Ministerstvo hospodárstva ani Bratislavský kraj ropovod cez Žitný ostrov nechcú

Protest proti ropovodu cez Žitný ostrov, 2010, Bratislava, SR. [TASR/Martin Baumann]

Bratislavský samosprávny kraj žiada, aby bol projekt ropovodu Bratislava – Schwechat cez Žitný ostrov vyradený zo zoznamu prioritných projektov Európskej únie. Ministerstvo hospodárstva s tým súhlasí.

Rezort hospodárstva hovorí, že bude postupovať v súlade s Programovým vyhlásením vlády, ktoré predpokladá zrušenie plánovanej výstavby ropovodu cez Žitný ostrov. „Ministerstvo urobí do budúcna potrebné kroky, aby projekt nebol v zozname projektov spoločného záujmu (tzv. PCI) Únie,“ píše v stanovisku pre EURACTIV.sk ministerstvo hospodárstva, ktoré kontroluje strana Sloboda a solidarita.

Na negatívne stanovisko v programovom vyhlásení vlády voči ropovodu sa odvoláva v minulotýždňovej výzve aj župan Bratislavského kraja Juraj Droba, tiež z SaS.

„Vzhľadom na záporné  stanovisko v programovom vyhlásení vlády k jestvujúcemu zámeru projektu ropovodu cez Žitný ostrov, ako i vzhľadom na rozpor jeho polohy s platným územným plánom Bratislavského kraja, sme požiadali o urýchlené vyradenie projektu ropovodu Bratislava – Schwechat cez Žitný ostrov zo zoznamu PCI,“ uvádza sa v stanovisku Bratislavského kraja.

Župan Droba tiež argumentuje zákonom o chránených vodohospodárskych oblastiach, ktorý v na týchto územiach zakazuje stavať alebo rozširovať ropovod alebo iný líniový produktovod na prepravu znečisťujúcich látok.

Debata o ropovode sa na Slovensku opäť rozprúdila minulý rok na jeseň, keď bol projekt po tretí raz zaradený do zoznamu projektov PCI.

Projekt ropovodu cez Žitný ostrov zastrešuje spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP), v ktorej 74 percent BSP vlastní Transpetrol, slovenský štátny prevádzkovateľ ropovodného systému a 26 percent rakúsky OMV. Transpetrol dal minulý rok vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti a ministerstvo hospodárstva malo dať definitívne stanovisko k výstavbe koncom roka 2019, čo sa nestalo.

Výhrady voči zoznamu majú Zelení

Projekty spoločného záujmu (Projects of Common Interest, PCI) Európskej únie majú zabezpečiť prepojenosť energetických systémov členských štátov EÚ. Projekty v tomto zozname majú výhodu v zjednodušenom povoľovaní a môžu požiadať o financovanie zo špeciálneho finančného nástroja EÚ – Nástroj na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility.)

Aktuálny zoznam projektov schválilo ešte staré zloženie Európskej komisie minulý rok na jeseň. Vo februári 2020 ho napriek mnohým výhradám zo strany frakcie európskych Zelených podporil veľkou väčšinou Európsky parlament. Kritiku zožalo najmä zaradenie 32 projektov plynovej infraštruktúry do zoznamu prioritných projektov.

Podľa Zelených v Európskom parlamente neboli pri tvorbe zoznamu PCI posúdené dopady projektov na životne prostredie. Tvrdia, že kvôli veľkému množstvu projektov v oblasti zemného plynu zoznam PCI nie je v súlade s Európskou zelenou dohodou.

Zelená pre plynárenské projekty? Slovenskí europoslanci sa nezhodnú

Kým Martin Hojsík namietal celoeurópsky zoznam kľúčových infraštruktúrnych projektov z dielne európskej exekutívy, Robert Hajšel ho podporil. Väčšina europoslancov sa postavila za Komisiu, jej postup však preveruje európska ombudsmanka.

Spolu s ropovodom Bratislava – Schwechat sa do zoznamu dostalo aj ďalších päť projektov ropnej infraštruktúry. Prevažne ide o ropovody a terminály prepájajúce východ a západ EÚ.

Ropovod do Rakúska už nie je nevyhnutný

Podľa Komisie musí projekt, ktorý je zaradený do zoznamu PCI, spĺňať viaceré kritériá. Okrem toho, že má mať zásadný vplyv na trhy s energiou a integráciu trhu najmenej v dvoch krajinách EÚ, má posilniť hospodársku súťaž, pomôcť energetickej bezpečnosti EÚ diverzifikáciou zdrojov a tiež má prispieť k naplneniu klimatických cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky.

Úlohou ropovodu Bratislava – Schwechat, keď sa v roku 2013 dostal do zoznamu PCI, bola diverzifikácia zdrojov dodávok surovín a  trás. Napojením sa na západoerópsku sieť (na ropovody Trans Alpine Leitung – TAL a Adria Wien Pipeline – AWP) pomocou reverzného toku cez BSP, by Slovensko diverzifikovalo svoje energetické zdroje. Priame napojenie rakúskej rafinérie OMV na ruskú ropu by nielen zvýšilo prepravnú kapacitu ropovodu Družba, ale posilnilo pozíciu Slovenska ako tranzitnej krajiny.

BSP aj Adria budú súťažiť o prostriedky z Connecting Europe

Ak ropné prepojenia uzná Komisia za projekty spoločného záujmu, môžu získať financie z nového programu pre infraštruktúru na roky 2014-2020.

V roku 2015 však Slovensko obnovilo a uviedlo do prevádzky ropovod Adria, ktorý môže v prípade potreby dovážať ropu z oblasti Jadranského mora. Plnohodnotný alternatívny prístup k rope tým získala aj rafinéria Slovnaft. Transpetrolu, štátnemu prevádzkovateľovi ropovodu, sa zároveň otvorila možnosť dodávať viac ruskej ropy smerom na Balkán. Ropovod Adria totiž spája slovenskú časť ropovodu Družba s chorvátskym prístavom Omišalj.