Najbohatšie krajiny sveta ukončia dotácie na export uhoľných technológií

Zdroj: TASR; autor: AP/Frank Augstein

Členské krajiny OECD sa len dva týždne pred začiatkom klimatickej konferencie OSN v Paríži dohodli na postupnom ukončení podpory exportu „neefektívnych“ technológií na výrobu elektrickej energie z uhlia do krajín tretieho sveta.

Po viac ako dvojročných vyjednávaniach Austrália, Kanada, Kórea, Japonsko, Nový Zéland, Nórsko, Spojené štáty americké, Švajčiarsko a Európska únia obmedzia od roku 2017 dotácie na budovanie zastaralých uhoľných elektrární a prispejú tak k zníženiu skleníkových plynov.

Najbohatšie krajiny sveta postupne obmedzujú podiel uhlia vo vlastných energetických mixoch často však poskytujú skryté dotácie na vývoz technológií do rozvíjajúcich sa krajín, kde je prístup k energii stále výrazne limitovaný. Deje sa to najmä prostredníctvom tzv. vývozných kreditov, lacného financovania, poistení či záruk.

Príkladom môže byť Francúzsko, ktoré poskytuje podporu na vývoz uhoľných technológií prostredníctvom verejných záruk z francúzskej exportnej úverovej agentúry Coface, ktorá od roku 2011 uhoľným projektom garantovala záruky vo výške 1,2 miliardy eur.

Najväčším podporovateľom takéhoto vývozu v Ázii je napríklad Japonsko, ktoré v dôsledku silnej regionálnej konkurencie z Číny dotuje export technológií spoločnosti Toshiba Corp.

Mimovládne organizácie odhadujú, že vyspelé krajiny medzi rokmi 2007 až 2014 každoročne minuli z verejných financií až 9 miliárd dolárov ročne na dotácie exportu „špinavých“ technológií.

Dohoda „deravá ako sito“

Konečný kompromis vyspelých krajín obsahuje viacero výnimiek. Exportné kredity budú môcť krajiny poskytovať aj naďalej pre uhoľné elektrárne vybavené systémom na zachytávanie a uskladnenie uhlíka (CCS). Táto technológia sa ešte stále testuje a je nesmierne drahá, preto ju využívajú iba v niekoľkých krajinách sveta vrátane Nórska.

Ďalšou výnimkou sú tzv. malé „podkritické“ elektrárne v chudobných rozvojových krajinách, ktoré nemajú technológie zvyšujúce účinnosť systémov.

Dohoda neplatí ani pre stredne veľké „nadkritické“ elektrárne do 500 megawattov v krajinách, ktoré trpia akútnym nedostatkom energie a to vrátane subsaharskej Afriky.

Dohodu okamžite odsúdila environmentálna skupina Priatelia Zeme „S toľkými dierami je táto dohoda ako sito,“ poznamenala analytička Kate DeAngelis. „Vo svete, kde každá nová uhoľná elektráreň posilňuje klimatickú krízu je OECD len ďalšie fórum pre rozvinuté krajiny, kde môžu zatvoriť oči pred situáciou, za ktorú sú v prvom rade najviac zodpovedné a ich povinnosťou prijať riešenia,“ uviedla vo vyhlásení.