Mení sa geologický zákon. Otázkou zostáva verejný záujem

Európska komisia ráta s rozvojom ťažby kritických surovín v Európe. Baníci z bane na fluorit a baryt z bane Niederschlag v Oberwiesenthal, Nemecko. [EPA-EFE/Filip Singer]

V navrhovanej novele geologického zákona ministerstvo objasňuje, aké geologické práce budú vo verejnom záujme. Zamestnávatelia žiadajú, aby do tejto kategórie patril aj prieskum nových ložísk. Ochrancovia prírody spolu s ministerstvom zdravotníctva sú proti.

Šéf rezortu životného prostredia Ján Budaj ešte v júni minulého roka ohlásil, že plánuje novelizovať geologický zákon a zákon o envirozáťažiach s cieľom „vymáhať od privatizérov náklady na likvidáciu toxických skládok a znečistených území“. Legislatívny proces spustil rezort životného prostredia v novembri a momentálne je novela v štádiu vyhodnocovania pripomienok.

Ochranári na sociálnych sieťach upozornili, že návrh novely geologického zákona nanovo definuje, aké geologické práce sú vo „verejnom záujme“. Diskusia, ktorá prebieha na úrovni pripomienkového konania, je v kocke o tom, či prieskum nových geologických ložísk je alebo nie je verejným záujmom.

Zákony súvisiace s ťažbou surovín novelizujú viaceré európske štáty. Tieto zmeny je možné chápať v kontexte snahy Európskej komisie o „strategickú autonómiu“ v oblasti kritických surovín. Tie sú podľa eurokomisie kľúčové pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality, keďže sú súčasťou zelených technológií ako sú batérie do elektromobilov či fotovoltické panely.

Komisia chce získavať kritické suroviny udržateľne, verejnosť je skeptická

Najprv zoptimalizovať potrebu, potom recyklovať. Ťažba by mala byť posledným riešením a aj to len so súhlasom komunít, zhodli sa odborníci v diskusii o kritických surovinách, ktorú organizoval EURACTIV Slovensko.

Ťažba v Európe má okrem nových pracovných miest a „bezpečných a udržateľných dodávok surovín“ priniesť aj „zodpovedné získavanie a spracúvanie surovín“. Proti snahám Komisie silnie kritika zo strany občianskych organizácií. Podľa nich dlhoročné skúsenosti s ťažbou v Európe aj mimo nej svedčia o tom, že ťažba kovov a nerastov vedie k strate biodiverzity, často kontaminuje vzduch, pôdu a vodu. Obyvatelia ťažobných lokalít v mnohých prípadoch čelia v dôsledku ťažby obmedzenému prístupu k ornej pôde, pitnej vode, vysídľovaniu, strate živobytia, zdravotnej ujme a konfliktom.

Okrem Slovenska mení legislatívu v tejto oblasti napríklad aj Nemecko. Novela banského zákona má zjednodušiť a skrátiť proces schvaľovania geotermálnych vrtov. Cieľom zmeny zákona je uľahčiť prístupu k lítiu, ktoré je potrebné pri výrobe batériových článkov. Geologický zákon sa chystá upraviť aj Francúzsko.

Rezort zdravotníctva: treba chrániť vodné zdroje

Podľa textu novely sú za geologické práce vykonávané vo verejnom záujme považované „najmä“ prieskumy zdrojov podzemnej vody pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, prieskumy na využívanie geotermálnej energie financované z verejných zdrojov, prieskum environmentálnej záťaže a jej sanácia.

Ministerstvo zdravotníctvo v svojej pripomienke žiada, aby bolo slovo „najmä“ nahradené slovom „výhradne“.

Podľa rezortu zdravotníctva môžu technologické postupy pri geologickom prieskume ovplyvniť napríklad kvalitu podzemnej vody, ktorá sa využíva ako zdroj pitnej vody a je potrebné, aby sa sprísnilo vykonávanie iného geologického prieskumu ako je uvedené v odseku. „Prínos z geologického prieskumu vo verejnom záujme musí byť vyšší ako možné poškodenie životného prostredia a zdravia, aby sa nevytvárali nové neodôvodnené environmentálne záťaže“.

Ako príklad uvádza rezort zdravotníctva geologický prieskum vykonávaný v lokalite obce Jahodná na východnom Slovensku, ktorý ovplyvnil kvalitu podzemnej vody. Prieskum bol ukončený až na základe petícií obyvateľov obcí, na ktorých mal prieskum vplyv z hľadiska zdravia, životného prostredia a vlastníckych práv, uvádza v pripomienke ministerstvo.

Obavy ochranárov

Podobne to vidia aj viaceré environmentálne a občianske organizácie, ktorí podali k návrhu novely hromadnú pripomienku „za zlepšenie postavenia vlastníkov nehnuteľností a obcí dotknutých geologickým prieskumom a lepšie a včasné informovanie verejnosti“. Hromadnú pripomienku, ktorú inicioval Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny Základná organizácia Košice 2013 spolu s občianskymi združeniami Aropaňe, Chceme zdravú krajinu a Brečtan, podporilo vyše 700 ľudí.

„Navrhované znenie právnej úpravy v nás vyvoláva obavy z jej aplikácie v praxi, nakoľko v prípade benevolentného výkladu by s odvolaním sa na verejný záujem mohlo dochádzať (…) k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva aj bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, osôb (…) a bez rozhodnutia ministerstva v prospech zhotoviteľa geologických prác,“ uvádzajú na úvod v hromadnej pripomienke.

Šefčovič: Pri ťažbe je najväčšou výzvou získať podporu miestnych obyvateľov

Otvorenie baní na vzácne suroviny v Únii by podľa eurokomisie mohlo priniesť pracovné miesta, zníženie závislosti na dovoze a spravodlivú transformáciu regiónov. Môže však naraziť na odpor miestnych obyvateľov. Tí by mali podľa občianskych organizácií mať garantované právo ťažbu odmietnuť.

Pri definícii geologických prác vo verejnom záujme súhlasia s rezortom zdravotníctva v tom, aby sa tie týkali „výhradne“ vymenovaných činností. Obávajú sa, aby sa nepotvrdila doterajšia prax, že sa takmer každý geologický prieskum interpretoval ako verejný záujem. Súčasný návrh novely podľa nich takýto výklad umožňuje a preto žiadajú konkrétnejšie a presnejšie vymedzenie pojmu. Navrhujú, aby sa vymedzili činnosti, ktoré nie je v žiadnom prípade považovať „za geologické práce vo verejnom záujme“.

Medzi činnosti, ktoré podľa občianskych organizácií nie sú verejným záujmom, „je potrebné zaradiť najmä komerčný geologický prieskum, napríklad ložiskový geologický prieskum vykonávaný súkromnými subjektmi ako príprava na budúcu ťažbu nerastných surovín“.

Zároveň v pripomienke žiadajú, aby rezort upresnil, aký orgán bude rozhodovať, či dané geologické práce sú alebo nie sú vo verejnom záujme a tiež, aby určil kritériá pre takéto rozhodnutie.

Nerastné suroviny by sme mali využívať

Naopak, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) navrhuje, aby geologické práce vo verejnom záujme zahŕňali okrem vodných zdrojov aj ložiskový prieskum. Podľa ich názoru Ústava Slovenskej republiky považuje všetky nerastné a vodné zdroje za vlastníctvo Slovenskej republiky a z pohľadu dôležitosti sú teda rovnocenné.

Toto by mal podľa AZZZ odrážať aj návrh novely zákona a rovnaká právna ochrana by mala byť zaistená prieskumu všetkých zdrojov. Odvolávajú sa na čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, ktorý hovorí o tom, že „nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií“.

Text návrhu novely zákona hovorí, že vo verejnom záujme sú len geologické práce týkajúce sa prieskumu podzemných vôd a prírodných liečivých zdrojov. To podľa zamestnávateľských zväzov a združení „nie je správne“.

Ložiskový geologický prieskum podľa nich predstavuje „nenahraditeľný zdroj informácií o lokalizácii a možnom využití existujúcich zdrojov nerastného bohatstva, ktoré (…) by mal štát podporovať aj formou vytvárania vhodného legislatívneho prostredia (…) pre organizácie vykonávajúce tieto aktivity“.

Upozorňujú, že ložiskový geologický prieskum sa dá realizovať len na prieskumnom území, ktoré určuje pre daného investora ministerstvo životného prostredia „po splnení zákonom stanovených podmienok.“ Investor je potom povinný za prieskumné územie „odviesť do štátneho rozpočtu významné finančné prostriedky, pričom v prípade, že výsledky prieskumu potvrdia dostatočné zásoby ložiska a jeho ťažiteľnosť, organizácia je povinná odvádzať štátu ďalšie finančné prostriedky v podobe poplatkov za vydobyté nerasty“.

Zamestnávatelia sa obávajú, že ak nebude prieskum ložiska explicitne zahrnutý medzi geologické práce vo verejnom záujme, ťažobná činnosť „mohla byť značne sťažená, až znemožnená“.

To by podľa nich mohlo zapríčiniť výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu. Pre organizácie vykonávajúce prieskumné aktivity by to podľa zamestnávateľov mohlo znamenať ich zánik. „(…)to by následne znamenalo zvýšenie výdavkov štátu z dôvodu zvýšenia miery nezamestnanosti spôsobenej prepúšťaním zamestnancov týchto organizácií“, uvádza AZZZZ v pripomienke.

Verejný záujem je definovaný vágne

Pojem „verejný záujem“ sa síce vyskytuje v množstve právnych predpisov, často však nie je vôbec definovaný, uvádza analýza „Kto a ako rozhoduje o verejnom záujme na Slovensku“, ktoré vydalo Združenie Slatinka.

Podľa analýzy je verejný záujem druhom záujmu, ktorý je všeobecne prospešný. Je opakom čisto súkromného záujmu. Z právneho pohľadu je „verejný záujem“ tzv. neurčitým pojmom, resp. pojmom s „neostrým významom“.

Ide teda o slová, resp. slovné spojenia použité v textoch právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších, bližšie nešpecifikovaných javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah. Niekedy právny predpis ustanovuje kritériá na ich interpretáciu, vo veľkom počte prípadov však nie.

Dopyt po cenných surovinách prudko rastie, Komisia navrhuje ťažiť v Európe

Európska komisia predstavila vo štvrtok akčný plán pre kritické suroviny. Predpokladá v ňom, že európske ambície v oblasti klímy a digitalizácie povedú k prudkému zvýšeniu dopytu po kritických surovinách. Riešením má byť zníženie závislosti na ich dovoze, rozvoj ťažby v Európe a efektívnejšia recyklácia.

Rozvoj zelených technológií

Diskusia o novele geologického zákona sa odohráva v kontexte snahy Európskej komisie znižovať závislosť členských štátov na dovoze kritických surovín. Kritické suroviny sú totiž základom nielen pre zelené technológie ako sú batérie, veterné turbíny a fotovoltické panely, ale aj súčasťou digitálnych technológií. Preto ich Európska komisia považuje za jeden z míľnikov pre dosiahnutie klimatickej neutrality. Momentálne je však Európa takmer úplne závislá od ich dovozu z tretích krajín

Eurokomisia preto v septembri predstavila Akčný plán pre kritické suroviny. Ten pre dosiahnutie „strategickej autonómie“ v tejto oblasti ponúka tri základné alternatívy. Jednou je rozšírenie portfólia krajín, odkiaľ sa suroviny do Európy dovážajú. Druhým, riešením je podpora obehového hospodárstva, udržateľných výrobkov a inovácií. Treťou možnosťou je otváranie ťažby kritických surovín v krajinách Európskej únie.

Komisia sa snažila, aby plány na ťažbu a spracovanie kritických surovín boli súčasťou národných plánov obnovy a odolnosti. Tie majú pomôcť členským štátom realizovať reformy potrebné na hospodárske zotavenie z pandémie. Na túto výzvu zareagovali vedecké a priemyselné inštitúcie zaoberajúce sa oblasťou nerastných surovín. Navrhli vláde stratégiu ďalšieho rozvoja surovinových a energetických zdrojov Slovenska.

„Veríme, že dôkladné poznanie zdrojov, ktoré na Slovensku máme zásadným spôsobom ovplyvní tvorbu stratégie a bezpečnosti rozvoja nášho priemyslu. Ťažba vlastných nerastných surovín  v konečnom dôsledku  výrazne prispeje k nášmu úsiliu o dosiahnutie klimaticky neutrálnej Európy”, upozornil dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE a predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory Michal Cehlár v tlačovej správe.