Nemecko zavrelo poslednú baňu na čierne uhlie

Baníci sa lúčia s dolom Prosper-Haniel. [EPA-EFE/Friedemann Vogel]

Predvianočné uzavretie uhoľného dolu Prosper-Haniel v Porúrí znamená koniec jednej éry. Pre tradičné nemecké odvetvie sa stal osudným lacný dovoz zo zahraničia.

Nemecko pred Vianocami zavrelo svoju poslednú baňu na čierne uhlie. Dvesto rokov staré priemyselné odvetvie, ktoré kedysi poháňalo ekonomický rast prehralo boj s lacnejšou zahraničnou konkurenciou.

Tradičný banícky pozdrav „Glück auf, Kumpel“ (Veľa šťastia, kamarát) sa pri vzostupe do štôlne dolu Prosper-Haniel ozval poslednýkrát 21. decembra z úst 1 500 pracovníkov.

Posledný kúsok „čierneho zlata“ odovzdali baníci prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi. Ceremónie sa zúčastnil aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Junkcer.

Koniec jednej éry priemyselného Porúria sprevádzala banícka hymna Steigerlied aj bohoslužby v miestnych kostoloch. 150 rokov staré šachty vybudované šiestimi generáciami baníkov sa následne definitívne zapečatili.

„Všetci sme smutní, že je koniec,“ povedal pre denník Bild baník Thomas Echtermeyer.

Baňa sa zatvára v čase rastúcich protestov proti najšpinavšiemu fosílnemu palivu. V prípade Prosper-Haniel to však neboli to obavy o životné prostredie, ale lacný dovoz zo zahraničia, ktorý symbol Porýnia poslal do minulosti.

Banícka nostalgia

Baníctvo sa za 150 rokov činnosti vrylo hlboko do každodenného života spoločnosti. Jeho stopu môžeme nájsť v miestnom nárečí, piesňach, futbalových kluboch aj bohoslužbách venovaných patrónke baníkov Barbare.

Miestne bundesligové kluby nesú hlbokú banícku stopu a za svoje začiatky často vďačia práve miestnym komunitám baníkov. Po zavretí bane Prosper-Haniel si aj oni pripomenuli spoločné dedičstvo.

Nemecká komisia pre uhlie sa zameria viac na zamestnanosť ako na klímu

V Berlíne vymenujú dlhoočakávanú komisiu pre uhlie. Podľa dokumentu, ktorý získal euractiv.com, sa bude viac zameriavať na reštrukturalizáciu uhoľných regiónov ako na znižovanie emisií.

Schalke 04 pozvalo na svoj predvianočný zápas proti Leverkusenu dvetisíc baníkov. Hráči Borussie Dortmund zase na svojich dresoch niesli nápis „Danke, Kumpel,“ v preklade „Ďakujem, kamarát“ alebo aj „Ďakujem, baník“.

Ako výstraha pred nebezpečenstvami baníckeho povolania slúži nedávna smrť 29-ročného mechanika, ktorý zahynul v ďalšom čerstvo zavretom dole v Severnom Porýní-Vestfálsku, kde stále prebiehajú demontážne práce.

Zahraničný dovoz

Uhoľné bane, elektrárne a oceliarne, datujúce svoju činnosť do 19. storočia, kedysi pokrývali veľkú časť povodia rieky Rýn a stali sa srdcom poháňajúcim nemecký priemysel pred I. svetovou vojnou aj počas „ekonomického zázraku“ po II. svetovej vojne.

Uhoľné odvetvie vo svojich zlatých časoch zamestnávalo okolo 600 tisíc ľudí.

Nemecká dominancia na trhu s čiernym uhlí začala kolísať v 60. rokoch 20. storočia, kedy produkcia v zahraničí umožnila jeho lacný dovoz. Väčšina čierneho uhlia, ktoré dnes nemecké uhoľné elektrárne spália, pochádza z Ruska, Spojených štátov, Austrálie či Kolumbie.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová už v roku 2007 rozhodla o postupnom ukončení štátnej podpory ťažby a zavretí baní do roku 2018.

Uhlie nekončí

Dlhé prípravy sprevádzali rozsiahle nepokoje a protesty. Šéf únie baníkov IG BCE Michael Vassiliadis agentúru DPA ubezpečil, že nikoho z baníkov nenechali napospas osudu. Mnohí zamestnanci si namiesto rekvalifikácie a hľadania nového zamestnania zvolili predčasný dôchodok. Niektorí budú pokračovať v Prosper-Haniel na demontážnych a čistiacich prácach.

Čistiace práce budú v zavretom dole pokračovať roky. Ich hlavnou úlohou bude odsávanie znečistenej vody aby sa tak zabránilo kontaminácii zásob podzemnej, pitnej vody.

Vyhnime sa nemeckej ceste, vyzývajú slovenskí plynári

Ministerstvo hospodárstva súhlasí s dekarbonizáciou európskej ekonomiky do roku 2050. Neodmietajú ju ani slovenské priemyselné združenia, zdôrazňujú však nákladovú efektívnosť.

Ukončenie ťažby čierneho uhlia však ani zďaleka neznamená koniec uhlia v Nemecku ako takého. Fosílne palivá stále pokrývajú takmer 40 percent spotreby elektriny, čo je čiastočne spôsobené Merkelovej rozhodnutím odstaviť všetky jadrové elektrárne.

V Nemecku je stále otvorených mnoho lignitových a hnedouhoľných baní. Hnedé uhlie je jemnejšie a lacnejšie, ale aj špinavšie ako čierne uhlie. Nemecký priemysel je v súčasnosti pod tlakom environmentalistov aj medzinárodnej komunity, aby uhlie definitívne vyradil.

Vládou menovaná komisia vo februári oznámi plán útlmu uhlia ako súčasť širšieho nemeckého plánu pre uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050.