Metánová stratégia je na svete. Revolúciu neprináša, tvrdia kritici

Najviac emisií metánu pochádza z poľnohospodárstva [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zemný plyn v časoch Európskej zelenej dohody

Európska komisia predstavila dlhoočakávanú metánovú stratégiu. Prioritou je zlepšenie monitoringu. Kritici tvrdia, že dokument sa iba „kĺže po povrchu” a ignoruje poľnohospodárstvo.

Nová stratégia by mala Európskej únii pomôcť na ceste k dosiahnutiu emisných cieľov do roku 2030 a napokon aj k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

„Aby sa (Európa) stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, musí znížiť emisie všetkých skleníkových plynov. Naša metánová stratégia zaisťuje zníženie emisií vo všetkých sektoroch, najmä v energetike, poľnohospodárstve a odpadovom hospodárstve,” uviedol podpredseda Komisie Frans Timmermans, ktorý ma na starosti implementáciu európskej zelenej dohody.

Kritici z Európskeho parlamentu aj mimovládneho sektora to vidia inak. V rozpore s vyhláseniami predstaviteľov Komisie tvrdia, že stratégia sa iba kĺže po povrchu. Podľa europarlamentnej frakcie zelených Komisia s takouto stratégiou nesplní vlastný cieľ zníženia emisií o 55 percent do roku 2030. Ďalšou výčitkou je, že cieli najmä na metánové emisie v energetike, pričom vynecháva poľnohospodárstvo. Takisto nezavádza nijaké záväzné opatrenia ani ciele.

Poľnohospodárstvo je zodpovedné za viac ako polovicu celkových emisií metánu, energetika len približne za pätinu.

V energetike je stratégia najdetailnejšia

Jednou z priorít stratégie je zlepšiť meranie a vykazovanie emisií metánu v energetike. Komisia v tejto súvislosti budúci rok prestaví zákon, ktorý zavedenie novú metodológiu.  Meranie a vykazovanie už bude pre všetky spoločnosti pôsobiace v energetike povinné. Nezabudlo sa ani na už uzavreté bane.

Rovnako bude povinná aj oprava porúch plynovodov, ktoré spôsobujú úniky metánu. To platí aj pre akúkoľvek inú infraštruktúru, ktorá využíva, prepravuje alebo ťaží plyn.

Komisia v dokumente uvádza, že najväčší prínos pre ekonomiku aj životné prostredie by malo zníženie zámerného spaľovania a odvetrávaniu metánu v priemysle. Konkrétne kroky proti týmto praktikám však Komisia nepredstavila. Sľúbila len, že zákaz spaľovania a odvetrávania preskúma

Európska komisia nebude sprísňovať normy pre zemný plyn

Dlho očakávaný plán Európskej únie na zníženie emisií metánu neprinesie prísnejšie regulácie. Vyplýva to z pracovného dokumentu, ku ktorému sa dostala agentúra Reuters.

V podobnom duchu sa nesie prístup k emisným štandardom pre dovozcov plynu z tretích krajín.

„Komisia preskúma možnosti zavedenia cieľov zníženia emisií metánu alebo štandardov pre fosílne palivá spotrebované a dovozené do Európskej únie,” píše sa v dokumente. Väčšina plynu sa do Európy dováža z Ruska, Nórska alebo Alžírska. Európske emisné štandardy by na tieto krajiny mohli vyvinúť tlak, aby svoje emisie znižovali.

Úniky metánu sa pritom stávajú čoraz väčším problémom. Technologická spoločnosť Kayrros nedávno zverejnila štatistiku únikov metánu, ktorú vypracovala na základe satelitných údajov. Počet veľkoobjemových úniky metánu podľa nej v roku 2019 stúpol o 32 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Až polovica z nich sa objavila v Rusku.

Chýbajúce emisné štandardy kritizovali aj niektorí členovia europarlamentného výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Europoslankyňa Jutta Paulus (Zelení/EFA) uviedla, že nechápe, prečo je tak ťažké nastaviť pravidlá pri dovoze plynu. Komisia sa podľa nej môže inšpirovať napríklad v Kanade, kde už podobné prax funguje.

Eurokomisárka Kadri Simson len zopakovala, že najskôr je potrebné dôkladné preskúmanie a získanie relevantných údajov.

Chýbajúci agrosektor?

Hoci kapitola o poľnohospodárstve v stratégii nechýba, dokument v tejto oblasti neprináša revolúciu. Opäť cieli najmä na zlepšenie získavania údajov a monitorovania emisií. Sľubuje tiež investície do výskumu a zavedenie mechanizmu zdieľania užitočných praktík medzi jednotlivými členskými štátmi.

Environmentálnym organizáciám v stratégií chýbajú detaily. „Žiadne ciele, žiadne záväzné kroky, ktoré by viedli k zníženiu emisií metánu na úrovni fariem, žiadne nadväznosť na existujúce klimatické ciele, ani na ciele kvality ovzdušia. To sú dôvody, prečo metánová stratégia zlyhá,” píše Margherita Tolotto z Európskej environmentálnej kancelárie (EEB) v komentári zverejnenom na EURACTIV.com.

Nedávna štúdia organizácie Greenpeace konštatuje, že emisie skleníkových plynov vytvorené pri chove zvierat škodia klíme viac ako všetky osobné automobily a dodávky dohromady.

Greenpeace: Živočíšna výroba v EÚ tvorí viac emisií ako všetky autá a dodávky dokopy

Ak EÚ nezníži a nezmení produkciu mäsa a mlieka, nesplní svoje klimatické záväzky, tvrdí na základe novej štúdie mimovládna organizácia Greenpeace. Únii odporúča zastaviť dotácie pre priemyselnú živočíšnu produkciu, či znížiť počty hospodárskych zvierat a konzumáciu mäsa. 

Tolotto tvrdí, že za ignoráciou metánových emisií v poľnohospodárstve je silná opozícia farmárov. Nedostatok údajov nepovažuje za vhodný argument. Členské štáty už dnes totiž musia emisie metánu nahlasovať na základe Smernice o národných emisných stropoch. Aj v prípade, že by údaje neboli dostatočné, nemá zmysel strácať čas.

„Ak vám horí dom, nebudete počítať presné množstvo vody potrebnej na jeho uhasenie,” píše.

V agrosektore by pritom Komisia mohla začať s rovnakým prístupom ako používa v energetike a zamerať sa na spoločnosti, ktoré emitujú najviac. Takisto by mala zverejniť komplexný balík opatrení na zníženie metánových emisií, dodáva Tolotto.

Komisia v dokumente navrhuje iba dve opatrenia – bioplynové stanice a zmena spôsobu výkrmu zvierat.

Koniec skládkovania?

V oblasti odpadového hospodárstva stratégia vyzýva na obmedzenie skládkovania. Komisia chce naďalej bojovať s čiernymi skládkami a sľúbila pomáhať členským štátom s nakladaním s rozložiteľnými odpadmi. Tie by sa mohli používať napríklad na výrobu bioplynu.

V roku 2024 chce európska exekutíva upraviť Smernicu o skládkach odpadov. Cieľom je minimalizovať ich vplyv na klímu a zdravie ľudí žijúcich v okolí. Ako presne to chce urobiť nevieme.

Rovnako chce peniaze z programu Horizont Európa nasmerovať do výskumu biometánových technológií.

Čo nás čaká v odpadovom hospodárstve budúci rok? Triedenie bioodpadov aj nové kompostárne

Od nového roku budú obce a mestá povinné zabezpečovať triedený zber kuchynského bioodpadu. Envirorezort sľúbil nové kompostárne a triediace linky.  V budúcnosti chce zaviesť váženie odpadu.

Aj v tejto oblasti dokument uvádza, že pre ďalšie kroky sú potrebné relevantné údaje.

Skládkovanie je v súčasnosti horúcou témou aj na Slovensku. Minister životného prostredia Ján Budaj po svojom nástupe viackrát uviedol, že v ďalšej novele domáceho odpadového zákona by chcel stanoviť konkrétny dátum úplného konca skládkovania.

Prečo potrebujeme znížiť metánové emisie?  

Metánová stratégia už v úvode priznáva tomuto skleníkovému plynu významnú úlohu v človeku spôsobenej klimatickej zmene.

„Na základe súčasného poznania a empirických údajov vieme dnes povedať, že nárast atmosférickej koncentrácie metánu patrí spolu s emisiami oxidu uhličitého k dominantným príčinám súčasnej zmeny klímy,” potvrdil pre EURACTIV.sk klimatológ Jozef Pecho.

Metán je zároveň až 100-násobne efektívnejší v zachytávaní tepla ako oxid uhličitý, hoci jeho otepľujúci potenciál sa časom znižuje. Molekuly metánu totiž v atmosfére zostávajú len približne desať rokov.

Veľká väčšina emisií metánu pochádza z ľudskej aktivity. Zvyšok z permafrostu a mokradí. Pecho upozorňuje, že monitoring týchto emisií je skutočne náročný, hoci sa vďaka satelitným technológiám zlepšuje.

„Ročne človek takmer 360 miliónov ton metánu. Treba však povedať, že posledné štúdie a analýzy upozorňujú, že vzhľadom na náročnú inventarizáciu sú jeho celkové emisie značne podhodnotené, napríklad v prípade Spojených štátov o 30-50 percent,” uvádza Pecho.

„Ak nebudú emisie metánu podliehať ambicióznejším záväzkom v oblasti redukcie, predpokladá sa, že ich podiel na celkovom otepľovaní Zeme bude postupne rásť,” dodal.

Dôvodom je permafrost, v ktorom sú uložené veľké zásoby metánu. Tie sa roztápaním ľadovej pokrývky uvoľňujú do atmosféry a zrýchľujú jej otepľovanie. Ďalším je prechod od uhlia k zemnému plynu, ktoré presadzujú mnohé štáty vrátane Slovenska.