Ministri odsunuli dohodu o úsporách energie na budúci rok

Poľsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ včera (24.11.) predstavilo správu o pokroku v rokovaniach o návrhu smernice o energetickej efektívnosti, ktorý Komisia predstavila v júni. Správa obsahuje dodatky, v ktorých členské štáty vyžadujú väčšiu „flexibilitu“ pri dosahovaní navrhnutých opatrení.

Väčšina krajín EÚ „nie je presvedčená prístupom a požaduje flexibilitu pri navrhnutí schém najvhodnejších pre tieto okolnosti,“ uviedlo predsedníctvo po skonzultovaní návrhov s národnými delegáciami.

Členské štáty mali možnosť sa vyjadriť a prezentovať svoje pozície, ale na stretnutí sa vzhľadom na veľké rozdiely medzi nimi neviedli veľké diskusie. „Ak bude diskusia, tak na politickej úrovni,“ povedal pre EurActiv zdroj z poľského predsedníctva.

Kroky pre dosiahnutie kompromisu  sa očakávajú začiatkom roka 2012. „Očakávame, že rozhovory s Európskym parlamentom začnú počas dánskeho predsedníctva,“ dodal  zdroj.

„Jednotné spojivo medzi nami je v tom, že členské štáty EÚ väčšinou nesúhlasia so stanovovaním nejakých reálnych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti,“ priznal pre TASR štátny tajomník MH SR Kristián Takáč.

Prezentovaný pokrok sa sústredil na tri ciele, ktoré návrh smernice obsahuje – povinnosť energetických spoločností znížiť spotrebu u konečných spotrebiteľov ročne o 1,5 %, renovovať každoročne 3 % verejných budov s úžitkovou plochou nad 250 m2 a stanovenie „národného plánu pre vykurovanie a chladenie“, ktorý by mal presadzovať kogeneráciu a využívanie obnoviteľných zdrojov v tejto oblasti.

Podľa odborníkov by sa práve realizáciou prvého spomínaného ustanovenia mohol v členských štátoch dosiahnuť  konkrétny pokrok.

Holanďania odmietajú záväzok pre energetické firmy

Je však pomerne zjavné, že väčšina štátov nechce žiadne záväzky pre svoje energetiké odvetvia. „Je to komplexná záležitosť, v ktorej majú všetky členské štáty silný národný záujem,“ vyvsetlil pre EurActiv zdroj z EÚ.

Nemecko i Holandsko odmieta vlajkové opatrenie znížiť spotrebu u konečných spotrebiteľov o 1,5 %. Amsterdam dokonca navrhol príslušný článok úplne vymazať. Medzi ďalšími požiadavkami sa objavil návrh, aby cieľ 1,5 % nebol povinný, ale aby sa postupne zvyšoval.

Na druhej strane krajiny ako Taliansko, Francúzsko alebo Dánsko, ktoré už podobné záväzky pre výrobcov a distribútorov zaviedli, podporujú návrhy Komisie a požadujú len drobné úpravy. Francúzsko údajne návrh podporuje „na 99 %“. Uviedol to Pascal Dupuis, vedúci oddelenia pre klimatické otázky a energetickú účinnosť na francúzskom ministerstve životného prostredia. Návrh podľa neho obsahuje dobré myšlienky, ale v niektorých ohľadoch je príliš normatívny.

Hoci krajiny ako Dánsko, Írsko, Belgicko, Grécko a niekoľko ďalších vo všeobecnosti vnímajú smernicu pozitívne, bude potrebné vyriešiť aj vnútorné roztržky medzi ministrami životného prostredia a hospodárstva.

Úpravy čakajú aj ustanovenie o renováciách budov

Ďalším opatrením, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou čakajú zmeny je rekonštrukcia 3 % plochy verejných budov. Niektoré národné delegácie sa domnievajú, že podobné záväzky je potrebné podporiť dodatočným financovaním.

Veľkej Británii napríklad vadí, že požiadavky budú znamenať „značné extra výdavky od členských štátov na práce, ktoré nie sú vždy nákladovo efektívne“.

Podľa odborníkov je však už teraz návrh na modernizáciu veľmi obmedzený, keďže budovy sú v Európe zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií CO2, a ak sa cieľ nerozšíri na všetky budovy, na znížení účtov za energie sa to aj tak výrazne neprejaví.

„Je to väčšinou tlak na financie a členské štáty dnes nie sú v najlepšom finančnom stave, takže bol dosť hmatateľný odpor voči nejakým záväzkom v tomto smere,“ opísal Takáč situáciu na rokovaní Rady. Zároveň dodal, že by nerád špekuloval, ale podľa prezentovaných stanovísk účastníkov Rady, to vôbec nevyzerá tak, že by členské štáty súhlasili s nejakými zásadnejšími záväzkami v tejto oblasti. Komisia je teda zatiaľ v presadzovaní svojho návrhu smernice zatiaľ neúspešná.