Na UK vytvorili model na predpovedanie vývoja ceny elektriny

Autor: Stuart Miles, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

Na Univerzite Komenského v Bratislave (UK) vytvorili unikátny model, prostredníctvom ktorého je možné predpovedať dopyt a cenu elektrickej energie.

„Vďaka tomuto nástroju by mali ušetriť jednak výrobcovia a obchodníci s elektrinou, veľkí odberatelia, ale v neposlednom rade i domácnosti,“ hovorí o prínose modelu jeho autor Mgr. Ján Smoleň, študent doktorandského štúdia Fakulty managementu UK. Dodal, že model zaujímavý aj pre regulátora, „keďže poukazuje na množstvo trendov a zákonitostí, ktoré je možné na trhu sledovať“.

Model na predpovedanie cien elektriny na veľkoobchodnom trhu priamo vychádza z modelu na predpovedanie dopytu, zároveň ale berie do úvahy niekoľko inovatívnych prvkov.

Medzi ne patria napríklad faktor nízkych a vysokých teplôt zvyšujúcich dopyt po elektrine či zakomponovanie odstávok jadrových blokov, ktoré vedú k nárastu ceny elektriny, keďže stupňujú nároky na výrobu z ostatných zdrojov.

Časti modelu študenta UK, predovšetkým v oblasti predpovedania dopytu po elektrine, boli už overované aj v praxi – v spoločnosti Slovenské elektrárne – so záverom, že tento model predpovedá dopyt lepšie ako externé riešenie, ktoré bolo používané v minulosti.

EK: Štvrťrok na trhoch s elektrinou

Faktory ako vonkajšia teplota a odstávky jadrových blokov sa spomínajú aj v správe Európskej komisie o európskych trhoch s elektrinou za 1. štvrťrok 2013. Uvádza sa v nej napríklad to, že historicky nízke teploty v marci 2013 dočasne ovplyvnili veľkoobchodné ceny elektriny v tých krajinách, ktoré sa vo veľkom spoliehajú na výrobu elektriny zo zemného plynu a kde hrá elektrina dôležitú rolu pri vykurovaní domácností.

Trh s elektrinou v Európe prebieha liberalizáciou smerom k vzniku vnútorného trhu s elektrinou a v rámci jednotlivých geografických regiónov dochádza k market couplingu.

Ako poukázala EK vo svojej štvrťročnej správe, aj napriek integrácii regionálnych trhov bol vývoj cien v jednotlivých krajinách rozličný v dôsledku špecifických faktorov súvisiacich s dodávkou elektriny.

Napríklad v prípade integrovaného trhu stredozápadnej Európy EK uviedla, že Nemecko ťažilo z nízkych nákladov na výrobu elektriny kvôli značnej produkcii z vetra a slnka, lacného uhlia a klesajúcej ceny emisných povoleniek počas väčšiny štvrťroku.

V Belgicku boli kvôli podozrivým prasklinám odstavené dva jadrové bloky elektrární Tihange a Doel, čo vyvolalo potrebu väčšieho dovozu elektriny z Holandska a Francúzska. V Holandsku pritom kvôli chladnému marcovému počasiu došlo k zvýšeniu cien široko používaného plynu, a teda aj k značnému nárastu nákladov na výrobu elektriny.

Oba faktory zaúradovali aj vo Francúzsku. Veľkoobchodné ceny elektriny narástli zvýšeným odberom elektriny na výrobu tepla a tiež nahradením niektorých nukleárnych kapacít drahšou výrobou elektriny z plynu z dôvodu nižšej dostupnosti jadra než sa očakávalo.