Neúspešné plynové projekty stáli Úniu 440 miliónov eur

Najdrahšie vyšiel európskych daňových poplatníkov plynovod BRUA, ktorý sa pravdepodobne nedokončí. Projekt mal spojiť ložisko zemného plynu v Čiernom mori s Rumunskom, Bulharskom, Maďarskom a Rakúskom. [EPA-EFE/Robert Ghement]

Európska únia minula za posledných sedem rokov 440 miliónov eur na plynovody, ktoré sa pravdepodobne nikdy nedostavajú. Príčinou je konflikt záujmov pri rozhodovaní o verejných investíciách, tvrdí mimovládka.

V rámci projektov spoločného záujmu (Projects of Common Interest – PCI) smerovalo od roku 2013 takmer päť miliárd eur na plynovody a terminály na uskladnenie zemného plynu, upozorňuje štúdia mimovládnej organizácie Global Witness. Európska únia z tohto nástroja podporila 41 plynárenských projektov. Sedem z nich sa nepodarilo zrealizovať vôbec alebo sa ich dostavba odložila na neurčito.

Na získanie štatútu PCI, musí projekt splniť viacero kritérií. Mal by byť nevyhnutný pre dotvorenie európskeho vnútorného trhu s energiou a pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky EÚ. Projekty PCI sú zvýhodnené zrýchleným udeľovaním povolení, efektívnejším regulačným postupom a majú garantovanú podporu z európskych verejných zdrojov.

Komisia odložila pravidlá zelených investícií kvôli vetu členských štátov. Návrh blokuje aj Slovensko

Európska komisia bola nútená odložiť zverejnenie návrhu taxonómie zelených investícií kvôli veľkému počtu prijatých pripomienok. Ďalším dôvodom bola hrozba veta zo strany desiatich členských štátov. Tie požadujú zaradenie zemného plynu medzi udržateľné investície.

Ťažba v Čiernom mori 

Najdrahším neúspešným projektom bol plynovod BRUA, ktorý mal priviesť zemný plyn z Čierneho mora cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko až do Rakúska.  Verejná kasa EÚ jeho nedokončením prišla o 430 miliónov eur.

Plynovod BRUA mal v prvej fáze prepravovať 1,75 miliárd kubických metrov zemného plynu a znížiť tak európsku závislosť na ruskom plyne. Cena prvej fázy bola odhadnutá na 479 milión eur. V rámci nej sa dokončil len prvý úsek v Rumunsku. Ten však nesiaha k pobrežiu Čierneho mora a nie je prepojený ani so susednými krajinami. Zastavil sa tiež prieskum ložísk na pobreží Rumunska a Bulharska. Zlou správou pre investorov je aj odstúpenie spoločnosti Exxon, ktorá hradí hlavnú časť projektu. Tá oznámila, že chce predať svoju licenciu.

Dokončenie plynovodu je čoraz nepravdepodobnejšie. Plány na rozšírenie BRUA do Maďarska padli ešte minulý rok v apríli. Pôvodný účel plynovodu slúžiť „spoločnému záujmu EÚ“ sa pomaly ale isto vytráca.

Ďalšie zrušené alebo odložené projekty:

Konflikt záujmov

Podľa organizácie Global Witness  varuje Európu pred opakovaním rovnakých chýb pri výbere novej sady projektov na základe aktualizovaného nariadení Únie o transeurópskych energetických sieťach (Trans-European Networks for Energy -TEN-E).

Hlavným problémom je podľa organizácie  Global Witness samotná Únia o cezhraničných energetických sieťach (TEN-E). To dáva právomoc plynárenským združeniam, ako je napríklad asociácia ENTSOG, aby zo zoznamu eurokomisie vybrali projekty, ktoré budú nakoniec financované z európskych peňazí. ENTSOG pritom zastupuje prevádzkovateľov plynových sietí a spoločností.

„Je neuveriteľné, že Európska komisia považuje tento proces rozhodovania o verejných investíciách  za správny. Do rozhodovacieho procesu sú zapojené tie isté spoločnosti, ktoré z neho priamo čerpajú. Nečudo, že toľko peňazí sa vyhodí zbytočne,“ upozorňuje odborník na plynárenskú infraštruktúru mimovládky Global Witness Jonathan Gant.

Plynárenské spoločnosti predstavili plán pre Európsku vodíkovú infraštruktúru. So Slovenskom sa v ňom neráta

Skupina jedenástich európskych plynárenských spoločností plánuje v deviatich európskych krajinách vybudovať vodíkovú infraštruktúru s dĺžkou takmer 23 tisíc km. Slovensko napriek svojim ambicióznym plánom s vodíkom v tejto skupine štátov chýba.

Investície do vodíka navrhujú plynári

V novej verzii nariadenia o transeurópskych energetických projektoch TEN-E sú zo zoznamu projektov oprávnených získať podporu z verejných zdrojov po prvý krát vylúčené fosílne projekty. Na druhej strane, nariadenie ponecháva možnosť financovania vodíkových sietí. Na prepravu vodíka má podľa plánov eurokomisie slúžiť upravená plynárenská infraštruktúra.

V rámci nariadenia TEN-E sú kľúčové energetické projekty financované kombináciou kapitálu členských štátov a súkromného sektora. Projekty by mali Európsku úniu priblížiť k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Pre dosiahnutie tohto cieľa eurokomisia plánuje podporiť vybudovanie vodíkového trhu a infraštruktúry na prepravu vodíka.

Náklady na energetickú transformáciu a budovanie vodíkových sietí môžu byť podľa eurokomisie významne nižšie, ak sa preprave vodíka prispôsobí existujúca plynárenská infraštruktúra. Adaptácia plynovodov na vodík môže byť až o 90 percent lacnejšia ako výystavba nových vodíkových potrubí, uvádza Komisia. Celkové investície do vodíkových elektrolyzérov odhaduje na 24 až 42 miliárd eur do roku 2030. „Okolo 65 miliárd eur bude treba investovať do prepravy vodíka, jeho distribúcie a skladovania,“ uviedla Európska komisia, keď minulý rok predstavovala revidované nariadenie TEN-E minulý rok.

Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem

Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Mimovládka Global Witness upozorňuje, že vodíkové plány eurokomisie vychádzajú z desaťročného plánu asociácie ENTSOG, ktorý zostavujú jeho členské spoločnosti. V rámci tohto plánu prevádzkovatelia plynových sietí identifikujú medzery v infraštruktúre, čo bude určujúce pre ďalšie investície do plynových sietí.

Aj keď obnovené nariadenie TEN-E vylučuje ropnú a plynárenskú infraštruktúry z kategórie tých, ktoré môžu obdržať financovanie od EÚ, zavádza novú kategóriu „inteligentných sietí“. Ich súčasťou sú plynové siete, ktoré využívajú digitálne riešenia na integráciu nízkouhlíkových a obnoviteľných plynov.

„Návrh Komisie nerieši základný konflikt záujmov, ktorý vzniká v dôsledku toho, že ENTSOG má na starosti kľúčové časti výberového procesu,“ povedal Grant.

ENTSOG odmieta tieto obvinenia s tým, že ich úloha je „založená na legislatíve Európskej únie“.  Plány rozvoja siete majú podľa plynárenskej asociácie prispieť k bezpečnosti dodávok.

Finančná podpora je „prirodzeným dôsledkom štruktúry, v rámci ktorej prevádzkovatelia systému budujú infraštruktúru na prenos plynu. Prevádzkovatelia systému sú zároveň povinní byť aj členmi ENTSOG,“ napísalo združenie EURACTIV prostredníctvom mailu.

Ohľadom plánov na najbližších desať rokov ENTSOG potvrdil, že sa pripravuje na „prechod plynárenskej infraštruktúry od prepravy zemného plynu k obnoviteľným a nízkoemisným plynom“. Združenie zároveň odkázalo na akčný plán do roku 2050 a zdôraznilo, že „pre budúcu prepravu vodíka je úloha súčasnej plynárenskej infraštruktúry kľúčová“.

„Projekty plynovej infraštruktúry patria do zoznamu projektov spoločného záujmu oprávnene. V súčasnosti prispievajú k bezpečnosti dodávok a riadnemu fungovaniu trhu. Do budúcna Európska únia ráta s ich opätovným použitím a prispôsobením na prepravu vodíka,“ uviedla v stanovisku ENTSOG.

O aktualizovanej verzii nariadenia TEN-E sa teraz diskutuje v Európskom parlamentu a Rade ministrov. Politická dohodu by mala tripartita dosiahnuť koncom roku 2021.