V Berlíne vymenujú dlhoočakávanú komisiu pre uhlie. Podľa dokumentu, ktorý získal euractiv.com, sa bude viac zameriavať na reštrukturalizáciu uhoľných regiónov ako na znižovanie emisií.
Myšlienka vytvorenia komisie pre uhlie bola prvýkrát predstavená v novembri 2016 v Akčnom pláne pre klimatické zmeny pre rok 2050. Potom sa stala súčasťou poslednej koaličnej dohody uzatvorenej medzi CDU, CSU a SPD.
Jej oficiálny názov je „Špeciálna komisia pre rast, štrukturálnu ekonomickú zmenu a zamestnanosť“, ale bežne sa označuje ako komisia pre uhlie. Predpokladá sa, že nemecká vláda ju vymenuje v stredu 6. júna.
V sektore pracuje 32 tisíc ľudí
Podľa dvojstranového dokumentu, ktorý získal portál euractiv.com, si komisia určila šesť oblastí činnosti, z ktorých prvá je „vytvoriť v spolupráci s federálnou vládou, spolkovými štátmi, miestnymi orgánmi a hospodárskymi subjektami konkrétnu perspektívu pre nové pracovné miesta v postihnutých regiónoch, ktoré budú odolné voči budúcim zmenám“.
„Politika federálnej vlády sa zameriava na dosiahnutie plnej zamestnanosti a vytvorenie rovnakých životných podmienok v celom Nemecku,“ píše sa v dokumente.
Podľa novinárskej organizácie Clean Energy Wire, ktorá sídli v Berlíne, nemecký hnedouhoľný priemysel zamestnával v roku 2016 priamo 20 000 ľudí. Takmer 12 000 pracovalo v čiernouhoľnom priemysle.
V tom istom roku však odvetvie veternej energie zamestnávalo v Nemecku 160 000 ľudí. Celý sektor výroby obnoviteľnej energie poskytuje pracovné miesta približne pre 340 000 ľudí, čo predstavuje polovicu pracovnej sily v nemeckom energetickom sektore, zdôraznila organizácia.
Dátum útlmu ešte určia
Podľa dokumentu komisia odporúča vypracovať „kombináciu nástrojov“, ktoré by sa zamerali na hospodársky rozvoj a reštrukturalizáciu regiónov v Nemecku, ktoré sú aj naďalej závislé od uhoľného priemyslu. Ide predovšetkým o západonemecké Porýnie a východný región Lužicko.
Ďalším bodom je riešenie citlivej problematiky koniec ťažby uhlia, ako aj ukončenie výroby elektrickej energie z fosílnych palív. V dokumente sa uvádza, že komisia bude musieť stanoviť dátum a „nevyhnutné právne, hospodárske, sociálne, krajinotvorné a štrukturálne politické opatrenia“.
Znamená to, že bude zodpovedná za vypracovanie plánov pre rekvalifikáciu zamestnancov. Tiež bude musieť vyčísliť potrebné investície a navrhnúť zmluvné podmienky pre príslušný fond.
Na konci októbra by komisia mala predstaviť svoje odporúčania týkajúce sa sociálnej a hospodárskej politiky pre dotknuté uhoľné regióny.
Neúspešná klimatická politika
Rovnako bude musieť komisia predložiť odporúčania, ako čo najviac zmenšiť rozdiel medzi súčasným stavom a klimatickým cieľom Nemecka pre rok 2020 a to ešte pred COP24, ktorá sa začína 3. decembra v Katowiciach v Poľsku.
Nemecko v súčasnosti smeruje k zníženiu emisií o 30 percent do roku 2020 namiesto plánovaných 40 percent.
Koncom roka 2018 by mala komisia zverejniť aj záverečnú správu pre vládu, ktorá bude obsahovať konečný termín útlmu uhlia v Nemecku.
Počas niekoľkých týždňov bolo založenie komisie pre uhlie predmetom ťažkých bojov, čo naznačuje, že ide o mimoriadne citlivý problém.
Zloženie komisie a nemecké plány
Komisiu bude tvoriť 23 členov z rôznych oblastí. Budú medzi nimi politici, zástupcovia priemyslu, odborových zväzov a environmentálnych mimovládnych organizácií. Niektorí z nich však už v minulosti vyjadrili pomerne odlišné názory.
Podľa nepotvrdených správ bude komisiu pre uhlie riadiť: Stanislaw Tillich (bývalý premiér banského štátu Sasko zo strany CDU), Matthias Platzeck (bývalý premiér banského štátu Brandenbursko zo strany SPD), Barbara Praetoriusová (klimatická ekonómka, bývalá zástupkyňa riaditeľa think-tanku Agora Energiewende) a Ronald Pofalla (bývalý šéf úradu spolkového kancelára, ktorý momentálne pôsobí v správnej rade pre infraštruktúru v Deutsche Bahn za stranu CDU).
V Akčnom pláne pre klimatické zmeny pre rok 2050, ktorý zahŕňa aj založenie komisie pre uhlie, sa hovorí, že Nemecko sa do roku 2050 stane uhlíkovo neutrálne. Od krajiny sa navyše očakáva, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov najmenej o 55 percent v porovnaní s úrovňou v roku 1990.
Plán tiež stanovuje ciele pre jednotlivé sektory do roku 2030, opisuje potrebné spôsoby ich rozvoja, uvádza zoznam počiatočných opatrení na implementáciu a zavádza proces monitorovania a aktualizácie politík a opatrení.