensko má rozvinutú plynárenskú infraštruktúru, preto sa zemný plyn ponúka ako rýchla náhrada uhlia v teplárenstve. To môže v krátkodobom horizonte zlepšiť ovzdušia a znížiť emisie CO2. Z hľadiska dekarbonizácie však môžu investície do plynárenskej infraštruktúry spomaliť nástup masívnejšieho využívania obnoviteľných zdrojov.

Portál EURACTIV Slovensko oslovil vybraných expertov a vybrané expertky a spýtal sa ich na názor, aká je úlohu plynu na ceste k uhlíkovej neutralite na Slovensku.

Oslovení/é experti a expertky odpovedali na otázku:

Ako vidíte úlohu zemného plynu pri dosahovaní klimatických cieľov Slovenska a EÚ do roku 2030 a uhlíkovej neutrality do 2050?

Najskôr vyberáme skrátené časti odpovedí. V ďalšej časti ich zverejňujeme v plnom znení.

Matúš Mišík

Katedra politológie Univerzity Komenského v Bratislave

Argument o zemnom plyne ako prechodnom palive síce môže posilňovať jeho využívanie do roku 2030, avšak po tomto roku by malo postupne dochádzať k jeho utlmovaniu. Dôležité je, aby snahy o využívanie plynovodnej infraštruktúry nebránili Slovensku na ceste k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Ladislav Miko

vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Aká dlhá bude perióda prechodného využívania plynu bude záležať na dvoch faktoroch. Jedným je pokrok v úsporách energie – teda pri zatepľovaní a výstavbe nových budov s ďaleko vyšším energetickým štandardom. Druhým faktorom je navyšovanie podielu alternatívnych a udržateľných zdrojov.

Obnova budov by mala byť po kríze logickou prioritou, eurokomisia otvorila konzultáciu

Na tom, že obnova budov je základom pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ sa zhodne slovenská vláda, zástupcovia biznisu, mimovládneho sektora aj verejnosť. Európska komisia otvorila verejné konzultácie o podpore obnovy budov v celej Európe.

Gabriela Fischerová

generálna riaditeľka Sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia, Ministerstvo životného prostredia SR

Využitie zemného plynu na vykurovanie domácností vidíme ako významný krok k zlepšeniu kvality ovzdušia a očakávame, že na podporu prechodu na zemný plyn bude v blízkej budúcnosti určená aj podpora z operačného programu Kvalita životného prostredia vo výške 30 miliónov eur.

Katarína Nikodemová

riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť

Pri znižovaní emisií skleníkových plynov v sektore energetiky musí byť prvým krokom zníženie samotnej potreby energie v zmysle pravidla „Energy Efficiency First“, a pri dosahovaní klimatických cieľov má Slovensko najväčší potenciál práve tu.

Karol Galek

štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR

Na Slovensku je plynofikovaných 2 233 (77 percent) obcí a sme druhou najviac plynofikovanou krajinou EÚ. Naše hospodárstvo vrátane teplárenstva je od tohto paliva závislé. Okamžite dostupná alternatíva neexistuje a tak otázkou do budúcnosti nie je „či zemný plyn na Slovensku?“, ale „odkiaľ?“, pričom Rusko pre Európu už dávno nie je jedinou možnosťou.

Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem

Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Ján Weiterschütz

člen výkonného výboru Vodíkovej asociácie Slovenska

Nemalo by sa investovať do tých oblastí, ktoré bránia vstupu aplikácií s nulovými emisiami. Napríklad výrobu elektriny zo zemného plynu by mali úplne nahradiť nové OZE spojené s výrobou vodíka. Je dôležité vyhnúť sa dlhodobým investíciám do zemného plynu, aby potom neblokovali nástup emisne menej náročných riešení.

Juraj Adamica
manažér regulácie a verejných záležitostí Slovenského plynárenského priemyslu

Platí, že plynárenstvo už v súčasnosti musí do prevádzky uvádzať riešenia, ktoré sú k dispozícii a vedú k jeho dekarbonizácii a prepojeniu s inými sektormi, ako napr. výroba biometánu z biologicky rozložiteľného odpadu. Súčasne s tým musí plynárenstvo pracovať na vývoji nových riešení, ako napr. power-to-gas a výroba vodíka prostredníctvom elektriny z obnoviteľných zdrojov tak, aby tieto boli čo najskôr konkurencieschopné.

Aliancia priemyslu tvrdí, že vodík z čistej energie na dekarbonizáciu nebude stačiť

Návrh Vodíkovej stratégie EÚ je príliš jednostranne zameraný na vodík z obnoviteľných zdrojov, zhodujú sa zástupcovia hlavných priemyselných odvetví.

Martin Hojsík

poslanec Európskeho parlamentu (Renew Europe, PS)

Podpora fosílneho plynu (vrátane infraštruktúry) z verejných zdrojov môže byť iba veľmi dočasná a obmedzená, z fondov EÚ pre obnovu (po koronakríze) by sa nemal financovať. Potrebujeme stratégiu dekarbonizácie plynárenského sektora v SR v súlade s kľúčovými klimatickými cieľmi, ktorá by identifikovala aj zmysluplné dočasné výnimky, napríklad pri riešení znečisťovania ovzdušia.

Róbert Hajšel

poslanec Európskeho parlamentu (S&D, nom. Smer-SD)

Európska únia vyhlásila fosílnym palivám vojnu. Zastúpenie zemného plynu, ktorý je na tom z hľadiska produkovania CO2 oveľa lepšie ako uhlie alebo dokonca aj drevo, sa bude v energetickom mixe v strednodobom a hlavne v dlhodobom ohľade radikálne znižovať v prospech obnoviteľných zdrojov energie.


Kompletné odpovede expertov a expertiek:

Matúš Mišík

Katedra politológie Univerzity Komenského v Bratislave

Zemný plyn má na v slovenskom energetickom mixe veľmi významnú pozíciu a je tradične považovaný za zelenšiu alternatívu k uhliu alebo rope mnohými aktérmi vrátane vlády. Plynová kríza z roku 2009 má v slovenskom plynárenstve ešte stále dozvuky v podobe zvýrazňovania potreby posilňovania diverzifikácie, hoci krajina má už v súčasnosti prístup k alternatívnym zdrojom. Aj tranzit zemného plynu je považovaný za záruku stabilných dodávok a preto nielen prepravca, ale aj vláda podporuje maximálne využívanie plynovodu Bratstvo a kritizuje pripravované alternatívy, najmä Nord Stream 2.

Všetky tieto faktory vplývajú na to, že súčasná plynovodná infraštruktúra na Slovensku nie je len výrazne využívaná, ale aj rozširovaná a posilňovaná. Toto má pozitívny dopad na súčasnú energetickú bezpečnosť a znižovanie emisií do istej úrovne v krátkodobom horizonte.

Avšak už aj zo strednodobého hľadiska vyvstávajú otázky ohľadom možnosti využitia tejto infraštruktúry a zemného plynu, ktorý prepravuje a distribuuje, pri dosahovaní klimatických cieľov, keďže sa jedná o fosílne palivo.

Argument o zemnom plyne ako prechodnom palive síce môže posilňovať jeho využívanie do roku 2030, avšak po tomto roku by malo postupne prichádzať k utlmovaniu jeho využívania. Dôležité je, aby snahy o využívanie plynovodnej infraštruktúry nebránili Slovensku na ceste k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Alternatíve využitia plynovodnej infraštruktúry v podobe prepravy bioplynu alebo uskladňovania vodíka sa musia najskôr preukázať ako technicky, finančne a logisticky vhodné, než budeme môcť na nich stavať dlhodobé využívanie, alebo ďalšie rozširovanie existujúcej plynovodnej infraštruktúry.

Ladislav Miko

vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Zemný plyn je bezpochyby fosílnym palivom, ktoré je zdrojom emisií CO2, teda skleníkových plynov. Pre dosahovanie klimatických cieľov (konkrétne klimatickej neutrality) teda nemôže dlhodobo a vo väčších objemoch patriť k udržateľným alternatívam.

S ohľadom na vybudovanú infraštruktúru je jeho využívanie (spaľovanie) na Slovensku na prechodnú dobu pravdepodobné predovšetkým pri produkcii tepla. Z dôvodu útlmu využívania nekvalitného uhlia a iných menej kvalitných fosílnych palív bude zrejme v najbližšom období predstavovať pomerne významný zdroj energie.

Aká dlhá bude perióda prechodného využívania plynu, bude záležať na dvoch faktoroch. Jedným je pokrok v úsporách energie – teda pri zatepľovaní a výstavbe nových budov s ďaleko vyšším energetickým štandardom. Druhým faktorom je navyšovanie podielu alternatívnych a udržateľných zdrojov.

Očakávam napríklad výrazne väčšie využitie zdrojov geotermálneho tepla a masívnejšie využitie tepelných čerpadiel, ale aj solárnej energie. S ohľadom na navrhnuté navýšenie priebežného cieľa na rok 2030 (zo 40 na 55 percent zníženia produkcie skleníkových plynov) sa dá očakávať rýchlejší rozvoj bezuhlíkových technológií, vrátanie znižovania potreby a následne spotreby zemného plynu v energetickom mixe.

Gabriela Fischerová

generálna riaditeľka Sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia, Ministerstvo životného prostredia  SR

Zemný plyn má v postupnej  dekarbonizácii hospodárstva Slovenskej republiky významnú úlohu ako prechodné palivo. Naše scenáre počítajú s jeho využitím najmä pri optimalizácii diaľkového vykurovania pri prechode teplární z uhlia na obnoviteľné zdroje a zemný plyn. Taktiež v energetike priemyselného sektora predpokladáme, že pri vylúčení uhlia bude prechodnou voľbou zemný plyn.

Vykurovanie domácností tuhým palivom spôsobuje lokálne zhoršenie kvality ovzdušia, najmä v zimných mesiacoch pri nepriaznivých poveternostných podmienka (inverzia). Tu tiež vidíme využitie zemného plynu na vykurovanie domácností ako významný krok k zlepšeniu situácie a očakávame, že na podporu prechodu na zemný plyn bude v blízkej budúcnosti určená aj podpora z operačného programu Kvalita životného prostredia vo výške 30 miliónov eur.

Slovensko má pomerne hustú sieť plynových rozvodov a bolo by hodné a účelné túto sieť zachovať a prípadne v budúcnosti využívať aj na distribúciu „zeleného“ plynu.

Katarína Nikodemová

riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť

Pri znižovaní emisií skleníkových plynov v sektore energetiky musí byť prvým krokom zníženie samotnej potreby energie v zmysle pravidla „Energy Efficiency First“, a pri dosahovaní klimatických cieľov má Slovensko najväčší potenciál práve tu. Vyradiť zemný plyn do roku 2030 z nášho energetickému mixu s veľkou pravdepodobnosťou nebude možné a svoju úlohu v prechodnom období pravdepodobne bude mať. Je však nutné zmieniť, že pri započítaní únikov metánu má zemný plyn podobne vysoké emisie skleníkových plynov ako uhlie. Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality však musíme nahradiť fosílne palivá, a teda aj zemný plyn, udržateľnejšími alternatívami. Slovensko je jednou z najplynofikovanejších krajín, existujúcu plynárenskú infraštruktúru je však možné použiť napríklad na využitie bioplynu.

Karol Galek

štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR

Zemný plyn dosahuje takmer štvrtinový podiel v energetickom mixe Slovenskej republiky. V ostatných rokoch sa jeho spotreba pohybovala na úrovni cca 5 mld. m3 ročne.

Na Slovensku je plynofikovaných 2 233 (77 percent) obcí a sme druhou najviac plynofikovanou krajinou EÚ. Naše hospodárstvo vrátane teplárenstva je od tohto paliva závislé. Okamžite dostupná alternatíva neexistuje, a tak otázkou do budúcnosti nie je, „či zemný plyn na Slovensku?“, ale „odkiaľ?“, pričom Rusko pre Európu už dávno nie je jedinou možnosťou.

Zemný plyn v prípadoch, kde nahradí pevné fosílne palivá, dokáže zaistiť významné zníženie emisií CO2 ako aj prachových častíc a môže byť tiež významným prvkom pri prechode na bezuhlíkové hospodárstvo vo forme zálohy pre obnoviteľné zdroje.

Ďalšou príležitosťou pre zemný plyn, no najmä využitie plynárenskej infraštruktúry, je primiešavanie a preprava zeleného vodíka, pričom je ale nevyhnutné vopred stanoviť štandardy, ktoré zaistia bezpečnosť prevádzky existujúcich plynárenských sietí a zachovanie tokov plynu.

Očakávame tiež, že Európska komisia na konci budúceho roka zverejní tzv. plynárenský balíček, ktorý bude obsahovať okrem opatrení súvisiacich s vnútorným trhom aj prvky zabezpečujúce udržateľný rozvoj existujúcej plynárenskej infraštruktúry.

Ján Weiterschütz

člen výkonného výboru Vodíkovej asociácie Slovenska

Uhlíková stopa aplikácií zemného plynu je približne polovičná ako pri využití uhlia. V prechodnom období, kým nezlacnejú technológie s nulovými emisiami natoľko, aby mohli konkurovať konvenčným, je preto priestor na využitie zemného plynu. Dôležité je, aby politici stanovili dĺžku tohto prechodného obdobia, v ktorom bude podporovaný zemný plyn. Z môjho pohľadu by to nemalo byť viacej ako 5 až 10 rokov.

Ako prezidentka Európskej komisie vo svojom septembrovom prejave zdôraznila, boj za zníženie skleníkových plynov sa ešte zintenzívni.

Preto by som privítal, keby investície do využitia zemného plynu boli umožnené len vtedy, keď vytvoria predpoklad na postupný prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. Uvediem príklad. Rekonštrukcie plynových sietí, či úložísk by sa mali uskutočňovať tak, aby boli schopné v budúcnosti prepravovať aj čistý vodík.

Nemalo by sa investovať do tých oblastí, ktoré bránia vstupu aplikácií s nulovými emisiami. Napríklad výrobu elektriny zo zemného plynu by mali úplne nahradiť nové OZE spojené s výrobou vodíka. Je dôležité vyhnúť sa dlhodobým investíciám do zemného plynu, aby potom neblokovali nástup emisne menej náročných riešení.

Juraj Adamica
manažér regulácie a verejných záležitostí, Slovenský plynárenský priemysel

Z pohľadu dosahovania uvedených (klimatických) cieľov hovorme o úlohe sektoru plynárenstva. Práve vďaka existujúcej plynárenskej sieti totiž môžeme v krátkom čase znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť kvalitu ovzdušia využitím plynu namiesto uhlia vo výrobe elektriny a tepla a v prípade individuálneho vykurovania.

Zároveň platí, že plynárenstvo už v súčasnosti musí do prevádzky uvádzať riešenia, ktoré sú k dispozícii a vedú k jeho dekarbonizácii a prepojeniu s inými sektormi, ako napr. výroba biometánu z biologicky rozložiteľného odpadu. Súčasne s tým musí plynárenstvo pracovať na vývoji nových riešení, ako napríklad power-to-gas a výroba vodíka prostredníctvom elektriny z obnoviteľných zdrojov tak, aby tieto boli čo najskôr konkurencieschopné. Po roku 2030 bude totiž dôležité, aby plynárenstvo malo pripravené riešenia, ktoré budú nielen viesť k uhlíkovej neutralite ale aj obstoja v súťaži s inými technológiami.

Martin Hojsík

poslanec Európskeho parlamentu (Renew Europe, PS)

Kľúčové klimatické ciele opierajúce sa o vedu stanovuje Parížska dohoda o klíme, a to usilovať o obmedzenie zvýšenia globálnej teploty na 1,5 °C resp. výrazne pod 2 °C.

Zemný plyn je fosílne palivo, ktoré má porovnateľne veľké emisie skleníkových plynov ako uhlie pri započítaní celého životného cyklu. Ťažba plynu z nových ložísk sa nevojde do uhlíkového rozpočtu. Aj keby celý svet dnes prestal spaľovať uhlie, už dnes ťažené zásoby plynu a ropy obsahujú dosť uhlíku na to, aby sa svet oteplil o viac než 1,5 C.

Rozvoj nových plynových kapacít nás k fosílnym palivám zaväzuje do ďalekej budúcnosti. Udržateľné riešenia v energetike vychádzajú z hierarchie: 1. energetická efektívnosť, 2. obnoviteľné zdroje za prísnych environmentálnych kritérií, 3. ostatné zdroje a technológie.

Podpora fosílneho plynu (vrátane infraštruktúry) z verejných zdrojov môže byť iba veľmi dočasná a obmedzená, z fondov EÚ pre obnovu (po koronakríze) by sa nemal financovať. Podporu pre projekty na báze spaľovania fosílneho plynu je potrebné podmieniť vyradením minimálne energeticky identického množstva fosílnych palív inde. Potrebujeme stratégiu dekarbonizácie plynárenského sektora v SR v súlade s kľúčovými klimatickými cieľmi, ktorá by identifikovala aj zmysluplné dočasné výnimky, napríklad pri riešení znečisťovania ovzdušia.

Róbert Hajšel

poslanec Európskeho parlamentu (S&D, nom. Smer-SD)

Cieľom Európskej únie je do roku 2050 dospieť k takzvanej uhlíkovo neutrálnej ekonomike a v ceste za týmto cieľom znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 percent, čo navrhla Európska komisia alebo až o 60 percent, čo by mal na prebiehajúcom zasadnutí schváliť Európsky parlament.

Jednoducho povedané, Európska únia vyhlásila fosílnym palivám vojnu. Zastúpenie zemného plynu, ktorý je na tom z hľadiska produkovania CO2 oveľa lepšie ako uhlie alebo dokonca aj drevo, sa bude v energetickom mixe v strednodobom a hlavne v dlhodobom ohľade radikálne znižovať v prospech obnoviteľných zdrojov energie.

Práve preto v EÚ, najmä medzi europoslancami a v Európskej komisii začína prevládať vôľa úplne skoncovať s financovaním plynárenskej infraštruktúry, hoci je jasné, že v krátkodobom a do veľkej miery aj v strednodobom meradle prispeje plyn ako náhrada za uhlie a drevo pri vykurovaní, ale aj v dekarbonizácii priemyslu a dopravy k podstatnému zníženiu skleníkových plynov.

Osobne vidím miesto pre plyn v dekarbonizácii priemyslu, energetiky, dopravy a najmä domácností v krajinách ako je Slovensko, ale aj Taliansko, Rumunsko, Česko, Poľsko, Bulharsko ešte pre aspoň pre najbližšie desaťročia.

Aj keď sa ráta s obrovskou podporou zavádzania obnoviteľných zdrojov energie z fondov EÚ, vrátane novovznikajúceho Fondu obnovy a štáty budú musieť európske peniaze investovať aj do zvyšovania energetickej efektívnosti budov, zemný plyn a plynárenská infraštruktúra sa bude môcť spoliehať najmä na investície cez schémy štátnej pomoci.

Pokiaľ ide o plynárenskú infraštruktúru, nádej na získanie európskych peňazí má do budúcnosti iba tá, ktorá bude schopná „retrofitingu“ na prepravu zeleného vodíka vyrábaného elektrolýzou z vody za pomoci elektriny vyrobenej z OZE a v menšej miere aj na prepravu modrého vodíka, pri ktorého výrobe zo zemného plynu sa uvoľňovaný uhlík zachytáva a skladuje. Podľa prevládajúceho názoru v europarlamente sa ale zemný plyn v dlhodobom meradle považuje skôr za prekážku k očisteniu klímy.