Milión nabíjačiek pre e-autá či daň z leteckých emisií. Euroúradníci majú ambiciózne plány

Elektromobilita je jednou z priorít úradníkov Európskej komisie. [EPA-EFE/John G,. Mabanglo]

Dokument uniknutý z Európskej komisie navrhuje podporiť elektromobilitu, zdaňovanie emisií z letectva, ozelenenie Erasmu, nízkoemisnú výrobu ocele a kompenzácie pre regióny dotknuté energetickou transformáciou.

Bola by to vhodná iniciatíva pre prvých 100 dní novej Európskej komisie. Generálne riaditeľstvo Komisie pre klímu týmito slovami komentuje svoj návrh vybudovať do roku 2025 v Európskej únii milión nabíjačiek pre elektromobily.

Návrh je súčasťou dokumentu o prioritách budúcej Komisie, ktorý minulý týždeň zverejnil portál Politico.eu. Dokument tvoria príspevky jednotlivých generálnych riaditeľstiev, teda euroúradníkov, ktoré si môže, ale aj nemusí osvojiť dezignovaná predsedníčka Ursula von der Leyenová a jej kolegovia eurokomisári. Po kritike hovorkyne Komisie Miny Andreevy portál dokument stiahol.

Dosluhujúci komisári ani von der Leyenová dokument podľa Andreevy nevideli a má preto „nulovú dôveryhodnosť“. O jeho neúplnosti svedčí, že napriek dĺžke 173 strán v ňom chýbajú niektoré oblasti. Vôbec napríklad nespomína plán Komisie navrhnúť legislatívu pre trh s plynom, o ktorom otvorene hovoria úradníci zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Hovorkyňa Andreeva však nevylúčila pravosť dokumentu.

V rámci klímy a energetiky euroúradníci navrhli zamerať sa okrem elektromobility na kompenzácie sociálnych dopadov energetickej transformácie, ktoré by boli spolufinancované daňou z leteckých emisií, ďalej na ozelenenie výmenného programu Erasmus, či na experimentovanie s bezemisnou výrobou ocele.

Milión nabíjačiek

Bruselskí úradníci podľa dokumentu očakávajú, že medzi rokmi 2019 a 2025 sa zvýši trhový podiel elektromobilov v Únii z jedného na 10 percent. To by znamenalo, že plne elektrických vozidiel alebo plug-in hybridov bude 11 miliónov.

Najviac môže tento scenár skomplikovať nedostatok nabíjacích staníc. Dnes ich funguje 120 tisíc.

Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda

Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny. 

Jedenásť miliónov elektromobilov si podľa nich bude vyžadovať 1,1 milióna nabíjačiek. Najviac ich pritom treba v južnej a východnej Európe.

„Celkovo predstavujú odhadované investičné potreby pre verejne dostupnú infraštruktúru pre alternatívne palivá 5,2 miliardy eur do roku 2020 a ďalších 16 až 22 miliárd do roku 2025,“ píše sa v dokumente.

Ten zároveň zdôrazňuje, že tento návrh si nevyžaduje žiadne neplánované výdavky z európskeho rozpočtu. V rámci Nástroja pre prepájanie Európy musí byť 60 percent z plánovaných 42 miliárd eur vyčlenených na klimatické opatrenia. Ďalšie financie ponúka kohézna politika. „Žiadna legislatívna rozpočtová alokácia by nebola potrebná,“ odhadujú úradníci.

Elektromobilita na vidieku

K návrhu kolegov z DG CLIMA pripojilo generálne riaditeľstvo pre energetiku vlastné nápady pre rast elektromobility.

Chce zaviesť technologicky pokročilý smart charging ako minimálny štandard pre nové nabíjačky, podporiť rozvoj trhov s flexibilitou, kde by sa obchodovalo s kapacitou batérií elektromobilov práve pripojených do siete, a uľahčiť verejno-súkromné partnerstvá pre budovanie nabíjacej infraštruktúry.

V tieni nechcelo zostať ani generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku. Kohézne fondy navrhuje „cieliť na malé samosprávne vidiecke alebo riedko obývané oblasti s príležitosťou uchádzať sa o kupóny v hodnote 50 tisíc eur pre stavbu rýchlonabíjacích staníc“.

Za 500 miliónov eur by takto malo vzniknúť 10 tisíc nabíjačiek.

Generálne riaditeľstvo pre dopravu zase prišlo s myšlienkou uľahčiť cezhraničné nabíjanie. Celoeurópsky kompatibilný systém nabíjania by mal fungovať pre elektromobily a vodíkové autá tak, ako dnes funguje pre vozidlá so spaľovacím motorom.

Daň z leteckých emisií

V oblasti čistej dopravy DG MOVE navrhuje vytvoriť emisnú kalkulačku pre plánované cesty, ktorá umožní porovnanie viacerých dopravných prostriedkov a ponúkne možnosť znížiť uhlíkovú stopu.

Do tejto kategórie spadá aj nápad generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru na „ozelenenie Erasmu“. Euroúradníci vychádzajú z predpokladu, že do roku 2027 bude mať výmenný program 12 miliónov účastníkov.

Zbytočný poplatok či nutná cena znečistenia? Slovenskí europoslanci sa na leteckej dani nezhodnú

Traja zo štyroch oslovených slovenských europoslancov by súhlasili s vyšším zdanením leteckej dopravy. Tá si dnes musí nakupovať emisné povolenky, zároveň však dostáva dotácie.

„Dopravné prostriedky šetrné k životnému prostrediu ako napríklad vlak sa môžu stať hlavnými v Erasme,“ píšu v dokumente. Dosiahnuť to chcú vyššími štipendiami pre tých, čo si vyberú takéto dopravné prostriedky.

Negatívne by mala byť podľa euroúradníkov postihnutá najmä letecká doprava. V snahe nájsť financie pre sociálne kompenzácie v energetickej transformácii prišlo DG CLIMA s návrhom na zdanenie leteckých emisií. Dokument podotýka, že každoročne dostávajú letecké spoločnosti bezplatné povolenky v hodnote 750 miliónov eur v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. Túto výnimku navrhujú zrušiť.

Správny čas je podľa nich preto, že emisie z letectva prudko stúpajú, kým v ostatných sektoroch klesajú. Ďalším dôvodom je, že „verejnosť čoraz hlasnejšie vyslovuje“ obavy z leteckých emisií.

Výroba čistej ocele

Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie sa venovalo téme „čistej ocele“, ktorá je zvlášť dôležitá pre Slovensko a U.S. Steel Košice.

Ako uvádza dokument, priemysel produkuje až 21 percent všetkých emisií skleníkových plynov v Únii. Oceliarsky sektor pritom tvorí takmer tretinu všetkých priemyselných emisií. Ak sa aj uvedú do praxe doterajšie plány, priemyselné emisie sa znížia len o 18 percent medzi rokmi 2016 a 2050, kedy by už Európa mala byť uhlíkovo neutrálna.

Jedným z riešení má byť partnerstvo pre „čistú oceľ“ financované z existujúcich inovačných a výskumných fondov v rámci európskeho rozpočtu. Cieľom sú pilotné projekty pre výrobu ocele bez emisií.

Do konca nového volebného obdobia v roku 2024 by mala začať stavba kapacít na výrobu 5 až 10 miliónov ton.

Súčasťou opatrení v prvých sto dňoch Komisie má byť oznámenie o nových technológií – zmluva o rozdiele ceny za CO2. Inšpirovaní obnoviteľnými zdrojmi úradníci navrhujú verejným inštitúciám zafinancovať rozdiel medzi nízkoemisnou fabrikou a nákladmi v prípade emisií nacenených v EÚ ETS.

Klíma nie je luxus

Dokument sa obšírne venuje sociálnym dopadom budovania nízkouhlíkovej ekonomiky. Euroúradníci priznávajú, že „sociálne aspekty zelenej transformácie doteraz do veľkej miery chýbali v európskych politikách“.

„Hoci boj proti klimatickým zmenám a úpadku životného prostredia prináša úžitok všetkým, náklady tejto transformácie sú nerovnomerne rozložené, okamžité a viditeľné,“ vysvetľuje generálne riaditeľstvo pre rozpočet.

Slovenská prezidentka v Elyzejskom paláci obhajovala záujem V4

Zuzana Čaputová v súzvuku s Emmanuelom Macronom zdôraznila význam právneho štátu v Európskej únii. Zasadila sa však aj za financovanie prechodu ku klimatickej neutralite v roku 2050 v novom dlhodobom európskom rozpočte, čo žiada Poľsko.

Aj keď nízkoemisné odvetvia vytvárajú nové pracovné miesta, často je to v iných regiónoch a pre iných pracovníkov. Dokument ako príklad uvádza elektráreň na lignit. Takú má Slovensko na hornej Nitre. Euroúradníci pripomínajú, že uhoľný priemysel zamestnáva 240 tisíc ľudí v 41 európskych regiónoch.

Nové oznámenie Komisie by malo prísť s riešeniami. V rámci financovania by mali byť kohézne fondy a ďalšie prostriedky presmerované do dotknutých regiónov na investície či rekvalifikáciu. Komisia chce stavať na skúsenostiach Platformy pre uhoľné regióny v prechode, ktorej súčasťou je aj Trenčiansky samosprávny kraj.

„Musíme presvedčiť občanov, že klimatické politiky nie sú luxusom pre bohatých, ale niečo, čo je v záujme všetkých,“ prízvukujú euroúradníci.