Na útlm fosílnych palív doplatia chudobné krajiny

Ilustračná fotografia. [flickr.com]

Nasledujúcich 20 rokov hrozí krajinám závislým na rope a zemnom plyne výpadok príjmov vo výške deväť biliónov dolárov. Rozvojové banky, ktoré by im mali pomáhať  vymaniť sa z tejto závislosti, však naďalej investujú do fosílnych palív.

Najviac závislé od produkcie a vývozu ropy a zemného plynu sú ekonomiky štátov Blízkeho východu, severnej a západnej Afriky a Južnej Ameriky. Podľa novej správy organizácie Carbon Tracker čaká tieto krajiny nesledujúce dve dekády významný prepad v príjmoch.

Útlm využívania fosílnych palív je podľa analýzy nezvratný. Prispievajú k tomu klimatické ciele, snaha o prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku a rozvoj zelených technológií. Na zelený prechod najviac doplatia najchudobnejšie krajiny, ktorých ekonomiky stoja na produkcii a vývoze fosílnych palív, upozorňujú analytici.

Najhoršie vyhliadky má podľa analytikov z Carbon Tracker 19 najchudobnejších krajín, závislých na vývoze fosílnych palív. Pre ich 400 miliónov obyvateľov to bude znamenať viac ako 20 percentný výpadok príjmov, čo sa bude viesť k masívnej strate pracovných miest a obmedzeniu verejných služieb v týchto krajinách.

Tomuto scenáru môžu zabrániť rozhodné a prezieravé politiky a rozumné investície, v čom by mala pomôcť medzinárodná komunita, tvrdia analytici z Carbon Tracker.

Podľa správy je v záujme medzinárodného spoločenstva, aby bohatšie krajiny pomohli chudobnejším krajinám plniť záväzky Parížskej dohody. Autor správy Mike Coffin uviedol, že neexistuje univerzálny prístup k znižovaniu závislosti na fosílnych palivách. Dodal však, že rozvinuté krajiny môžu chudobným štátom poskytnúť technickú a finančnú podporu či pomoc pri daňových alebo právnych reformách.

Rozvojové banky podporujú fosílne investície

Jedným z nástrojov, ktoré medzinárodné spoločenstvo využíva na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám, sú aj  cielené investície a výhodné pôžičky.

Multilaterálne a národné rozvojové banky a ďalšie verejné finančné inštitúcie hrajú tomto smere zásadnú úlohu. Keďže ich vlastnia vlády, mali by podľa analytičky organizácie Oil Change International, Bronwen Tucker, konať vo verejnom záujme. To znamená, že ich investície by mali pomáhať k naplneniu cieľov Parížskej dohody, adekvátne reagovať na klimatickú krízu a pomôcť rozvíjajúcim sa štátom pri prechode na čistú energiu, myslí si Tucker. Ich investície však namiesto toho často smerujú do fosílnych projektov.

Podľa analýzy organizácie Oil Change International však najväčšie rozvojové finančné inštitúcie naďalej investujú do fosílnych palív. V investíciách do ropy a zemného plynu figurujú najmä prostredníctvom rôznych nástrojov, cez finančných sprostredkovateľov, ako sú fondy, súkromné banky, či poisťovne alebo poskytovaním technickej pomoci. „Vidíme, ako množstvo bánk vrátane Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a ďalších v období 2016 až 2018 zvýšili svoje investície do ropy a zemného plynu,“ upozorňuje Bronwen Tucker.

„Verejné banky do veľkej miery udávajú trendy aj pre ostatných hráčov vo finančnom sektore. Zvýhodnenými úrokovými sadzbami, vyššou návratnosťou investícií a grantovým financovaním by preto mali podporiť zelené investície. Zatiaľ sme svedkami toho, že  miliardy ich kapitálu smerujú do fosílnych projektov,“ hovorí Bronwen Tucker z Oil Change International.

Podľa platformy Big Shift Global sa zatiaľ len deväť multilaterálnych rozvojových bánk  zaviazalo zosúladiť svoje finančné toky s cieľom Parížskej dohody. Tým je udržať globálne otepľovanie pod úrovňou dvoch stupňov Celzia. Dohodu pred piatimi rokmi podpísalo 194 krajín, ktoré sa v snahe o znižovanie emisií navzájom koordinujú.

Na summite One Planet v roku 2017 sa k štátom pridali aj verejné finančné inštitúcie. Nasledujúci rok na klimatickom summite COP 24 verejné rozvojové banky svoje sľuby zopakovali. Zaviazali sa, že na ďalšom summite COP 25 predložia podrobný plán a podajú správu, ako napredujú. Summit však bol zrušený pre pandémiu COVID – 19 a mal by sa konať tento rok v Glasgowe. Konkrétne kroky podnikla zatiaľ len Európska investičná banka, ktoré sa v svojom klimatickom pláne zaviazala, že všetky jej pôžičky budú v súlade s parížskymi cieľmi.

Banka EÚ schválila bilión eur na zelené pôžičky

Členské štáty schválili zelený plán Európskej investičnej banky, ktorý predpokladá úvery v hodnote jedného bilióna na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2030. Aj keď z financovania banka vylúčila rozširovanie letísk a fosílne palivá, environmentalisti chcú viac.

Zraniteľný rozvoj

Výrazný pokles výnosov z ropy a zemného plynu pocítia aj najväčší svetoví producenti, ako Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Čína, India a Brazília. Ich ekonomiky sú však na rozdiel od chudobnejších exportérov fosílnych palív diverzifikované, a preto menej zraniteľné.

Desať z 19 krajín, ktorým hrozia podľa správy organizácie Carbon Tracker obrovské výpadky v príjmoch, sú v súčasnosti v indexe ľudského rozvoja OSN klasifikované ako najmenej rozvinuté. Index meria pokrok krajiny z hľadiska zdravia, vzdelania a životnej úrovne obyvateľstva.

K najzraniteľnejším z nich patria Omán, Azerbajdžan a Angola. Tie figurujú tiež medzi hlavnými prijímateľmi globálnych verejných investícií do ropy a zemného plynu. Najväčšie verejné banky dokonca svoje investície do fosílnych palív v týchto krajinách za posledné obdobie významne zvýšili.

V Nigérii by 70 percent pokles výnosov z ropy znížil vládne príjmy o tretinu, zatiaľ čo v Angole by vláda mohla stratiť až 40 percent svojich príjmov.

Štáty ako Uganda alebo juhoamerická Guyana nedávno objavili veľké zásoby ropy a plynu. Dúfajú, že vďaka ich ťažbe zvýšia životnú úroveň svojich obyvateľov a znížia verejný dlh. Že to pravdepodobne nepôjde tak ľahko dokazuje aj varovný príklad Angoly, ktorý spracoval Inštitút pre ekonómiu energetiky a finančné analýzy (Institute for Energy Economics and Financial Analysis – IEEFA).

Angola za posledných 25 rokov hostila ťažobné firmy z celého sveta. Napriek jej bohatým zdrojom ropy a štyrom desaťročiam ťažby, krajina nedosiahla prosperitu, ani fiškálnu stabilitu. Na konci roku 2020 bol jej štátny dlh približne 76 miliárd dolárov. Angole sa za pomoci Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, Africkej rozvojovej banky a ďalších podarilo vyrovnať svoje záväzky kombináciou refinancovania a odpustenia dlhov.

Každý tretí Angolčan žije pod úrovňou chudoby a viac ako polovica obyvateľov má na prežitie menej ako 1,90 dolárov na deň.

Ratingová agentúra Fitch nedávno Angole znížila rating a pripomína, že jej ekonomika „je naďalej obmedzovaná vysokou úrovňou komoditnej závislosti, ktorá prispieva k nízkemu rastu a zvýšenej makroekonomickej nestabilite“. Medzinárodný menový fond prízvukuje, že rozvoju angolskej ekonomiky bráni obmedzená diverzifikácia hospodárstva.

Angola sa však zo závislosti na rope nevie vymaniť. V posledných rokoch produkcia ropy klesá, čo dostáva krajinu do čoraz väčších problémov. Prezident Angloy João Lourenço po svojom zvolení v roku 2017 sľúbil reformy v nakladaní s prírodnými zdrojmi. V rámci nich chce rozvíjať ťažbu zemného plynu. To však vyžaduje ďalšie investície, na ktoré si už teraz veľmi zadlžená Angola bude musieť pravdepodobne požičať. Koncom roku 2020 spoločnosť ExxonMobil oznámila objav nového ložiska ropy a dohodla sa s krajinou na rozšírení výroby.