Ministerstvo hospodárstva: O vykurovaní hornej Nitry rozhodnú samosprávy

Elektráreň Nováky [TASR/Alexandra Moštková]

O budúcnosti vykurovania hornej Nitry po ukončení dotovania uhlia stále nie je rozhodnuté. Na stole sú dva projekty. Rezort hospodárstva oba považuje len za preklenovacie riešenia. Konečné rozhodnutie však bude na samosprávach.  

„Životaschopné, ale skôr dočasné riešenia” – týmto spôsobom označilo ministerstvo hospodárstvo dva projekty záujemcov o vykurovanie hornej Nitry po ukončení dotovania elektrickej energie vyrobenej z uhlia v materiály, ktorý predložil na stredajšie (16. decembra) rokovanie vlády minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Materiál sa okamžite dostal pod paľbu kritiky od samosprávy Prievidze. Primátorka Katarína Macháčková (Spolu) tvrdí, že je v ňom viacero nepresností. Z rokovania ho napokon stiahol sám Sulík. Hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Matejková uviedla, že rozhodnutie o budúcnosti vykurovania je najmä na pleciach miestnych samospráv. Ministerstvo hospodárstva je len jedným z čiastkovo rozhodujúcich aktérov.

Situácia sa v porovnaní so septembrom zmenila. Sulík vtedy po predstavení oboch projektov povedal, že rozhodnúť by mala na jeseň vláda. Viac o tom, ktorým smerom sa región vyberie by sme mali vedieť už po pondelkovej (21. decembra) schôdzi mestského zastupiteľstva v Prievidzi.

Vykurovanie hornej Nitry dnes zabezpečuje tepelná elektráreň Nováky. Štruktúra zásobovania je založená na centrálnom zdroji tepla (CZT) na báze spaľovania hnedého uhlia. Je už známym faktom, že v roku 2023 skončí dotovanie ťažby uhlia v regióne. Okrem toho sa však skončí aj výroba elektrickej energie a tepla v nováckej elektrárni. Zainteresovaní hráči preto musia prísť s novým, udržateľnejším, spôsobom vykurovania.

Slovenské elektrárne majú v príprave navrh

Na prvý pohľad medzi štátom a prievidzskou samosprávou môže existovať konflikt. O zabezpečenie vykurovania majú totiž záujem dve spoločnosti – Slovenské elektrárne a Prievidzské tepelné hospodárstvo (PTH). V Slovenských elektrárňach má štát 34-percentný podiel. V Prievidzskom tepelnom hospodárstve je väčšinovým vlastníkom mesto Prievidza. Zvyšných 49 percent vlastnia Hornonitrianske bane. Macháčková okrem primátorskej stoličky sedí aj v predstavenstve PTH.

Macháčková kritizovala, že materiál údajne lobuje za projekt Slovenských elektrární. Ministerstvo oba projekty hodnotilo v takzvanej SWOT analýze, ktorá popisuje ich silné a slabé stránky a tiež s nimi prichádzajúce príležitosti a riziká. Viac rizík je skutočne uvedených pri projekte PTH. Jedným z nich je aj pokračovanie výroby tepla z uhlia po roku 2023 z dôvodu meškajúcej prípravy.

Aktuálnym návrhom pre vykurovanie Hornej Nitry chýba transformačný potenciál

Diskusia o vykurovaní miest a obcí v okrese Prievidza po útlme uhlia v roku 2023 sa točí okolo dvoch návrhov. Žiadny z nich však nerieši hlavný problém a tým je vysoká energetická náročnosť budov a tepelných rozvodov v regióne, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

Ministerstvu hospodárstvu ide najmä o kontinuálne zabezpečenie dodávok tepla v regióne po ukončení dotácií uhliu. Podľa Sulíkovho rezortu má v tomto prípade navrch projekt Slovenských elektrární. Riešenie podľa rezortu „využíva osvedčené a spoľahlivé technológie s nízkym technologických rizikom”. Slovenské elektráreň zároveň považuje za „skúseného promotéra projektu s požadovanými finačnými aj technickými kapacitami pre úspešnú implementáciu a prevádzku”.

PTH naopak svoj projekt predstavilo len začiatkom septembra, čo rezort vníma ako slabinu. Silnou stránkou prievidzského návrhu naopak je, že zlučuje výrobcu a dodávateľa tepla, keďže mesto Prievidza je priamym účastníkom projektu. To môže ľuďom priniesť nižšiu konečnú cenu tepla v porovnaní s konkurenčným návrhom. Konečná cena by však v porovnaní s dneškom mala klesnúť v oboch prípadoch.

Kde sú rozdiely a kde podobnosti?

Návrh projektu PTH zahŕňa tri hlavné komponenty: obnoviteľné zdroje energie (už existujúce kotly na biomasu, tepelné čerpadlá, prípadne solárne zdroje), teplovodné plynové kotly na okraji Prievidze a prepravné potrubie teplej vody z obce Cigeľ do Prievidze. Podľa ministerstva je ďalšou slabinou možná vyššia poruchovosť a nižšia spoľahlivosť starších kotlov na biomasu a problémy s dostupnosťou náhradných dielov.

Materiál uvádza, že projekt rieši len zásobovanie teplom Prievidze, pričom Nováky, Zemianske Kostoľany a priemyselní odberatelia zostávajú mimo. Voči tejto kritike sa Macháčková ohradila. Priemyselní zákazníci si podľa nej budú vykurovanie zabezpečovať sami. Na riešeniach pre Nováky a Zemianske Kostoľany sa podľa primátorky pracuje.

Projekt Slovenských elektrární naopak rieši zásobovanie všetkých zákazníkov pripojených k CZT. Založený je na kombinácii teplovodných kotlov na biomasu a zemného plynu a malej kogeneračnej jednotky v elektrárni v Novákoch. Kogeneračná jednotka je taká, ktorá vie vyrábať teplo a elektrinu naraz. Zdroje tepla sú teda v oboch projektoch podobné. Počítajú s využitím biomasy a zemného plynu. PTH navrhuje využiť aj geotermálnu energiu z teplých banských vôd a solárnu energiu.

Koniec fosílnych palív na hornej Nitre do roku 2034?

Dobrou správou je, že polovica z tepla sa bude v oboch prípadoch vyrábať z obnoviteľných zdrojov. Zlou, že zvyšok sa bude vyrábať zo zemného plynu. To je dôvodom, prečo ani jedno z predložených projektov nemôže byť konečným riešením. Aj v budúcnosti bude potrebný rozvoj obnoviteľných zdrojov v regióne, ako aj investície do zavádzania udržateľnejších technológií a zvyšovania energetickej účinnosti budov.

Vo štvrtok minulý týždeň podpísali obe spoločnosti nezávisle od seba memorandum o porozumení s neziskovou organizáciou Priatelia Zeme-CEPA. Podľa memoranda by zásobovanie Hornonitrianskeho regiónu teplom malo byť založené na optimalizovanej spotrebe tepla a riešeniach minimalizujúcich uhlíkovú náročnosť a dopad na životné.

Obe firmy zároveň navrhujú, aby ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu každoročne  v rámci správ o implementácii Akčného plánu transformácie regiónu Horná Nitra vyhodnocovalo znižovanie potreby energie v budovách a rozvodoch napojených na CZT, zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom úplne nahradiť zdroje na báze fosílnych palív do roku 2034 a využívanie zariadení na zvyšovanie energetickej hospodárnosti vo vlastníctve energetických komunít, občanov a samospráv.

Čo ďalej?

Kľúčové slovo o tom, ako sa bude na hornej Nitre kúriť majú poslanci mesta Prievidza. Tí by mali hlasovať už nasledujúci pondelok (21. decembra). Macháčková už pre TASR poslancov vyzvala, aby podporili projekt PTH. Kedže z 24 poslancov mestského zastupiteľstva až 14 kandidovalo rovnako ako Macháčková za Spolu – občianska demokracia, je nepravdepodobné, že by výzvu primátorky ignorovali.

Slovensko má dostať ďalšie stovky miliónov eur na transformáciu priemyselných regiónov

Komisia navrhuje v rámci plánu oživenia európskej ekonomiky navýšiť Fond spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF) z pôvodných 7,5 miliardy eur na 40 miliárd eur.

Nadchádzajúce hlasovanie je pravdepodobne jedným z dôvodov, prečo Macháčková vládny materiál tak ostro kritizovala. Pre TASR sama uviedla, že aj „informatívny materiál môže mať zásadný vplyv na verejnú mienku, názory ľudí, poslancov, a preto nemôžeme zostať ľahostajní k takémuto materiálu”.

Čo sa bude diať ďalej je otázne. Slovenské elektrárne podľa Denníka N chcú, aby bolo rozhodnutie o novom spôsobe vykurovania podmienené stanoviskom ministerstva hospodárstva. V prípade víťazstva projektu PTH je otázka, akým spôsobom budú zásobované Zemianske Kostoľany a Nováky. V hre je napojenie na existujúci systém aj vlastný spôsob vykurovania. Financovaný by mohol byť aj z európskych peňazí – napríklad z fondu spravodlivej transformácie, ktorý je určený pre uhoľné regióny.