MHSR: Príprava novej energetickej politiky finišuje

Na konferencii Energofórum 2013 hlavný štátny radca na Ministerstve hospodárstva SR Štefan Miklós informoval o pripravovanom návrhu Energetickej politiky SR do roku 2035, s výhľadom do roku 2050, ktorý je v súčasnosti v záverečnej fáze pripomienkovania.

„Ak všetko dobre pôjde, koncom novembra by mal byť predložený na rokovanie vlády SR," uviedol.  

Návrh sa už posudzoval z hľadiska vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA. V súčasnosti môže svoje stanoviská k správe o hodnotení tohto strategického dokumentu ako aj k samotnému návrhu energetickej politiky predkladať verejnosť. Verejné prerokovanie sa uskutoční budúci piatok 25.10. na ministerstve hospodárstva.

Strategickým cieľom návrhu je dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku, v súlade s plánmi EÚ o dekarbonizácii sektora, zaisťujúcu bezpečnú spoľahlivosť a efektívnu dodávku všetkých druhov energii za prijateľnú cenu. Hlavnými východiskami pri vypracovaní návrhu boli najmä vysoká závislosť od dovozu primárnych energetických surovín a klesajúci trend spotreby energie.

K prioritám energetickej bezpečnosti v pripravovanom dokumente patrí napríklad znižovanie závislosti Slovenska na dovoze fosílnych palív, dobudovanie dvoch nových blokoch atómovej elektrárne Mochovce a tiež príprava a realizácia Nového jadrového zdroja Jaslovské Bohunice, ktorý by sa mal postaviť po roku 2025.

Dodal, že zvyšovanie podielu jadra je tiež medzi prioritami udržateľného rozvoja, spolu s rozvojom obnoviteľných zdrojov.

Nižšia spotreba plynu, vyššia pri elektrine

Podiel bezuhlíkovej výroby elektriny na Slovensku už dnes tvorí 74 %, zvyšných 26 % pochádza z tepelných elektrární. Miklós doplnil, že dokument predpokladá zachovanie výroby elektriny z domáceho uhlia.

Poukázal na klesajúci trend spotreby zemného plynu na Slovensku – z úrovne 7,6 miliardy m3 v roku 2001 na 5,1 miliardy m3 v minulom roku. Spotreba plynu by mala v najbližších rokoch naďalej klesať. Jedným z dôvodov je napríklad aj zatepľovanie budov.

Hoci spotreba elektriny od roku 2010 na Slovensku stagnuje, referenčný scenár počíta s každoročným rastom spotreby na úrovni 1,2 %. Do roku 2030 by mala spotreba narásť o 31 %. Podiel obnoviteľných zdrojov energií by mal pri tom stúpnuť až na 20 %.

Obmedzovanie výkupných cien pre OZE

Návrh energetickej politiky počíta napríklad s výstavbou vodnej elektrárne Sereď, ktorá by mohla ročne vyrobiť 180 GWh elektrickej energie a projektom prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ s inštalovaným výkonom 600 MW. Vzhľadom na súčasnú nízku trhovú cenu elektriny, ide skôr o dlhodobejšie plány, v krátkodobom horizonte je reálnejšia výstavba malých vodných elektrární.

Podľa návrhu politiky by sa elektrina vyrobená z OZE už po roku 2020 nemala podporovať vyššími výkupnými cenami. Ministerstvo mieni uprednostňovať tie druhy OZE, ktoré nevykazujú fluktuáciu výroby a ktorých výkupné ceny budú najbližšie cenám na trhu.

Štefan Miklós poukázal na konferencii aj na zaradenie viacerých slovenských infraštruktúrnych projektov v oblasti elektriny, plynu  ropy na európsky zoznam projektov spoločného záujmu, ktorý Európska komisia predstavila tento týždeň.

(EurActiv/TASR)