Na klímu má ísť z budúceho európskeho rozpočtu 25 percent výdavkov

Boj proti klimatickej zmene prepojí viacero oblastí – regionálnu integráciu, energetiku, dopravu, výskum a inovácie, poľnohospodárstvo a rozvojovú pomoc. [European Commission]

Energetická transformácia a dekarbonizácia predstavuje v návrhu Viacročného finančného rámca 25 percent výdavkov.

Európska komisia predložila v stredu 2. mája svoj návrh budúceho Viacročného finančného rámca pre roky 2021 – 2027, v ktorom vyčlenila na klimatické opatrenia až 25 percent výdavkov. V porovnaní so súčasným rámcom pre roky 2014 až 2020 sa jedná o nárast o päť percentuálnych bodov.

Navýšenie rozpočtu je síce kľúčovým výsledkom, no Jonathan Gaventa, riaditeľ E3G, think-tanku pre klimatické zmeny a energetiku, upozorňuje, že dôležitý je aj spôsob, akým sa spomínaných 25 percent počíta.

Nový rozpočet – „motor udržateľnosti“

Klimatické opatrenia sa začlenia do všetkých programov Únie tak, aby výdavky v oblasti klímy predstavovali 25 percent z celkového rozpočtu, uviedol eurokomisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete.

Európska komisia predstavila návrh nového dlhodobého rozpočtu: Viac peňazí pre menšiu EÚ

ŠPECIÁL / Európska komisia navrhuje okresať rozpočty pre politiku súdržnosti ako aj spoločnú poľnohospodársku politiku. Brusel tiež chce zmraziť čerpanie eurofondov krajinám, ktoré nedodržujú zásady právneho štátu. 

Boj proti klimatickej zmene prepojí viacero oblastí – regionálnu integráciu, energetiku, dopravu, výskum a inovácie, poľnohospodárstvo a rozvojovú pomoc. Európska exekutíva vo svojom vyhlásení uviedla, že „rozpočet Európskej únie sa má stať motorom udržateľnosti“.

Koncom roka chce Brusel vydať diskusný dokument, ktorý sa bude zaoberať možnými spôsobmi, ako začleniť trvalo udržateľné ciele OSN do politík Európskej únie.

Sporné návrhy a „Skupina zeleného rastu“

Niektoré navrhované rozpočtové zmeny sa môžu zdať kontroverzné ako napríklad návrh začleniť 20 percent príjmov zo Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) do rozpočtu EÚ.

Ak má EÚ dosiahnuť klimatické ciele, cena uhlíka bude štvornásobná

Ak Európska únia zosúladí svoje emisné ciele s Parížskou klimatickou dohodou, ceny uhlíka v EÚ sa do roku 2021 zdvojnásobia a do roku 2030 dosiahnu svoj štvornásobok – 55 eur za tonu. Tvrdí to think-tank Carbon Tracker.

Sporná môže byť aj daň z plastov. Národný príspevok by sa v tomto prípade vypočítal na základe množstva nerecyklovaného plastového odpadu v každom členskom štáte (0,80 eur za kilogram), uviedla Komisia vo vyhlásení.

Mnohé členské štáty ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko sú však pripravené podporiť snahu Európskej komisie o ekologickejší rozpočet.

„Skupina zeleného rastu“ zložená zo 14 ministrov životného prostredia už predtým žiadala, aby sa „minimálne“ 20 percent rozpočtu Únie vynaložilo na ekologickejšie politiky a infraštruktúru, ale aj lepšie reportovanie a vyššiu transparentnosť.

Dotovanie neekologických projektov

Ministri tiež žiadali, aby sa prestali podporovať neekologické projekty, ktoré sú uhlíkovo náročné a v rozpore s cieľmi Parížskej dohody o klíme.

Analýza: Europoslanci, čo hlasovali proti plynovodným projektom, sú lojálni k Rusku

Uznesenie Zelených proti infraštruktúre, ktorá má posilniť vnútorný trh s fosílnymi palivami, v Európskom parlamente neprešlo. VoteWatch zistil, že zaň hlasovali tí členovia, ktorí podporujú Moskvu. 

„Dotácie, ktoré nie sú v súlade s Parížskou dohodou – napríklad v prípade uhlíkovo náročných projektov – by mali byť čo najskôr ukončené a nemali by mať v rozpočte EÚ miesto,“ uviedli ministri v spoločnom vyhlásení začiatkom tohto roka.

„Pokračovať vo financovaní fosílnych palív predstavuje pre európskych daňových poplatníkov obrovský záväzok,“ uviedol Gaventa vo vyhlásení, ktoré reagovalo na návrhy rozpočtu. Podľa neho by mohli investori nesprávne pochopiť, ako si Únia predstavuje budúcnosť v oblasti energetiky.

Dopady na sociálnu politiku

V „Skupine zeleného rastu“ však chýbajú krajiny strednej a východnej Európy, ako sú Poľsko, Česká republika a Maďarsko, z ktorých väčšina je závislá na spaľovaní uhlia pri výrobe elektrickej energie a tepla.

Obávajú sa najmä dopadov energetického prechodu na sociálnu politiku. Viaceré pracovné miesta by mohli byť zrušené a bývalí zamestnanci sa budú musieť rekvalifikovať. V dôsledku nástupu elektromobility zaniknú v automobilovom priemysle mnohé miesta v oblasti údržby a opravy. Elektromobily majú v priemere 300 súčiastok, pričom tradičné auto ich potrebuje 1 300. Eurokomisár Cañete varoval, že „dodávateľský reťazec bude značne ovplyvnený“.

Okrem štátov strednej a východnej Európy, zdôrazňoval dopad energetického prechodu na sociálnu politiku aj Európsky parlament.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) však vznikne do roku 2050 až 19 miliónov nových pracovných miest.

https://twitter.com/IRENA/status/988193229555183616

Európsky parlament presadzuje 30 percent

Europoslanci vyzvali vo svojom marcovom uznesení, aby sa až 30 percent rozpočtu Únie vynaložilo na nízkouhlíkové technológie, ako sú obnoviteľné zdroje energie, ale aj na pripravenosť na prírodné katastrofy (záplavy a búrky), ktoré budú v dôsledku globálneho otepľovania častejšie.

Europoslanci zároveň chceli, aby sa vytvoril „komplexný fond“ na podporu „spravodlivého prechodu“ na nízkouhlíkovú energetiku, a to „najmä v regiónoch a krajinách závislých od uhlia“. Túto výzvu pravdepodobne podporí Poľsko a Nemecko, ktoré medzi tieto krajiny patria.

Podľa Parlamentu by mal budúci európsky rozpočet podporiť „obnoviteľné zdroje energie, riešenia energetickej účinnosti, skladovanie energie, riešenia a infraštruktúru pre elektromobily, modernizáciu výroby elektrickej energie a rozvodných sietí, moderné technológie výroby energie vrátane zachytávania a skladovania uhlíka (CCS), využívanie zachytávania uhlíka a splynovania uhlia, modernizáciu diaľkového vykurovania vrátane vysoko účinnej kogenerácie, včasnú adaptácia na budúce environmentálne normy a reštrukturalizáciu energeticky náročných priemyselných odvetví, ako aj riešenie sociálnych, hospodárskych a environmentálnych vplyvov.“