Na rozhodnutie o klimatickom cieli pre rok 2030 si možno ešte počkáme

Zástupcovia klimatických iniciatív protestujú pre Úradom vlády SR, 7. októbra 2020 v Bratislave. [TASR/Pavol Zachar]

Program tohtotýždňového stretnutia európskch lídrov je nabitý. Premiéri členských štátov budú rokovať o vete Poľska a Maďarska, o pandémii COVID-19 a nedoriešenom brexite. Na diskusiu o klimatických otázkach tak nemusí zostať čas. 

Maďarsko a Poľsko vetovali prijatie sedemročného rozpočtu EÚ a pokrízového balíčku. Dôvodom je ich odpor proti podmieneniu čerpania európskych peňazí funkčným právnym štátom. Tým sa klimatický plán znižovania emisií, ktorý mal byť schválený na summite v decembri, dostáva do úzadia. Aktivisti, novinári ale aj zástupcovia biznisu sa obávajú, že vlády sa na klimatickom cieli do roku 2030 tento týždeň nedohodnú.

Decembrový summit lídrov je posledná šanca rozhodnúť o klimatických ambíciách Európy ešte do konca roku 2020. Ak sa lídri európskych krajín nedohodnú, prídu tak o príležitosť prezentovať tento cieľ na medzinárodnej konferencii OSN, ktorá bude hneď po summite 12. decembra. V hre je globálne vedenie Európskej únie v oblasti zmeny klímy, tvrdí generálny sekretár OSN António Guterres.

Matovič o klimatickej pozícii Slovenska: Okolo Európy nie je natiahnutý igelit

Slovensko dnes na stretnutí Európskej rady nemá jasnú pozíciu o koľko chce znížiť emisie CO2 do roku 2030. Prijatie ambicióznejších klimatických cieľov podmienil premiér Matovič tvrdším prístupom Únie voči najväčším znečisťovateľom.

Ide o klimatické prvenstvo Európy

Šéf OSN vo svojom prejave apeloval na Európsku úniu, aby dostála svojej pozícii svetového klimatického lídra. „Keď pôjdeme na klimatickú konferenciu 12. decembra, svet bude očakávať, že Európska úniu potvrdí svoju vedúcu úlohu v boji proti klimatickej zmene,“ upozornil.

Generálny sekretár OSN António Guterres vyzval európske štáty, aby sa čo najskôr zaviazali znížiť do roku 2030 emisie najmenej o 55 percent vo svojom novom národnom príspevku k znižovaniu globálnych emisií.

Riaditeľka bruselskej kancelárie think tanku E3G Manon Dufour na diskusii s novinármi zdôraznila, že „jednoducho povedané, vedúce postavenie a konkurencieschopnosť EÚ sú ohrozené, ak sa prijatie nových klimatických cieľov odloží.“

Prijatie ambicióznejších klimatických cieľov môže okrem nabitého programu summitu pribrzdiť aj zdržanlivý postoj Poľska ku klimatickým záväzkom.

Poľsko chce viac detailov

„Vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu COVID-19 a jej ekonomické dôsledky si návrh cieľa do roku 2030 z dielne Komisie, vyžadujú hĺbkovú analýzu,“ uviedol Michał Kurtyka, poľský minister pre klímu a životné prostredie. „Chýbajú nám tieto informácie, pretože nevieme, čo znamená zvýšený cieľ pre členské štáty, regióny a odvetvia,“ povedal v diskusii, ktorú organizoval EURACTIV.com.

Podľa poľského ministra Kurtyku majú krajiny EÚ odlišné energetické systémy a národné podmienky, ktoré je potrebné zohľadniť. Uznáva, že klimatické ciele EÚ musia byť ambiciózne, ale realistické súčasne, pričom musia zaručiť, že pri transformácii sa nezabudne na uhoľné regióny a ich obyvateľov.

Podľa pracovného dokumentu, ktorý mala k nahliadnutiu agentúra Bloomberg News, sú predmetom prebiehajúcich rokovaní pred summitom aj záruky týkajúce sa financovania prechodu od fosílnych palív a uznanie rozdielnych národných podmienok v členských štátoch. Cieľom tohto kroku je presvedčiť Poľsko a niektoré ďalšie krajiny, aby zrušili svoje výhrady k radikálnemu obmedzeniu emisií, uvádza Bloomberg.

Zelená obnova: Posledná šanca Vyšehradskej štvorky pre splnenie klimatických cieľov?

Obnova európskych ekonomík po pandémii sa môže vďaka národným plánom obnovy financovanými z európskych fondov stať predohrou k splneniu klimatických cieľov. Ako sa príležitosti chytajú štáty Vyšehradskej štvorky?

Mnohé z členských štátov EÚ teraz tlačia na Poľsko a Maďarsko, aby sa dohodli na cieľovom klimatickom pláne do roku 2030 a zrušili svoje veto týkajúce sa dohody o rozpočte EÚ vo výške 1,8 bilióna EUR. Rozpočet a peniaze na obnovu ekonomiky totiž zahŕňajú aj prostriedky na energetickú transformáciu, ktoré bude najmä Poľsko v budúcnosti naliehavo potrebovať.

Slovensko pristúpi na 55 percent za určitých podmienok

Slovenská vláda podmieňuje svoju podporu 55 percentného cieľa požiadavkou, aby sa EÚ zhodla na takzvanej technologickej neutralite, ktorú chce Slovensko uplatniť pri dosahovaní cieľov. Vyplýva to z uniknutej pozície vlády, ktorú má EURACTIV Slovensko k dispozícii. Vláda tým chce zabezpečiť, aby Slovensko nestratilo nárok zarátať do nízkouhlíkových technológií aj jadro. To je výrazne zastúpené v slovenskom energetickom mixe.

Slovensko ďalej požaduje, „flexibilitu pri dosahovaní klimatických a energetických cieľov, ktorá je jednou zo základných zásad pri dosahovaní maximálnej nákladovej efektívnosti dekarbonizačných opatrení, najmä v procese zotavovania sa z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19“.

Prihovára sa za „zachovanie nezáväznej povahy energetických cieľov na úrovni členských štátov najmä v oblastiach vykurovania a chladenia.“ Slovenská vláda tým chce zabezpečiť, možnosť využívať zemný plyn ako prechodné palivo, aby podporila útlm využívania uhlia v sektore teplárenstva.

Slovensko má výhrady voči zarátaniu zachyteného uhlíka do cieľa znižovania emisií

Z uniknutej pozície Slovenska pred európskym summitom vyplýva, že slovenská vláda má obavy z kondície slovenských lesov. Podľa nej v budúcnosti nebudú schopné efektívne zachytávať oxid uhličitý.

Petícia za vyšší cieľ

Slovenská vláda pri tvorbe svojej pozície nezobrala do úvahy zatiaľ najväčšiu petíciu v dejinách Slovenska. V nej 120 tisíc ľudí požadovalo, aby sa Slovensko prihlásilo k vedecky podloženému cieľu 65 percent zníženia emisií do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.

Petíciu podporila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová ako aj šéf envirorezortu Ján Budaj. K nim sa pridali aj viacerí europoslanci, ktorí vyzvali slovenský parlament, aby rešpektoval požiadavky petície.

„Žiadame, aby premiér na rokovaní presadzoval zníženie emisií CO2 o 65 percent do roku 2030 a naplnil tak nie len požiadavku 120 000 ľudí, ale aj svoje predvolebné sľuby. Už 10. decembra sa totiž bude rozhodovať o záväzku zníženia emisií, pričom ide o kľúčový prvok našej snahy udržať oteplenie atmosféry pod hranicou 1,5 stupňov Celzia. Ide historické rozhodnutie o klimatickej kríze, ktoré udá smer na nasledujúce desaťročia a do veľkej miery rozhodne o tom, či sa nám klimatickú zmenu podarí zvládnuť,“ uvádzajú aktivisti v prehlásení.